Prečo ľudia bez domova nepracujú a kto nás platí?

Ako mimovládna organizácia máme príjmy zo strany štátu (napr. ministerstvo práce či úrad vlády) a samosprávy (napr. Bratislavský samosprávny kraj, mesto Bratislava a niektoré jeho mestské časti). Samospráva má zákonnú povinnosť financovať niektoré služby, ktoré poskytujeme, na ďalšie služby žiadame financie prostredníctvom rôznych grantov. Niektoré položky z nášho rozpočtu hradia naši firemní partneri, iné darcovia a darkyne z radov širokej verejnosti.
Keďže poskytujeme sociálne služby, veľká časť našich výdavkov sú platy (prevažne sociálnych pracovníkov a pracovníčok, ktorí tieto služby poskytujú) a materiálne zabezpečenie týchto služieb (potraviny, hygienické potreby, medicínsky materiál a pod.)

• V roku 2022 tvorili 70 % z nášho rozpočtu financie zo strany štátu a samosprávy,
• 15 % tvorili finančné dary z firiem,
• 15 % finančné dary od fyzických osôb, teda komunity našich podporovateľov a podporovateliek.

Všetky informácie k nášmu financovaniu sú verejne dostupné vo finančnej časti našich výročných správ, ktoré máme zverejnené na webe.

Všetky verejnoprospešné aktivity si úprimne vážime a sme vďační za každú osobu, ktorá sa profesionálne alebo dobrovoľne angažuje v akejkoľvek oblasti. Organizácií, ktoré pracujú s ľuďmi bez domova, je na Slovensku veľmi málo. Len v Bratislave žije vyše 4000 ľudí bez domova, no služby pre túto skupinu nepokrývajú ani 20 % z jej celkového počtu. Skoro 80 % ľudí bez domova teda nemá prístup k žiadnym službám. Veríme, že neexistuje dôvod vyberať si, ktorá cieľová skupina si zaslúži pomoc viac. Práve vďaka rozmanitej pomoci v rôznych oblastiach môžeme spoločne robiť z tohto sveta lepší priestor pre všetkých.

Sme si istí, že pomoc treba poskytnúť každej osobe, bez ohľadu na dôvody, prečo stratila bezpečný domov. Časť ľudí bez domova sa časom prispôsobí svojej zlej sociálnej situácii, čo môže evokovať dojem, že si tento spôsob života vybrali. Nikto však nechce žiť na ulici. Skupinu ľudí bez domova zároveň tvoria rôzne podskupiny. Patria tu napríklad osamelé seniorky a seniori, ktorí celý život prežili ako my všetci a na ulici sa ocitli vplyvom nízkeho príjmu na dôchodku. Patria tu týrané ženy a ľudia zažívajúce domáce násilie. Tretina ľudí bez domova sú bývalí odchovanci a odchovankyne z detských domovov. Medzi ľuďmi bez domova sú aj ľudia s psychickými problémami, psychiatrickými chorobami, ťažkým zdravotným postihnutím, ľudia, ktorí sa narodili do generačnej chudoby či do nejakej marginalizovanej skupiny. Sú tu aj užívatelia a užívateľky návykových látok a ľudia, ktorí sa ocitli v nečakanej životnej kríze. Na Slovensku neexistuje systém prevencie pred stratou domova, sociálna oblasť je dlhodobo zanedbávanou politickou témou. Preto časť ľudí žijúcich medzi nami končí na ulici, z ktorej sa veľmi ťažko dostáva.

Časť ľudí bez domova pracuje, často však ide o nízkopríjmové zamestnania, ktoré nepokryjú základné potreby. Časť ľudí bez domova nepracuje, pretože z dlhodobého hľadiska je nemožné chodiť do práce z ulice. Po práci si nemajú kde oddýchnuť, v noci sa poriadne nevyspia, nemajú si kde nachystať jedlo, nemajú sa kde umyť. Veľkú časť dní sa snažia naplniť svoje životné potreby, čo im trvá oveľa dlhšie, ako bežnej populácii. Neraz je jedinou šancou na privyrobenie nejaká nelegálna krátkodobá brigáda, alebo práca na čierno, ktorá v sebe nesie množstvo rizík, ako napr. nevyplatenie mzdy. Zamestnanie je však jeden z nástrojov ukončovania bezdomovectva a veľkou témou, ktorú na sociálnych poradenstvách s klientmi a klientami riešime.

Akékoľvek násilie, či už fyzické alebo verbálne, nie je v poriadku a úprimne nás mrzí, ak máte zlú skúsenosť s konkrétnym človekom bez domova. Faktom je, že hnev býva častou emóciou týchto ľudí, pretože ich to do určitej miery chráni. Naša psychologička Gabriela Ivanegová, ktorá ľuďom bez domova poskytuje psychologickú pomoc, vysvetlila viac v jej staršom rozhovore: „Ľudia bez domova potrebujú dať najavo, že sú silní, že si s nimi nikto nemá začínať. Byť milí pre nich znamená byť v očiach okolia slabí, a byť slabí znamená, že na ulici neprežijú. V situáciách „uteč alebo bojuj” sú presvedčení, že musia bojovať. Potom ale nevedia v iných situáciách, kedy to nie je potrebné, reagovať inak, ako hnevom. Preto sa stáva, že vybehnú nielen na bežných ľudí, ale aj na sociálnych pracovníkov a pracovníčky. Niekedy nevedia rozlíšiť, že v tejto situácii nemusia reagovať agresívne, že môžu druhej strane veriť, lebo im nechce ublížiť. Naučili sa totiž neveriť nikomu. Za hnevom, ktorý cítia, sa však skrývajú aj strach či smútok.”.

