Denník N

23 rokov politickej ignorácie trans* ľudí. I. časť

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Slovenskí politici už 23 rokov neriešia a ignorujú problémy trans* ľudí. Je potrebné komplexné riešenie tejto vážnej situácie, ktorá je, dovolím si povedať v niektorých prípadoch alarmujúca.

Pri kulminácii nedeľnej nudy, som si v repríze pozrela Chart show, reláciu, ktorú vysiela TV Markíza. Pri vystúpení, skupiny ktorej názov som zabudla, no jeden z interprétov bol Sáva Popovič, sa moderátorka opýtala na odev, ktorý prislúchal textu piesne. Sáva odpovedal (ironicky) „som transsexuál“. Na tejto „vtipnej“ odpovedi sa náramne zabávalo publikum, účinkujúci, aj hostia. Vôbec nechcem pôsobiť vzťahovačne, no toto mi teda veľmi vtipné nepripadalo a vlastne tak, ako celá táto epizóda relácie, kde sa až príliš často bavili na účet LGBTI ľudí… Prečo to spomínam v kontexte nadchádzajúcich volieb? Pretože, rovnako, ako ignoranstsky na mňa pôsobil tento humor, práve takto ignorantsky na mňa pôsobia politici, ktorý sa problémami trans* ľudí vôbec nezaoberajú… Zo situácie na Slovensku, vyvstáva niekoľko otázok na, ktoré by som, ako občianka tejto krajiny, ako volička, rada našla odpovede. Ľudia v spomínanej relácii, sa zabávali na ľuďoch o ktorých nemajú ani len potuchy a ich reálny život im je vzdialený tak, ako mne ich humor. Tento a následné blogy, preto venujem všetkým politickým subjektom, kandidátom, ktorí sa uchádzajú o priazeň voličov, ale aj širokej verejnosti, ktorej chýba reálny obraz o tom, ako sa žije trans* ľuďom v našej „pohostinnej“ krajine. Postupne priblížim niekoľko oblastí, kde, ako trans žena, vidím množstvo problémov a zábavné to teda určite nie je.

V tomto prvom blogu, by som vás najskôr viac oboznámila, s problematickými oblasťami trans* ľudí, z môjho vlastného pohľadu. V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že tak, ako každý z nás je jedinečný, tak jedinečné a rôzne sú aj trans* osoby. Odmietam tvrdenia typu „transexualita je porucha, diagnóza, a lieči sa“. Z môjho pohľadu je to absurdnosť. Podľa dostupných informácií, aj tehotenstvo potrebuje lekársky dohľad, no nie je diagnózou, nielieči sa a pristupuje sa ku každému individuálne. Presne takto individuálne by sa malo postupovať, aj v prípadoch trans* ľudí.

Každý trans* človek vníma svoju tranzíciu inak, každý vníma seba samého inak. Na Slovensku však ide o problém. S rôznorodosťou a vlastným sebaurčením trans* ľudí, majú problém hlavne lekári. Tým sa dotýkam prvej oblasti s vážnymi nedostatkami a ňou je zdravotníctvo. Zdravotníctvo na Slovensku je v oblasti trans* témy zaostalé, nepružné a nevyhovujúce. Častokrát dochádza k vystavovaniu tlaku na trans* ľudí. Ak totiž človek nezapadá do „škatuľky“ binárnosti, sú mu oddiaľované, prípadne neumožňované, procesy o ktoré má záujem a je znevažovaný.

Binárnosť – delenie ľudí na mužov a ženy, so všetkými stereotypmi, ktoré toto delenie pozná.
Akosi sa však našom zdravotníctve pozabudli v 19., tí „lepší“ v 20. storočí. Nielen s videním sveta, ale aj vo vzdelávaní. (bližšie vysvetlím v druhom blogu, ktorý venujem téme zdravotníctva).

Akceptácia mojej identity štátom. Druhá veľmi problematická oblasť života trans* ľudí. Na úvod treba povedať, že Slovensko umožňuje prepis rodu, (tiež známy, ako zmena pohlavia). Štát bude rešpektovať moju identitu, avšak za bližšie nešpecifikovaných a právne veľmi sporne (ne)ošetrených podmienok. Na jednej strane mi štát vystaví nové doklady, na strane druhej, mi zakazuje zosúladenie dokladov o dosiahnutom vzdelaní s tými, ktoré mi vystavil. Zdá sa vám to nezrozumiteľné? Aj mne… A nielen nezrozumiteľné. Slovensko týmito zákonmi porušuje medzinárodné záväzky. Tejto téme sa bližšie budem venovať v treťom blogu.

Vyššie spomínané oblasti však súvisia jedna s druhou. Je viac, ako ťažké všetko zhrnúť a pomenovať to v jednom článku. Kladiete si otázku, ako toto všetko súvisí s nadchádzajúcimi voľbami? No veľmi úzko. Vždy, som sa totiž musela vo voľbách rozhodovať medzi voľbou zla a menšieho zla, prípadne hľadať aspoň minimálne prieniky s niektorou z politických strán. Pri týchto voľbách som sa rozhodla, politikom touto formou ukázať, ktoré oblasti života trans* ľudí ma trápia a ktoré už 23 rokov ignorujú. Ignorujú časť populácie, ktorej v tejto chvíli, už nestačí povedať „dnes má Slovensko dôležitejšie problémy“.

Nie. Slovensko má vážny problém s neriešením problémov vlastných občanov, ktorí sú súčasťou tejto krajiny rovnako, ako jej majoritná časť. Už mám dosť nevšímavosti, ignorácie a komplikovania našich životov. Pýtam sa zodpovedných dokedy máme trpieť vašu nekompetentosť? Hádam by aj stačilo. Politikov kandidujúcich v parlamentných voľbách si tiež nenechám ujsť. Svoj postoj priblížim vo štvrtom zo série blogov venovaných problémom trans* ľudí. Piaty a posledný blog bude venovaný téme postoju majority k trans* ľuďom všeobecne a vplyvu médií a politikov na tento postoj. Všetko, čo v týchto blogoch obsiahnem hádam osloví aspoň niektorých a vnesiem tak nový pohľad na problémy, ktoré trápia trans* ľudí na Slovensku.

Teraz najčítanejšie

Zara Kromková

V súčasnosti pôsobím, ako komunitná pracovníčka komunitného a poradenského centra pre LGBTI+ ľudí PRIZMA v Košiciach a tiež som členkou OZ TransFúzia, ktoré sa 10 rokov venuje zlepšovaniu situácie trans ľudí na Slovensku. Venujem sa najmä poradenstvu, pre trans ľudí, mediálnym výstupom a práci s LGBTI+ komunitou na východnom Slovensku. Mojou túžbou je rešpektujúca a otvorená spoločnosť, pre všetky skupiny jej obyvateľstva a prenesenie európskych hodnôt do slovenskej politiky.