Denník N

Bez slovníkov

 

*

Sklo farebných snov

rozmelieš pod hlavu.

 

Učíš nás, ako prosiť,

keď tak jemne zvádza púšť

 

Dnes to zaberie knihu,

zajtra deň,

 

ruky, prsty,

krásu a zmysel,

 

pre ktorý bojujeme

o dych aj medzi stromami.

 

A prázdne rady

o miesto na lodi.

 

*

 

Sú veci, ktoré prekvapujú

Zoznam s prstami rúk.

Pokoj, v ktorom sa nájdeš.

 

Život za slovami.

Mená nad tajomstvami.

Pravda,

 

kde všetko odpočíva,

aj dátum odovzdania,

zmena formy na obsah.

 

Ty,

ktorý opäť vo mne vstávaš

a lepíš najkrajšie zo zrkadla.

 

*

 

Niekedy,

keď vyprcháme od myšlienok,

začína leto.

 

Príjemné a tiché

lúštime v oblakoch:

Ostávam bez slovníkov.

 

Chcelo by to

ruky v rukách,

putá roztavené na prach.

 

Nech si mi, kto si.

Nech sa nás dožadujú

túžby a drobnosti.

 

*

 

Vo vzduchu názory na všetko.

Unikám spolu s Tebou.

Chcem vzdávať len boj,

 

keď sme sa premietli

na nebo otázok.

Kam sme sa dostali,

 

zisťujem opäť ničím.

Konečne chválim

skúšky správnosti

 

*

 

Môže v tom byť

iskra a láska,

treba byť opatrní.

 

Nadchýňa nás to

smerom, ktorý sa vymaňuje

z dverí.

 

Kráčame svojou cestou,

aj keď,

na dvojmo vidieť.

 

Vieš,

čo vlastne cítim

a čo ešte neviem chcieť.

 

*

 

Trochu nekonečna,

ako rozpína do krásy,

to sa nám páči.

 

Forma,

ktorá tak pozdvihuje

a rozdýcha…

 

Tvoja

vyložene po kúskoch

na oči a v nich,

 

keď zase snívam

a Ty si za ním.

A pred ním len Ty.

 

*

 

Dávam Ti ruky,

nech sa nemôžu zachytiť

a klesám hlbšie.

 

Ďalej

od hraníc povrchu

na čistú zem,

 

kde Ja som

rastie na dne

stvorenia v časoch

 

*

 

Pohládzam.

Nový deň sa rodí na svet

v Tvojich očiach.

 

Pohládzaš.

Kdesi elita ničí cit a vkus

v detských dušiach.

 

Opäť adorujeme

prievan na lete v diaľke,

ručičky v sebe,

 

tlkot Božej krásy,

ktorú sme nezunovali

hľadať, túžiť, milovať.

*

 

Teraz najčítanejšie

Eva Sládeková

Už dávnejšie niekto literárne a ešte inak spracoval hľadanie strateného času. V súčasnosti je to tak živá potreba... Ak chceme byť ľudskí alebo dokonca sami sebou, je nutné nájsť si čas, v ktorom sa pravidelnejšie usadíme a budeme sa učiť pustiť všetko z rúk, dopriať aj myšlienkam slobodu plynúť v tom vlastnom kruhu. A takto konečne svoje dýchanie a malé stopy vo svete premeníme na dar, modlitbu a pokoj.