Naše odporúčanie je darovať financie vybranej organizácii, ktorá sa venuje práci s ľuďmi bez domova. Najviac pomôže, ak sa stanete pravidelným darcom alebo darkyňou. Organizácie tak môžu lepšie plánovať a fungovať systematickejšie. Samozrejme človeku bez domova vo vašom okolí môžete pomôcť inak. Ľudia bez domova si uvedomujú svoju situáciu a cítia sa neviditeľní. Veľmi ocenia úprimný rozhovor, napríklad o tom, ako sa majú a či niečo nepotrebujú. Môžete im napríklad dodať pitnú vodu či potraviny, v zime deku alebo teplý čaj. Môžete zistiť, či je vo vašom meste nejaká služba pre ľudí bez domova a odkázať ich na ňu. Mesto Bratislava napríklad vytvorilo Mapu pomoci pre ľudí bez domova.

Je pravda, že vo Vaguse pracujeme s ľuďmi bez domova, ktorí žijú na území mesta Bratislava. Je to logickým vyústením faktu, že sa v Bratislave narodili alebo žili zakladajúci členovia a členky združenia. V hlavnom meste je akútny nedostatok služieb pre našu cieľovú skupinu, preto je pre nás aktuálne dôležité, aby sme túto dieru čo najviac zaplnili. Preto aktuálne nemáme ambície rozširovať naše služby do iných miest. Boli by sme však nesmierne vďační, ak by vo všetkých slovenských mestách existovali aspoň nocľahárne, denné centrá a ďalšie služby pre ľudí žijúcich v extrémnych formách chudoby. V Košiciach napríklad pracuje s rodinami bez domova Nadácia DEDO, s obeťami násilia, ktoré by inak skončili na ulici, pracuje Centrum Slniečko v Nitre. V každom krajskom meste a v niektorých ďalších mestách poskytuje služby charitatívneho typu Slovenská katolícka charita. V Bratislave sú to okrem nás napríklad organizácie Depaul Slovensko, Proti prúdu, Stopa či Equita.

Takmer 50 ľudí, ktorí pracujú vo Vaguse, sú profesionáli a profesionálky, primárne v oblasti sociálnej práce, psychológie a pridružených odboroch. Okrem nich tvorí Vagus aj kancelária, kde sú obsadené manažérske posty týkajúce sa účtovníctva, fundraisingu, marketingu, projektového manažmentu či HR. Na väčšinu pozícií je potrebné vysokoškolské vzdelanie a určitá prax. Aktuálne pracovné ponuky vždy zverejňujeme na našom webe. Vagus je profesionálna organizácia a všetci zamestnanci a zamestnankyne sa pravidelne vzdelávajú v tom, čo robia.

Existuje viacero možností pomoc. Komunita našich dobrovoľníkov a dobrovoľníčok nám napríklad pomáha zabezpečovať plynulý chod nášho denného centra Domec. Dobrovoľnícke tímy tu varia a vydávajú obedy, upratujú šatník či sklad, pripravujú voľnočasové aktivity pre klientov a klientky a trávia s nimi čas. Ak ste z Bratislavy a okolia, budeme radi, ak zvážite dobrovoľníctvo pre Vagus. Niekoľkokrát za rok tiež vyhlasujeme materiálne zbierky šatstva alebo trvanlivých potravín, robíme petície na zmenu legislatívy. Veľmi pomôže, ak sa zapojíte do našich finančných zbierok a stanete sa či už jednorazovými, alebo pravidelnými podporovateľmi a podporovateľkami. Najviac však pomôže, ak budete všímaví voči ľuďom bez domova v každodennom živote. Všetky informácie o možnostiach zapojenia sa nájdete na našom webe.

Cesta z ulice je pri každom človeku jedinečná, v závislosti od dôvodov, pre ktoré daná osoba stratila bezpečný domov, ako dlho žije na ulici, či má nejaké dlhy, zdravotné problémy a pod. Všeobecne sa dá povedať, že bezdomovectvo ukončujeme poskytovaním odborného sociálneho poradenstva, ktoré je súčasťou všetkých našich 3 programov (Streetwork – terénna sociálna práca, Domec – nízkoprahové denné centrum, Medzimiesto – integračný program). V rámci poradenstiev sa rieši nielen znižovanie rizík spojených so životom na ulici, ale aj dôvody, ktoré vyústili do bezdomovectva. Vybraným osobám je ponúknutá možnosť získať dočasný bezpečný domov v rámci nášho projektu Bývanie. Ukončovať bezdomovectvo z ulice je totiž skoro nemožné. S ľuďmi bez domova sa nám darí pracovať, táto práca je však beh na dlhé trate a skladá sa z množstva malých krokov. Vybavenie splátkového kalendára na dlhy, novej sociálnej dávky či legálnej brigády, vďaka ktorej si môže človek časom zaplatiť miesto na ubytovni sú malé, no veľmi dôležité víťazstvá, ktoré smerujú k dôstojnému životu. Približne 90 % ľudí, ktorí sú súčasťou nášho projektu Bývania, ukončí časom svoje bezdomovectvo. Niektorí si nájdu bývanie v komerčnom podnájme a vrátia sa späť do bežného života, iným sa podarí získať miesto v štátnom zariadení, napríklad pre seniorov, seniorky či dlhodobo chorých.

Klára Ševčík Bernátová, OZ Vagus