Slovensko – krajina medveďov a enviromentálnych fanatikov

Každý deň pribúdajú na verejnosti správy o tom, ako medvede stále častejšie schádzajú z lesov do osídlených oblastí a strpčujú miestnym ľuďom život.

V čase keď píšem tieto riadky som sa dočítal, že včera opäť došlo k stretu medveďa so štvorčlennou rodinou v lese a tí sa pred šelmou dali na útek.

Na obrázku:
Medveď hnedý

Výsledkom tohto medvedieho šantenia sú rozbité ploty, úle, koše, cintoríny, množia sa útoky na ľudí a máme už aj prvý prípad na Slovensku za posledných 100 rokov, kedy medveď usmrtil človeka.

Na obrázku: 
Zničené úle po útoku medveďa. 

Takéto veci sa stávajú, veď sme už boli svedkami aj diviakov pri národnom divadle v Bratislave, ale aj bežný laik spozoruje, že je toho akosi priveľa a situácia začína byť neúnosnou a evidentne nebezpečnou.

Aké je štandardné riešenie? 

Štandardné by preto bolo, aby v takýchto prípadoch zasiahol pán tvorstva – človek a zredukoval množstvo divej zveri, ktorá ohrozuje zdravie, život a majetok miestnych ľudí.

Takto sa postupovalo vždy v doterajšej histórii ľudstva.

Experimentálne úradnícke riešenia

Žiaľ, my nie sme svedkami štandardných riešení, ale Vidíme enviromentálne pokusy aplikované ako inak za milióny EUR z peňazí nás – daňových poplatníkov.

Tie do praxe presadili enviromentálni fanatici pôsobiaci najmä na Ministerstve životného prostredia a tiež najmä počas pôsobenia ministra Jána Budaja.

Neriešenie dnes už neúnosnej situácie neprávom štve verejnosť proti Európskej únii, pritom sú to práve naši ministerskí úradníci, ktorí sú neschopní, problém dlhodobo neriešia, systematicky strkajú hlavu do piesku a radujú sa z každého pribudnutého medveďa v republike.

Aby sa dalo jednoduchšie pochopiť to, čoho sme u nás svedkami, zhrniem udalosti v skratke v chronologickom slede.

Medvedí blázinec v republike v chronologickom slede:

Krok č. 1.:
Najprv sa z medveďov urobil chránený druh a vyrobil sa problém tam, kde nikdy nebol. Ale pripusťme, že bol to ohrozený a nejakú ochranu si preto zaslúžil.

Medvede sa pochopiteľne premnožili, lebo okrem človeka v našich končinách nemali a nemajú prirodzeného nepriateľa.

Keďže ich je veľa, stále častejšie vychádzajú z lesa aj medzi ľudí do dedín a osád a spôsobujú problémy.

Krok č. 2.:
Ochranári aj minister (Budaj) začali obviňovať ľudí v tom zmysle, že to oni lákajú a provokujú medvede na odpadky zo svojich príbytkov a začali vo veľkom pokutovať obce a mestá, ak našli napríklad nezamknutý kôš, alebo kontajner.

Keď medvede útočili na ľudí v lese, podľa ´´mudrcov na ministerstve“ boli vyrušení človekom v ich prirodzenom prostredí, čomu sa ešte ako tak dá rozumieť.

Od vtedajšieho ministra sme sa dozvedeli aj taký unikát, že macovia sú bylinožravce a nič nikomu nehrozí.

Ale ak medvede začali chodiť do obcí a miest, teda do ich neprirodzeného prostredia, tak tí istí ministerskí ´´mudrci“ obviňovali obyvateľov, že ich lákali a provokovali svojimi odpadkami.

Jedným slovom na ministerstve platilo a platí pravidlo, že na vine bol vždy človek a to za každej okolnosti.

Krok č. 3.:
Situácia sa začala vymykať normálu a tak ochranári zo Štátnej ochrany prírody vidiac, čo ich prístup zapríčinil, vyčlenili ako inak bezodkladne milióny eur na riešenie situácie.

Kupovali sa predražené uzamykateľné kontajnerové stojiská, nakupovala sa technika rôzneho druhu, pre ilustráciu prikladám rozpočet jedného takéhoto projektu za viac ako 5 mil. EUR.

Krok č. 4.:
Medvede stále pribúdali a Slovensko zaznamenalo prvý prípad za posledných 100 rokov, keď divoká šelma zabila 57 ročného muža. Jeho rodina dostala odškodné od štátu v sume 22.700,- EUR.

Link s informáciami o zabití napríklad tu: medveď zabíjal

Krok č. 5.:
Envirorezort aj napriek všetkému chránil medvede za každú cenu aj naďalej. Aby mohli enviromentálni fanatici na ministerstve akože odborne rozhodnúť, objednali si pre svoje rozhodnutie odborníkov až z Karlovej univerzity v Prahe.

Tí majú za cca. 181 tis. EUR z peňazí nás – daňových poplatníkov analyzovať DNA z medvedích výkalov z celej našej republiky a povedať nám, či máme medveďov veľa, alebo tak akurát.

