Umelá inteligencia (AI) predstavuje pre podniky v rôznych odvetviach významnú príležitosť na zvýšenie efektivity ich činností. Aj napriek mnohým obavám spojeným s touto témou, vyplývajúcim z nedostatočnej regulácie a množstva neznámych premenných, firmy siahajú po AI, aby nezaostávali za konkurenciou. OECD varuje pred rizikami spojenými s umelou inteligenciou, ako je napríklad vytváranie nejasných alebo zavádzajúcich informácií a ohrozenie zamestnanosti.

Americká burza Nasdaq využíva AI už roky

Nasdaq, americká technologická burza, je jednou z tých spoločností, ktorá už od roku 2019 implementuje umelú inteligenciu do svojich procesov. V súčasnosti sa zaoberá nasadením najnovšej verzie AI pre generovanie obsahu, ako napríklad písanie blogov na základe historických údajov a zdrojov. Verafin, spoločnosť zaoberajúca sa odhaľovaním finančnej kriminality, ktorú Nasdaq zakúpil v roku 2021, usporiadala nedávno hackathon, ktorého cieľom bolo preskúmať využitie umelej inteligencie v boji proti finančnej kriminalite. Výsledkom bolo zistenie, že umelá inteligencia je schopná písať aj investigatívne správy. Viceprezident firmy Verafin, Brad Peterson, je presvedčený, že finančný sektor bude čeliť tlaku spojenému s deepfakes a preto chce využívať umelú inteligenciu na odhalenie podvodov pri bankových prevodoch a falšovaných šekoch.

V spoločnosti Nasdaq nie je využívanie umelej inteligencie ničím výnimočným, pretože burza už niekoľko rokov využíva rôzne dostupné formy AI pri svojej práci. Avšak súčasné možnosti AI prinášajú zásadné rozdiely. Preto je pre zamestnancov povinné absolvovať špecializované školenie predtým, než môžu používať umelú inteligenciu pri svojich pracovných úlohách.

Hrozí strata 300 miliónov pracovných miest, varuje OECD

Ak sa zamyslíme nad širším kontextom, existuje veľa neistôt a obáv týkajúcich sa rozsiahlejšieho využívania umelej inteligencie. Napríklad Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vyjadruje opatrný postoj a varuje firmy pred nadmerným zapojením umelej inteligencie do ich bežného fungovania. Zároveň odporúča členským štátom, aby zvážili negatívne vplyvy a zohľadnili ich vo väčšej miere.

OECD ako organizácia s cieľom pomáhať členským štátom s dlhodobým rozvojom prostredníctvom ekonomickej spolupráce a stanovovania pravidiel sa pozerá na svetovú ekonomiku takpovediac „z vrchu“. V prípade umelej inteligencie sa zameriava na otázku, či a ako môže podporiť ekonomický rozvoj alebo, naopak, ohroziť ekonomiky členských štátov. Z ich pozorovania a analýzy vyplýva, že hlavným faktorom je hrozba masívnych zmien na pracovnom trhu v dôsledku technologickej revolúcie. Podľa OECD by generatívna umelá inteligencia mohla viesť k nahradeniu mnohých pracovných miest a zvýšeniu nezamestnanosti. V dôsledku toho vzniknú mnohé etické problémy, keďže zamestnanci si už dnes uvedomujú (a ten pocit bude silnieť), že stroje sú schopné vykonávať ich prácu spoľahlivejšie a vo vyššej kvalite. Toto logicky ohrozuje stabilitu národných ekonomík. Podľa odhadu OECD by umelá inteligencia mohla ohroziť viac ako štvrtinu pracovných miest v členských krajinách. Prieskumy ukazujú, že miera obáv medzi zamestnancami je ešte vyššia. Až 60 % pracovníkov sa obáva, že v najbližších 10 rokoch im umelá inteligencia vezme prácu. Toto by mohlo zasiahnuť viac ako 300 miliónov ľudí a ohroziť ich existenciu.

AI by mohla zvýšiť HDP

Prirodzene, OECD si uvedomuje aj potenciálne prínosy umelej inteligencie. Napríklad výpočty naznačujú, že automatizácia s využitím AI by mohla prispieť k zrýchleniu hospodárskeho rastu a zvýšeniu hrubého domáceho produktu o 7 percent. Toto by mohlo opäť vyvolať diskusiu o zavedení základného príjmu alebo aspoň o vyššej minimálnej mzde. Napriek ekonomickému potenciálu však OECD vyzýva vlády, aby sa oveľa podrobnejšie zaoberali témou umelej inteligencie a aby pri jej nasadení do praxe zabezpečili dodržiavanie práv a súkromia pracovníkov.

Microsoft v AI vedie, IBM a Amazon sa snažia konkurovať

Využívanie umelej inteligencie nie je obmedzené iba na burzu Nasdaq. Spoločnosť IBM napríklad zvažuje využitie vlastných čipov Artificial Intelligence Unit na prevádzku cloudových výpočtových služieb s cieľom znížiť náklady. Je to v princípe pokračovanie vývoja vlastného proprietárneho systému umelej inteligencie Watson, ktorý však zaostáva výkonom za najnovšími jazykovými modelmi. IBM si uvedomuje, že tieto čipy nemôžu súperiť s najlepšími produktmi spoločnosti Nvidia, no ich cieľom je ponúknuť cenovo výhodnejšiu alternatívu pre využitie umelej inteligencie.

Aj spoločnosť Amazon rieši nasadenie vlastných čipov vo svojej službe Amazon Web Services (AWS) s cieľom dosiahnuť výhodnú cenu prostredníctvom cloudových služieb a modelov umelého učenia Titan. V tejto oblasti sú teda technologické spoločnosti IBM, Amazon a Microsoft s ich jednotkou OpenAI, ktoré sú vo vzájomnej konkurencii. Súboj medzi nimi sa sústreďuje na poskytovanie najvýhodnejších a zároveň najkvalitnejších cloudových služieb založených na pokročilých technológiách umelej inteligencie. Bude zaujímavé sledovať, aké výhody a cenovú dostupnosť tieto pokročilé technológie umelej inteligencie prinesú pre tieto spoločnosti a ich zákazníkov.