A čo bude ďalej ?

Správa Európskej komisie o právnom štáte je jasnou správou o tom, že na tom, aby v jednotlivých členských krajinách EÚ bol  právny štát, Európskej komisii vôbec nezáleží.

Rovnako na tom nezáleží ani tým, ktorí takéto závery a takúto správu schvaľujú a podporujú. Ich postoje sú však čoraz čitateľnejšie a jasnejšie.

To, že podkladom pre správu komisie boli aj zdroje ako tento denník, Denník Sme, Aktuality. sk, ktoré nápadne pripomínajú provládne  propagandistické denníky, ako aj to, že sa zostavovatelia správy oboznámili so stanoviskami mimovládnych organizácií presadzujúcich celosvetovo jednofarebné videnie sveta, mi v zásade nevadí. Vadí mi, že zostavovatelia správy  nedali rovnaký priestor aj názorovým oponentom vyššie menovaných, vadí mi to, že sa nezaoberali dôsledne odzdrojovanou správou občianskeho združenia Za demokraciu a  právny štát, ktorú zostavili kolegovia advokátihttps://zapravnystat.sk/spravy-o-situacii-v-oblasti-pravneho-statu-na-slovensku/, ktorá bola Európskej komisii doručená 30.3.2023. Ako aj to, že ignorovali aj  ďalšie závažné podnety a správy.

Vadí mi, že výsledný dokument je tak výstredne jednostranný, bez akejkoľvek ambície na dôslednú analýzu a objektívne zhodnotenie na prvý pohľad protichodných správ o stave právneho štátu na Slovensku, že si musím položiť otázku:  A čo bude ďalej ? 

O čo sa Európska komisia vlastne usiluje ? Lebo nielen z časti správy o Slovensku, ale aj z iných krajín, a nielen zo správy  súčasnej, ale mnohých minulých, vidieť, že   právny štát,  individuálne slobody a demokracia, cieľom EK nie sú. Správa je dôkazom o tom, že EK ignoruje dlhoročnú rozhodovaciu prax ESĽP a stanoviská benátskej komisie. Je to preto, lebo je pod vedením osoby, ktorá je sama podozrivá z korupcie takých rozmerov, o akej sa nám doma (a to beriem do úvahy priznania pána Makóa, Imreczeho a iných „kajúcnikov“) ani nesnívalo ? Je to preto, lebo je pod vedením osoby, ktorá vie, že sa jej všetko prepečie, ak slúži tým správnym mocenským štruktúram, ktorá vie, že stojí nad  zákonom  ? Je toto novým ponímaním právneho štátu zo strany EK ? 

 Ak je  presadenie finančných a mocenských záujmov silných lobistických skupín povýšené na vznešený  politický cieľ, v rebríčku dôležitosti v očiach prebujneného a zbytočne preplácaného byrokratického aparátu EK postavené nad demokratické princípy a panstvo práva, aký typ vlády, aký spôsob života chcú títo byrokrati arogantne vnútiť občanom členských štátov EÚ ? 

Keď nás potom, ako nás okradli o štátny majetok, zadĺžili na celé generácie, likvidujú naše hospodárstvo, roztočili inflačné kolesá,  konečne dovedú k tomu,  aby sme sa naplno zapojili do vojnového konfliktu proti  Rusku, keď bude každý človek nosiť dúhovú spodnú bielizeň ( a možno budú tak vyzerať uniformy vojakov  NATO) a všetci budú doma, v školách, na úradoch, na súdoch, a možno aj v zákopoch, podľa nálady kvákať,  kikiríkať, brechať, mňaukať alebo bľačať ako ovce, lebo sa tak momentálne cítia, čo bude ďalej ?