Na obrázku: 
Tisíce takýchto podobných výkalov analyzujeme v Prahe.

Tento unikátny experiment prebieha aj napriek tomu, že medvede na dennej báze veselo behajú po mestách a obciach a ohrozujú zdravie, život a majetok miestnych ľudí.

Krok č. 6.:
Pre upokojenie verejnosti envirorezort posilňuje zásahový tím pre ochranu medveďa hnedého.

Prijatí sú noví zamestnanci, dostávajú novú výstroj a techniku.

Výsledkom tohto opatrenia je, že po každom útoku medveďa je privolaný zásahový tím, ktorý ako inak vždy po incidente monitoruje situáciu a konštatuje pre médiá, čo sa stalo.

Mohli by sme preto pokojne povedať, že medvede majú u nás za peniaze nás – daňových poplatníkov svoje vlastné tlačové oddelenie v podobe zásahového tímu.

Krok č. 7.:
Situácia sa nezlepšuje. Medvede už začali chodiť aj na cintoríny. Ničia miesta posledného odpočinku a to všetko preto, lebo ľudia pália sviečky na hroboch svojich blízkych. Dozvieme sa, že medvede láka vosk zo sviečok.

Na obrázku: 
Oznam na cintoríne, vstup len na vlastné riziko. 

Zásahový tím pred kamerami televízií rieši situáciu na cintoríne tak, že umiestňuje pre medveďa veľkú pascu, akú svet nevidel.

Na obrázku: 
Pasca pre medveďa. 

Celé Slovensko naživo s napätím sleduje situáciu a háda, či sa medveď chytí do nastráženej pasce.

Hurá, je tam! Majú ho, potvoru jednu – hlási väčšina televízií aj radií v krajine. 

Príbeh však nemá šťastný koniec, lebo vedúci zásahového tímu a teda v našom prípade šéf tlačového odboru medvedieho druhu s vážnym výrazom v tvári oznámi verejnosti, že medveď podstúpi eutanáziu.

Pozor! Nie odstrel, ale eutanáziu. Toto ani vo Švajčiarsku nemajú.

Krok č. 8.:
Prejde pár dní a medveď opäť zaútočí, tentoraz na mladého farmára priamo pri práci na farme.

Odohrá sa dráma ako z filmu, pohotová matka vidiac ako šelma útočí na jej syna vezme vidly a riskujúc vlastný život ako kdesi v dobe kamennej zapichne šelmu vidlami, aby ochránila svoje dieťa. Sme svedkami divočiny v civilizácii.

Na obrázku: 
Človek v dobe kamennej útočí s kópiou na mamuta. 

Žena, farmár aj všetci naokolo majú traumatický zážitok na celý život.

Horšie je, že zranený medveď ušiel a nikto nevie kam.

Ako vždy po funuse prichádza zásahový tím a pred kamerami hľadá medveďa vo vysokej tráve v okolí farmy. No proste komédia. 

Ľudia sa už boja chodiť do lesa aj do práce na poli či do vlastných záhrad.

Krok č. 9.:
Aj napriek všetkému envirorezort informuje, že ešte nemajú výsledky štúdie z Prahy a preto to nebudú riešiť unáhlene.

Takže všetci naďalej čakáme, kým nám v Prahe za cca. 181 tis. EUR povedia, či si tie útoky my všetci len namýšľame.

Experimentálne riešenia za milióny EUR 

Naschvál som vývoj udalostí napísal v chronologickom slede, aby sme si uvedomili, že sa tu pred nami odohráva štátom podporovaný blázinec v priamom prenose.

Úradnícke experimenty nás stoja milióny eur a situácia sa len zhoršuje.

Pozrite si rozpočet projektu ,,Prevencia výskytu medveďa hnedého v blízkosti ľudí a ľudských obydlí“.

Ide o projekt v celkovom objeme 5.823.735,30 EUR, ktorý realizovala Štátna ochrana prírody.

Rozpočet projektu tu: Podrobný rozpočet

Perličkou sú obojky pre medvede

Nápadom za peniaze daňových poplatníkov sa medze nekladú. Hitparádu experimentov z môjho pohľadu vyhrávajú medvedie obojky.

Aby sme predišli stretom medveďov s ľuďmi, Enviromentálny fond počas pôsobenia ministra Jána Budaja vyčlenil dotáciu pre Štátnu ochranu prírody.

Tá zakúpila svetový unikát – telemetrické obojky pre medvede v cene iba  5200,- EUR za kus. Skvelá cena, no nekúp to.

Ako uvádzajú na svojich stránkach ochranári,

obojok patrí medzi špičku na trhu. Disponuje satelitnou službou IRIDIUM, ktorá vysiela GPS signál a zaznamenáva pozíciu medveďa každých 5 minút, dokonca je schopný zaznamenať jeho hibernáciu a smrť. Ďalšou vlastnosťou zariadenia je aj špeciálna  funkcia drop off, čím vedia obojok na diaľku od jedinca odpojiť. 

