O Rodinnej Xenofóbii
…keď si prišli nacisti pre komunistov, mlčal som, veď ja som predsa nepatril ku komunistom…keď išli brať mňa, už nebolo nikoho, kto by mohol protestovať…
Pamätáte si ešte tie – svojho času – slávne slová nemeckého protestanského kazateľa a aktivistu Martina Niemoellera ? Tie slová boli dokonca zhudobnené viacerými populárnymi hudobnými kapelami. Anglická verzia začínala : “ First they came for the Communists.And I didn’t speak up because I wasn’t a Communist..”. Spomínate si ?
V dochovanom nemeckom znení týchto slov nenájdeme revolučnú skratkovitosť angličtiny, či rytmus vhodný pre text rockovej kapely. Originálu chýba pátos. Ten však nahrádza stiesňujúce varovanie pred xenofóbiou zakrádajúcej sa do každej komunity, do každej rodiny.
(môj) preklad originálu týchto slov znie :
Keď si prišli nacisti pre komunistov
Mlčal som
Veď ja som predsa nepatril ku komunistom
Keď pozatvárali Sociálnych Demokratov
Mlčal som
Veď ja som predsa nepatril k Sociálnym Demokratom
Keď zobrali odborárov
Neprotestoval som
Veď ja som predsa nepatril k odborárom
Keď zobrali židov
Mlčal som
Veď ja som predsa nebol židom
Keď išli brať mňa
Už nebolo nikoho
Kto by mohol protestovať
Xenofóbia, ako isto vieme, je strach z cudzieho. Presnejšie strach z iného. Z odlišnosti.
Pokiaľ nás nikto nekategorizuje, netriedi, neoznačí cajchom príslušnosti k istému stádu, sme všetci rovnakí. Ľudia, akých sú miliardy na celom svete. Ľudia, ktorí sa narodili úplne bezbranní a ktorí umrú úplne bezbranní.
Až triedením na komunistov, sociálnych demokratov, odborárov, bratislavčanov, židov, pornohercov, novinárov , sestričky či učiteľov, sa z ľudí stávajú nepriatelia. Sú z nich nepriatelia, lebo sú iní. Hovoria iným jazykom. V iných novinách.
Inými slovami, Vodca opäť hovorí rečou mníchovskej pivárne. A mníchovská piváreň zrejme opätovne uverí vo výnimočnosť Vodcu, ktorý stále hovorí o národe a bezpečnosti a nepriateľoch a o výnimočnosti národa v ktorom je prvým občanom.
Ale vážne . Myslím, že je najvyšší čas pripomenúť si nebezpečenstvo rodinnej xenofóbie. Skúsenosti z Nemecka 30tych rokov, či z Juhoslávie 90tych rokov jasne hovoria, že vďaka účelovo vytváranému vnútornému nepriateľovi dokážu vodcovia urobiť z najbližšieho suseda najurputnejšieho nepriateľa.
Na vytvorenie vnútorného nepriateľa stačí vodcovi ozaj málo. Tak málo, ako vedomie poznania, že protestanský kazateľ si o sebe myslí, že je lepším človekom ako dáky komunista, socdemokrat, odborár, či žid.