Ako prispieva vojna, vraždenie, používanie zbraní s ochudobneným uránom, kazetových bômb, zamínovanie území, ničenie mostov, priehrad a hrozba jadrovej vojny k podpore zelenej politiky ? Čo je na vedení vojny ekologické ? Čomu prospievajú potoky ukrajinskej krvi, pre koho tam vybojujeme demokraciu ? Pre koho chceme vybojovať územnú celistvosť krajiny, ktorú si už západ porcuje a navrhuje postupne včleňovať do NATO ?  Ak neprispievajú k ničomu dobrému, lebo tak to je, čomu prospieva, že sme nútení myslieť si iné ? Prečo sa tí, ktorí dnes vyzývajú k vojne neboja toho, že by za to zajtra mohli niesť trestnoprávnu zodpovednosť, pretože náš Trestný zákon podnecovanie k vojne trestá ! Prečo sa naopak majú báť tí, ktorí vyzývajú k mierovému riešeniu ? Prečo je dôležité mútiť nám rozum nelogickými konštrukciami vydávanými za ukážku súčasného osvietenstva, médiami okázalo označovaného ako kritické myslenie  ? V skutočnosti sa len jeho výsledky kriticky blížia k hodnote nula. Jeden z mojich obľúbených pseudologických konštruktov je, že výzva k mieru je podporovaním agresie. Mier znamená, že sa nebojuje, a teda nikto na nikoho neútočí, ergo nie je agresor. Ak sa za podporovanie agresie v prípade mieru na Ukrajine má považovať to, že sa ustúpi agresívnemu Rusku, a teda do budúcnosti bude môcť hocikto na hocikoho zaútočiť,  a teda vojna musí pokračovať do porazenia Ruska na hlavu, potom stačí len chvíľu počkať  a prečítať si, ako budú postoj tých, ktorí minulý týždeň  hnali všetkých do vojny, ale zrazu otočia a budú podporovať mier, opisovať naše  centrá kritického myslenia. Lebo v novodobej histórii najčastejšie krajiny “ údajného obranného paktu“, ktorý je len figovým listom pre vojenské avantúry USA,  útočili na „hocikoho“ o kom si povedali, že je hrozbou, a nikto nepovedal, že napríklad za útok na Irak je treba VB a USA a krajiny NATO vojensky poraziť. Každý tichučko šúchal nôžkami a čakal, kým sa z rozbombardovanej krajiny, v ktorej pozabíjali státisíce ľudí, vydrancovali jej kultúrne dedičstvo, bohatstvo, stiahli a tvárili sa, ako keby sa nechumelilo.

Lenže skutočné kritické myslenie pomáha vidieť a analyzovať procesy reálne, a nie na základe túžob a emócií mysliaceho. Ale tí, ktorí píšu za peniaze svojich sponzorov na objednávku to, čo treba, alebo to, z čoho vytlčú najväčšie prachy a čo sa najlepšie predáva, sa o kritické myslenie ani neusilujú. A to, že nás k nemu vyzývajú práve oni, je na smiech.

Krásnou ukážkou je  názorové salto mortale majstrov kritického myslenia pri téme Covid. Je to  rovnako nechutný pohľad, ako covidové šialenstvo, ktoré predtým rozpútali. Najškaredšie na ňom je, že tí, čo tu šírili bludy,  nemajú potrebu sa ospravedlniť, naopak, ďalej šíria na objednávku nezmysly o trendy témach, a z tých, čo aj napriek hrozbám a zastrašovaniu v minulosti hovorili  pravdu, stále nestrhli nálepku „konšpirátor“, naopak usilovne sa ich snažia nadobro umlčať.

Ale nie je absencia sebaúcty a hodnotového ukotvenia jednou z najlepších živných pôd pre korupčné správanie ? Nesúviselo vytrubovanie bludov o skvelých účinkoch vakcín s finančnými prostriedkami, ktoré na takúto produkciu médiá a politici dostali ?

Európska komisia, a jej šéfka, ako aj ich mediálni podporovatelia tu už zbytočne buntošia s hrozbou korupcie. Väčšine Európanov, na rozdiel od eurobyrokratov, korupcia naozaj vadí. To, aká je korupcia škodlivá sme videli na správaní pani Leyen pri nákupe vakcín :  pre osobný prospech okradla občanov EÚ o obrovské sumy, zadĺžila nás a ohrozila naše zdravie. Napriek tomu ďalej šéfuje a rozdáva rozumy. Nuž, ale keď bola podľa niektorých zdrojov za obdobný škandál v Nemecku vykopnutá hore na post šéfky EK, jej pocit vlastnej nadradenosti nad zákon má celkom racionálny základ.

To, aká je korupcia škodlivá vidíme na správaní médií a mimovládnych organizácií, ktorí jedným kútikom úst volajú po boji s korupciou, ale vidia ju len na jedno oko,  u ozaj mocných a svojich obľúbencov, prižmúria aj kurie oko, len aby o tom nemuseli písať.

Ak by bola deklarovaným cieľom média, alebo mimovládnej organizácie, propaganda a podpora určitého človeka, napríklad jeho majiteľa, alebo sponzora, a podľa toho by sa o veciach písalo alebo radšej nepísalo,  bolo by to pochopiteľné tak, ako práca plateného žoldniera.

Ale pokiaľ sa médiá a mimovládne organizácie vyhlasujú za nezávislé, a pritom nezávislé nie sú, a na objednávku píšu alebo nepíšu o tom, o čo ich požiadajú ich sponzori, potom nie sú o nič lepší ako úradník, ktorý za úplatok nerozhoduje tak, ako má. Zneužívajú svoje postavenie. Kto dlhodobo sleduje dianie vo svete vidí, že téma korupcie slúži len na zneužívanie pri vyvolávaní nepokojov v občianskej spoločnosti a zosadzovanie politikov (napríklad pri farebných revolúciách), ktorí nie sú pohodlní a nezapadajú do geopolitických hier svetových mocností.