Fungovať to má tak, že do mapy sa vyznačí virtuálna hranica a ak medveď prekročí túto pomyselnú čiaru, napríklad priblíži sa k obydliu, systém automaticky odošle SMS správy zásahovému tímu, ktorý bude vedieť prispôsobiť zásah.

Link na unikátny obojok tu: obojok

Link na tlačovú správu ŠOP tu: správa

Na obrázku: 
Medvedí obojok na svojom nositeľovi. 

Pozor ľudkovia, nenachádzame sa tu na výstave Expo2020 v Dubaji v dome Spojených arabských  emirátov, ako by sa mohlo zdať.

Áno, tento medvedí úradnícky ´´blázinec “ za milióny platíme my všetci v čase, keď Všeobecná zdravotná poisťovňa nemá na úhrady nevyhnutných operácií a celý štát je „zadlžený až po uši“.

Opäť sa pýtam, kde je tu toľko skloňovaný Útvar hodnoty za peniaze?

Aké je riešenie? Chráňme medvede aj obyvateľstvo súčasne!

Netreba veriť tomu, že enviromentálni fanatici nájdu seriózne riešenie, ako zredukovať počty medveďa hnedého, alebo iných nebezpečných šeliem, napríklad vlkov.

Jediné, čoho sú títo ľudia schopní je míňať milióny eur z peňazí nás – daňových poplatníkov na stále nové a nové experimenty.

Treba uviesť, že na mnohých štúdiách a projektoch sa oni zúčastňujú v podobe dobre platenej expertnej činnosti.

Nechajme ich preto tak. Medveď je chránený druh a nech to tak aj naďalej pokojne ostane. Ale rovnako je potrebné ochrániť zdravie, život a majetok obyvateľstva.

Novela zákona o civilnej ochrane by bola riešením

Riešením by mohla byť jednoduchá novela zákona č. 42/1994 o civilnej ochrane obyvateľstva.

Tento zákon upravuje podmienky na účinnú ochranu života, zdravia a majetku pred následkami mimoriadnych udalostí.

Jedným slovom dnes platí, že starosta, resp. primátor môže vyhlásiť mimoriadnu situáciu na území mesta či obce z dôvodu mimoriadnej udalosti.

Následne môžu všetky záchranné a bezpečnostné zložky z dôvodu ochrany zdravia, života a majetku obyvateľstva vstúpiť napríklad aj na cudzí majetok, zabaviť napríklad techniku, vyrezať nebezpečný strom a prijímať účinné opatrenia, aby ochránili obyvateľstvo pred následkami mimoriadnej udalosti.

Zákon veľmi presne definuje to, čo je mimoriadna udalosť no a tu by mali kreatívni legislatívci vsunúť aj to, že mimoriadnou udalosťou môže byť aj ohrozenie obyvateľstva divou zverou.

V praxi by tak zástupcovia samospráv mohli veľmi jednoducho vyhlásiť mimoriadnu situáciu na území obce z dôvodu  ohrozenia obyvateľstva divou zverou a nariadiť nevyhnutné opatrenia – napríklad aj odstrel takto nebezpečných šeliem.

To všetko by sa mohlo udiať bez trestnoprávnych následkov pre poľovníkov, ktorí by takýto úkon z dôvodu ochrany obyvateľstva vykonali.

Myslieť si, že len úradníci v Bratislave na základe podkladov z Prahy môžu rozhodovať o živote v regiónoch je scestné.

Zámerne hovorím o divej zveri, lebo k tej nepatria len medvede, ale napríklad aj svorka vlkov, rysy, diviaky a iné šelmy žijúce v prírode.

Ak si niekto myslí, že by sa to zneužívalo, ba dokonca nekontrolovane strieľala divoká zver ako na divokom západe, netreba mať takéto obavy.

Treba uviesť, že vyhlásenie mimoriadnej situácie má presne postupy, je to veľmi podrobne upravený proces a zapojené sú do toho všetky zložky na území okresu a kraja.

Pre kritikov uvádzam, že podobný postup platí napríklad aj pri stromoch.

Na výrub stromu síce je potrebné povolenie, môžu byť tisíc krát chránené, ale ak hrozí, že strom spadne a ohrozí zdravie, život a majetok obyvateľstva, tak je vlastník stromu povinný ho bezodkladne vyrezať a to aj bez predchádzajúceho súhlasu.

Prečo by sme mali čakať na rozbory vzoriek DNA medvedej stolice z Prahy, alebo na neúčinný zásahový tím a míňať ďalšie milióny EUR na ´´hókusy – pókusy“ úradníkov?

Pri troche zdravého rozumu vieme veľmi rýchlo prijať účinné a lacné opatrenia na úseku civilnej ochrany obyvateľstva aj bez toho, aby sme znižovali ochranu medveďa hnedého.

Medvede budú aj naďalej chránené európskou legislatívou a tam, kde je to potrebné,  sa príjmu rýchle a účinné  opatrenia na ochranu obyvateľstva.

link na súčasne platný zákon o civilnej ochrane tu:  Zákon č. 42/1994

Pevne verím, že sa situácia veľmi rýchlo a účinne vyrieši, kým nedôjde k tragédii.