Denník N

Úplne zbytočné obavy čitateľky Kataríny

Narazil som v istom konzervatívnom periodiku na článok redaktora A. P. (nech vás to nemýli, je to žena, ale na webe toho periodika je označená ako redaktor – zrejme tam majú nejaké problémy s rodom alebo transrodovosťou), založený na brisknom postrehu čitateľky Kataríny. Tú pobúrilo, že naša verejnoprávna televízia (rozumej: televízia zriadená zo zákona v štáte, ktorý sa podľa ústavy neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo) vysiela austrálsky seriál Drsná hra, ktorý údajne „rozoberá tému homosexuálnych vzťahov“ a je určený pre deti od siedmich rokov.

Vydesil som sa. Preboha! Čo to našim deťúrencom ponúkame? Obrazy sexu dvoch mužov v saune?! Obchytkávanie žiaka učiteľom??!! Či nebodaj nejaké sadomasochistické praktiky???!!! Ach, nie, bolo to niečo oveľa horšie! Tie úbohé deti mohli vidieť – Ó, HRÔZA! – dvoch oteckov, ktorí vychovávajú jednu z detských hrdiniek seriálu, hovoria o svojej láske a napokon pozvú dcériných priateľov na svoju svadbu. Čitateľka Katarína „nebola v sobotu ráno v pyžame pripravená pred malým synom riešiť takú závažnú tému“. (Neuvádza, prečo by ju nemohla „riešiť“ napríklad pri popoludňajšej vychádzke. A dalo by sa to veľmi pekne: „Vieš, tí dvaja sa ľúbia. Sú ako tí dvaja ujovia z toho domu oproti. Len u nás, bohužiaľ, nemôžu mať svadbu. Mali by sme im v tom nejako pomôcť.“) Hoci Zuzana Vicelová z odboru marketingovej komunikácie RTVS nezaujato a precízne vysvetlila všetky okolnosti súvisiace s predmetným seriálom, čitateľke Kataríne stále prekáža, že detské programy sú označené len vekovou kategóriou a rodič „nemá šancu zistiť, aké témy deťom prinesú“.

Úprimne tomu nerozumiem. Veď kultúra a umenie sú tu aj na to, aby prinášali nové témy, majú ideovú, estetickú a najmä v prípade detského diváka aj poznávaciu a vzdelávaciu hodnotu. Milá čitateľka Katarína, doteraz ste so svojím sedemročným synom pravdepodobne nehovorili napríklad ani o jaskyniaroch, ale ak sa v nejakom seriáli vyskytnú, je to skvelá príležitosť synovi vysvetliť, kto jaskyniari sú, čím sa zaoberajú a aký prospech má z toho spoločnosť. Čo vám, prosím pekne, bráni urobiť to isté pri postavách dvoch oteckov? Nota bene, ak je takýchto oteckovských dvojíc okolo nás určite viac než jaskyniarov, aj keď, ako výstižne uvádzate, „žijeme na Slovensku, nie v Amsterdame“ – čo je konštatovanie, ktoré vyznieva značne dvojzmyselne. (Mimochodom, Amsterdam je v Holandsku, nie v Austrálii.)

Netuším ani to, prečo by nás televízia mala dopodrobna oboznamovať s obsahom toho-ktorého programu. Keby sme vedeli všetko vopred, to by ho snáď potom už ani nemusela vysielať. Alebo by to malo byť akési varovanie? Za mojich mladých čias sa v socialistickej Československej televízii označovali programy nevhodné pre deti do 15 rokov štvorcípou hviezdičkou. Tak možno by bolo treba zaviesť niečo také? Že by pred každým programom, ktorý „rozoberá tému homosexuálnych vzťahov“ (v celom seriáli len okrajovú, ako vysvetlila Zuzana Vicelová), zasvietil nejaký vhodný piktogram? Čo by to mohlo byť? Možno dva vkusne štylizované stoporené penisy? Či…?

Milá čitateľka Katarína a ďalší vyznávači takzvaných konzervatívnych hodnôt, mohli by ste, prosím, v rámci všeobjímajúcej kresťanskej lásky prestať uvažovať o LGBTI+ ľuďoch ako o pokazenom mäse, jedovatom hmyze či zákerných pedofilných vrahoch, pred ktorými treba deti úzkostlivo chrániť? Koniec koncov, ani vegetariánov nik neupozorňuje, že postavy vo filme budú konzumovať steak, a nefajčiari sa bezpochyby stretnú s postavami, ktoré fajčia. A tak sa aj vyznávači tých konzervatívnych hodnôt budú stretávať s dvoma oteckami jednej rodiny i s ďalšími postavami gejov, lesieb či transrodových ľudí. Svet a život je totiž pestrý. A nikto – deti nevynímajúc – nežije v slonovinovej veži a v umení sa stretávame a budeme stretávať so všetkým, s čím sa stretávame aj v bežnom živote, a to bez toho, aby sme tomu museli nutne dávať hodnotiace znamienka.

Takže naša verejnoprávna televízia, chvalabohu, zrejme naďalej nebude divákov varovať, že sa na obrazovke objavia LGBTI+ postavy, podobne ako to nerobí v prípade postáv na vozíku, učiteliek chémie, pedofilných kňazov či náboženských fanatikov. Ostatne, nerobí to ani vtedy, keď sa má na obrazovke objaviť Jaroslav Daniška, Igor Matovič, Boris Kollár, Richard Vašečka, Anna Záborská, György Gyimesi či ktorýkoľvek Kuffa.

A veruže by sa mi to zišlo.

(Pokračovanie nabudúce)

Teraz najčítanejšie

Jaroslav Hochel

Píšem už dlho. Najčastejšie o filme, najmä keď ma niečo poteší. A príležitostne aj o inom, najmä keď ma niečo naštve.