Denník N

Iracionálna nenávisť voči Zelenskému. Prečo toľkým Slovákom vadí ukrajinský prezident?

Návšteva prezidenta Zelenského na Slovensku - https://www.president.gov.ua/
Návšteva prezidenta Zelenského na Slovensku – https://www.president.gov.ua/

Časť našej spoločnosti ho nenávidí, pre iných je hrdinom. Pod každou správou kde figuruje prezident Zelenskyj sa nájde množstvo ľudí, ktorí si na ňom vylievajú svoju zlosť. Nehovoriac už o našich prokremeľských politikoch, ktorí si nenechajú ujsť žiadnu príležitosť, aby si do neho kopli. Majú na to však nejaký dobrý dôvod?

Zelenskyj si prešiel zaujímavou životnou cestou, ktorá ho doviedla od sveta zábavy a šoubiznisu do prezidentského kresla a lídra krajiny vo vojne. Preslávil sa ako komik, herec a šéf zábavného programu.

Cesta z šoubiznisu do politiky nie je v dnešnom svete už nič neobvyklé. Väčšinou to však nedopadá dobre. Príkladom je Donald Trump či niektorí naši „politici“ na štýl Joža Pročka.

Keď ohlasoval Zelenskyj svoju kandidatúru, musel všetkých presviedčať, že to myslí naozaj vážne a nie je to nejaký jeho ďalší vtip.

Na podporu svojej kandidatúry si založil aj stranu, ktorá spôsobom získavania ľudí na kandidátku a jej obsadením pripomína OĽANO. Vo voľbách tak do parlamentu dostal podobný typ ľudí ako Matovič – nekompetentných a bez akýchkoľvek politických alebo iných relevantných skúseností. Napríklad športovcov alebo hercov.

Zelenskyj vyhral prezidentské voľby voči svojmu oponentovi Petrovi Porošenkovi s prehľadom a najvyšším výsledkom v doterajších prezidentských voľbách na Ukrajine – 73% voličov.

Samému Zelenskému však chýbali vedomosti a kompetencie pre vedenie štátu, a nedokázal plniť sľuby, ktoré dal pred voľbami. Vojna v Donbase ani oligarchovia nikam neodišli a korupcia sa objavila ja medzi jeho poslancami.

Z klauna a populistu lídrom

Po začiatku invázie sa však zachoval tak, ako to na komika a šaša z televízneho programu na štýl Uragánu nikto nečakal. Stal sa skutočným lídrom krajiny vo vojne, ktorá bezprostredne ohrozovala samotnú existenciu tejto krajiny, životy jej obyvateľov aj jeho samotného.

Vo vojne proti (údajne) druhej najsilnejšej armáde sveta smerujúcej k hlavnému mestu. V Kyjeve sa už od skorých ranných hodín prvého dňa invázie začali ozývať výbuchy a americké tajné služby informovali prezidenta Zelenského o plánoch Ruska na jeho zneškodnenie.

V takejto situácii a Zelenskyj rozhodol ostať v Kyjeve. Rozhodol sa neutiecť, ako mu navrhovali viacerí zahraniční predstavitelia. „Nepotrebujem odvoz, potrebujem muníciu“, bola údajne jeho odpoveď na ponuku úteku do zahraničia.

Tento výrok a mnohé ďalšie na videách, v ktorých sa obracal k obyvateľom Ukrajiny, sa dostanú do histórie po boku prejavov Winstona Churchilla v bitke o Britániu, či Charlesa de Gaula o oslobodení Francúzska.

V týchto videách ubezpečoval ľudí, že je s nimi, že sa nevzdajú, vydržia a vyženú útočníkov preč. Od začiatku vojny absolvoval nekonečné množstvo prejavov a stretnutí online a neskôr aj osobne, aby získal podporu (najmä) západných krajín.

Taktiež veľakrát navštívil predné línie a to dokonca aj tesne po ukončení bojov alebo vyhnaní protivníka, ako napríklad v Chersone. Všetkými týmito aktivitami udržal vysokú morálku a bojového ducha Ukrajincov.

Prezident Zelenskyj na návšteve frontu na Donbase, 2023 – https://www.president.gov.ua/

„Zase ten zelený mužíček“ v správach

Práve jeho vystúpenia a neustále žiadosti o pomoc štvú našich pseudopatriotov. Štve ich, že sa Zelenskyj nevzdal ich milovanému vodcovi Ruska, ako by to urobili oni. Štve ich, že tak údajne predlžuje utrpenie a vojnu, lebo pre nich je najlepšou obranou kapitulácia.

Keby všetci v histórii rozmýšľajú takýmto štýlom, vždy by vyhrali tyrani a dobyvatelia. Keby takto rozmýšľa samotné Rusko, bolo by obsadené Nemcami, Francúzmi, Poliakmi či Švédmi. Celá Európa by sa zakaždým podvolila nejakému dobyvateľovi, Hitlerovi či Napoleonovi, len aby „nepredlžovala vojnu“.

Keby prestane Ukrajina bojovať, prestane existovať. A spolu s ňou tisíce ľudí, ktorých by Rusi povraždili alebo umučili. A vojna by sa aj tak neskončila, pretože drvivá väčšina Ukrajincov si nepraje byť pod ruskou nadvládou a určite by naďalej kládli ozbrojený odpor partizánskym spôsobom boja.

Vyhľadávanie podpory a vojenskej pomoci zo zahraničia je úplne prirodzené pre hlavu štátu vo vojne. Bolo by zvláštne, keby to nerobil. Zelenského za to kritizujú ľudia, ktorým evidentne na Ukrajine a jej obyvateľoch vôbec nezáleží a chceli by, aby sme Ukrajinu nechali napospas Putinovi.