Tých svetových mocností, ktoré vybudovali svoje impérium práve na korupcii. Tých mocností, pre ktoré sú peniaze všetkým. To že veria v boha si napíšu na bankovky, životy a hodnoty merajú výlučne cez peniaze. Pripomeňme si, kde je obľúbenou veta   „time is money“ ? Svojich obľúbencov v skutočnosti od začiatku, ako si ich vyhliadnu, korumpujú, nielen dobre platenými miestami, odovzdávaním medzinárodných ocenení a rôznych iných výhod. Zosadená vláda v Afganistane, podporovaná USA, patrila medzi najskorumpovanejšie,  a nie je to žiadna výnimka medzi vládami podporovanými z rovnakého zdroja. Skutočný problém nevzniká vtedy, keď sa do korupčnej schémy zapletiete, ale vtedy, keď to odmietate. Ak na vás nie je dostatok kompromitujúceho materiálu, cez ktorý je možné vás vydierať a nútiť k poslušnosti, stávate sa problémom.

V tomto kontexte sú útoky na nešťastný § 363  ako poslednú prekážku víťazstvu nad korupciou na Slovensku, čo by bolo svetovým unikátom,  úplne smiešne. Dobre, dôjde k novele Trestného poriadku a k jeho  zrušeniu. Právny expert SaS urobí niekoľko tlačových besied, v ktorých zásadne spochybní svoju odbornú spôsobilosť na výkon povolania advokáta, a oslávi domnelé víťazstvo demokracie. Post špeciálneho prokurátora sa stane postom poloboha, na ktorého nebude môcť nikto siahnuť. Obvinený po skončení vyšetrovania nebude mať právo oboznámiť sa s dôkazmi, ktoré sú proti nemu zhromaždené, a na ktorých bude postavená obžaloba. A čo bude ďalej ?

Pred súd budú na základe obžalôb postavení tí korupčníci, ktorých označia mienkotvorné médiá, alebo vládou riadená polícia. Spolitizované súdy ich zavrú do väzenia na dlhé roky.  Ale tí čo sú dnes hore, môžu byť zajtra dolu. Alebo veci skončia  na súdoch oslobodením obžalovaných z dôvodu závažných procesných chýb, ktoré v priebehu prípravného konania vedeného políciou pod dozorom prokurátora  ( konania do podania obžaloby na súd) neboli odstránené. A to aj tých, ktorí mali byť odsúdení.  A čo bude ďalej ? Tresty, mučenia a verejné popravy bez súdu ?

Keďže vidíme, že  polícii, vláde, médiám, ale žiaľ ani prokuratúre, nevadí korupcia mocných, lebo súčasní mocní sú  zatiaľ nedotknuteľní, boj s korupciou sa zrušením § 363 nevyhrá. Zázrak sa neudeje a SaS si bude musieť vymyslieť inú politicky výživnú tému, ktorá jej pomôže popri presvedčovaní verejnosti, že má najlepší vládny program, ale najmenšiu schopnosť dovládnuť a čokoľvek z neho presadiť,  zhrabnúť z našich daní peknú kôpku grošov na vedenie plnohodnotného spoločenského života v štýle Geissenovcov a útokov na plný bar v dubajských hoteloch.

Európskej komisii podporovanej domácou scénou sa podarí úplne umlčať kritikov. A čo bude ďalej ? Tým, že nebudú smieť odznieť kritické hlasy, budú všetky kritizované problémy odstránené ? 

To, že vám zakážu hovoriť, že ste hladní, nemáte kde bývať a je vám zima, nezmení nič na tom, že budete hladní, uzimení a  bez domova. Zmení sa len to, že vám zoberú právo sa ozvať alebo vzbúriť, ak sa s vami bude kruto a neľudsky zaobchádzať.

A čo bude ďalej ? Nahradí demokraciu, o ktorej si mnohí mysleli, že v nej žijú, hoci viac pripomína Colombovu manželku, otrokárska alebo feudálna spoločnosť ? Alebo niečo oveľa horšie ? Nahradí (nielen) kritické myslenie umelá inteligencia a naše mozgy a schopnosť ich používať sa vypnú natrvalo ?  Čo chce vlastne EK dosiahnuť ?  Je jej skutočným cieľom  pochovanie vlastnej dôveryhodnosti, aby si ju od občanov vynucovala  propagandistickým bičovaním a vynucovaním poslušnosti ?