D. Simmons: Temné léto (Čitateľský denník 26/2023)
„Jen málo událostí v životě člověka — přinejmenším v životě člověka mužského pohlaví — je tak nevázaných, tak povznášejících, tak nekonečně euforických a prostoupených tolika možnostmi jako první den léta, když je vám jedenáct let. Léto se před vámi rozkládá jako velkolepá hostina a dny tepou sytým, pomalým časem, v němž se dá vychutnat každý jednotlivý chod.“
Na Temné léto som sa ozaj tešil. Simmonsova variácia na Kingovo legendárne To (alebo, povedané slovníkom hororových fanúšikov, Princova poklona Kráľovi) spájajúca v sebe spomienky na detstvo v Amerike šesťdesiatych rokov a boj proti nadprirodzenému zlu znie ako niečo, čo mi zákonite musí sadnúť. Ale nesadlo.
Pätica jedenásťročných chalanov — Mike, Duan, Dale, Harlen a Kevin — sa teší na leto strávené v malom mestečku Elm Heaven. Bicyklovanie, kúpanie, objavovanie jaskýň, lesa alebo starého brlohu pašerákov z čias prohibície sa však zmení na niečo iné — boj o život. Čosi temné a slizké zabíja deti i dospelých a všetky stopy vedú k starej opustenej škole. Temné leto začína.
Knihu otvára Simmonsova úvaha o povahe letných prázdnin. Spomína na tie svoje a pozastavuje sa nad tým, ako sa s každou generáciou zužuje priestor, ktorý svojim potomkom dávame na hru. Zatiaľ čo naši starí rodičia mohli ísť sami na vzdialené pole či do lesa, súčasné deti majú častokrát zakázané opustiť čo i len pár metrový koridor okolo svojho rodiča. Veľmi pekný úvod, ktorý ale radšej čítajte až na záver — je v ňom prezradená časť zápletky.
Tá je postavená na podobnom princípe, ako spomínaný Kingov opus magnum. Skupina detí, ich bežné problémy, objavovanie zložitosti sveta, prastaré zlo. Problém však spočíva v tom, že zatiaľ čo To excelentne pracuje s hlavnými postavami — každá z nich je zapamätateľná, prekreslená, má svoje zlyhanie, traumu i (anti)hrdinský moment — v Temnom lete sa až na jednu výnimku stáva z hrdinov veľká nezaujímavá spleť. Zachrániť to mohla hororová stránka knihy, tá je ale napísaná nesvižne a miestami tak úmorne, že som niektoré akčné scény znudene preskakoval. Čo je pri oddychovom žánri celkom problematické.
Dan Simmons patrí k mojim najobľúbenejším spisovateľom, tu sa však majster tesár uťal. Ak sa neviete dočkať ďalšej série Stranger Things, nech sa páči. Ja si dám nabudúce radšej opätovné stretnutie s pánom Pennywiseom.
D. Simmons: Temné léto
Laser, 2012
552 strán
60 %
plusy
• motív detstva a dospievania
• poklona Kingovmu To a inšpirácia pre Stranger Things
• atmosféra malomesta
• postava Duana
mínusy
• nezaujímavá väčšina postáv
• zdĺhavé akčné scény
• priveľký rozsah
Čitateľský denník vo forme podcastu môžete počúvať na:
Spotify, SoundCloude, Apple alebo Google podcasts.
Moju výtvarnú tvorbu môžete sledovať na:
Facebooku alebo webe.