O nás bez nás v Mníchove a na Ukrajine

Paradoxne sú to často tí istí ľudia, ktorí kritizujú západné mocnosti za to, že sa „vykašľali“ na Československo na Mníchovskej konferencii v roku 1938. Mníchovská dohoda a Viedenská arbitráž majú pritom množstvo paralel so situáciou na Ukrajine. Nemci si nárokovali tieto územia pod predstavami o spojení všetkých Nemcov do jedného štátu, tak ako teraz Rusi.

Hitler požadoval územia na základe rovnakej zámienky – ochrany nemeckej menšiny, ktorá bola podľa neho v Československu utláčaná. Vidno však, že veľa Slovákov sa z histórie nevie poučiť. A kto sa z histórie nepoučí, ten je odsúdený si ju zopakovať.

Bábka Washingtonu a NATO

Konšpirátori taktiež Zelenskému vyčítajú, že je to len bábka USA a robí to, čo mu nakážu z Washingtonu. Podľa nich teda svojprávny prezident nebráni svoju krajinu, nehľadá pre ňu finančnú a vojenskú pomoc v zahraničí, a necháva svojich obyvateľov napospas okupácii.

Takto si naši pseudopatrioti predstavujú ideálneho lídra krajiny. A ak ich v nasledujúcich voľbách bude dostatočné množstvo, môžu ho aj dostať. Ponuka takýchto politikov je na našej politickej scéne široká.

Absurdnosťou je aj vykresľovanie Zelenského ako niekoho, kto nenávidí Rusov. Pochádza z ruskojazyčného regiónu, ruskojazyčnej rodiny a celú svoju hereckú kariéru hovoril po rusky, pričom jeho filmy a seriály boli veľmi populárne aj v Rusku. Ukrajinčinu sa musel dokonca naučiť a dnes ju už používa takmer stále na zdôraznenie nezlomnosti Ukrajincov a odporu voči Rusku.

V predvolebnej prezdidentskej kampani jeho oponent Petro Porošenko dokonca strašil voličov tým, že Zelenskyj je proruský a predá okupované územia Donbasu Rusom výmenou za mier.

Zelenského odporcovia na Slovensku taktiež kritizujú jeho snahu o vstup Ukrajiny do NATO. Môžeme si o tom myslieť všeličo, táto snaha je však úplne pochopiteľná vzhľadom na udalosti od roku 2014, a najmä od 24. februára 2022.

Krajina potrebuje pre svoj rozvoj bezpečnostné záruky, ktoré sú vierohodné. A takou zárukou je momentálne jedine NATO, keďže bezpečnostné záruky z Budapeštianskeho memoranda sa ukázali ako úplne prázdne.

Prezident Zelenskyj na návšteve Litvy pri príležitosti summitu NATO – https://www.president.gov.ua/

Možnosťou by ešte bolo extrémne vyzbrojenie sa, no to tiež nie je úplnou garanciou nenapadnutia. Prípadne vlastníctvo jadrových zbraní. Tie však Ukrajina nemá a odovzdala ich Rusku práve výmenou za prázdne bezpečnostné sľuby z Budapešti v roku 1994.

Požiadavka Ukrajiny na vstup do NATO po vojne (a to po vojne treba u nás neustále zvýrazňovať) je úplne racionálna. Takí Poliaci sa v deväťdesiatych rokoch dokonca vyhrážali Západu, že ak im nebude ponúknuté členstvo v NATO, budú sa snažiť zaobstarať si jadrové zbrane. Také silné sú ich obavy z Ruska.

V prípade Poľska či Pobaltia sú tieto obavy úplne pochopiteľné vzhľadom na ich historické skúsenosti s Ruskom. A vzhľadom na našu skúsenosť s rokom 1968 by u nás mali byť tiež. Ale nie sú a asi nám táto skúsenosť nestačila, a je nám ľúto, že sme nezažili toľko delenia, okupácie a zabíjania ako Poliaci či Ukrajinci.

Kritici pri obrane Slovenska

Zelenskyj sa teda dostal do úradu prezidenta ako populista na vlne všeobecnej nespokojnosti s korupciou a oligarchiou, no po začatí invázie sa stal skutočným lídrom robiacim všetko pre to, aby jeho krajina prežila.

To by sa v prípade našich politikov, ktorí si zvolili Zelenského za terč svojej nenávisti stalo asi veľmi ťažko. V ich prípade by šlo skôr o preteky, kto prvý opustí Slovensko.

V prípade takých ako Andrej Danko by dokonca kolaborovali s útočníkom a išli proti Slovákom (ktorí sú za vojnu podľa neho zodpovední), ako to povedal v rozhovore pre Postoj.

Takéto konanie by bola jasná vlastizrada a je vysoko pravdepodobné, že by sa jej dopustili práve naši kritici Zelenského.

Je samozrejmosť mať obavy z vojny a túžiť po živote v mieri. Využívať tento strach na šírenie nenávisti voči prezidentovi napadnutého štátu a vyjadrenia na hranici kolaborácie však určite nie.

Teraz najčítanejšie

Martin Šuba

Absolvent medzinárodných vzťahov a bezpečnostných štúdií (PhDr.) so zameraním na postsovietsky priestor. Zaujímam sa o reportážnu literatúru a literatúru faktu, históriu, jazyky a cestovanie. Rusko, Ukrajina a Kazachstan sú moje srdcovky.