Povedomie o mentálnom zdraví sa v online priestore rýchlo šíri a stalo sa populárnou témou na rôznych platformách. Aj naše občianske združenie Psychiatria nie je na hlavu aktívne využíva Instagram na šírenie osvety. Spolu s relevantnými informáciami sa však na sociálnych sieťach objavuje aj nemálo hoaxov či zavádzajúcich tvrdení. Problematike sa podrobnejšie venovala naša členka Helena Jucková, študentka filozofie a poetka, ktorá v nasledujúcom texte prináša prehľad súčasných internetových trendov súvisiacich s psychickým zdravím, upozorňuje na ich potenciálne nástrahy a vyzýva k reflexii.

Používatelia internetu často vezmú niečo hodnotné a zmysluplné, aby to premenili na trend. Takýmto spôsobom sa veľmi ľahko dostaneme do stavu, keď nevieme, či je osoba na obrazovke autentická alebo chce len získať na popularite prostredníctvom niečoho aktuálneho.

V prípade psychického zdravia si človek môže povedať: ,,To je super, že práve z tohto sa stal trend! Aspoň o tom ľudia hovoria.” No nie je to až tak jednoduché. Predsa len, nie všetko, čo sa leskne, je zo zlata. Preto je potrebné pozrieť sa na to, ako môže „trendovosť“ znehodnotiť tému mentálneho zdravia.

V prvom rade treba podotknúť, že platformy ako TikTok vytvárajú priestor len pre krátku pozornosť. Takmer všetko, čo táto sociálna sieť prináša, je konzumnou záležitosťou, lebo videá ponúkajú buď veľmi málo informácií, prípadne dostatok, avšak za krátku dobu, počas ktorej ich recipient nestačí spracovať. Aj Instagram je miestom, kde sa rôzne témy objavia často len v obrysoch či veľmi krkolomne vysvetlené.

To, že sociálna sieť je priestorom na relax či rozptýlenie nie je nič zlé a nemusí to status platformy ako takej degradovať. Problém je v tom, že v dôležitých témach, k akým patrí napríklad mentálne zdravie, mladí ľudia čerpajú osvetu prevažne zo sociálnych sietí. Neprečítajú si článok alebo rozsiahlu štúdiu, lebo to vyžaduje zvýšenú dávku pozornosti. Tieto sklony som odpozorovala aj sama na sebe. Keby moje štúdium nebolo založené najmä na čítaní náročných textov a ich následnej analýze, nemyslím, že by som bola schopná absorbovať dlhý článok bez zívania.

Druhým problémom je pliaga dezinformácií, ktorú rôzne platformy nechajú v pokoji rásť a šíriť sa. A nemám na mysli len konšpiračné teórie, ktoré samozrejme treba zakaždým kriticky ohodnotiť a následne nahlásiť. Skôr poukazujem na dezinformácie, ktoré vznikajú na základe profilov, čo naskočili na vlak trendovosti a snažia sa získať followerov využitím serióznych tém. Takýto tvorcovia neraz tému uchopia plytkým spôsobom, čím redukujú jej hodnotu na jednoduché prehltnutie pomyselnej pilulky.

Niečo také môže priniesť rôzne neželané následky. Napríklad to, že dôležité témy, ktoré si vyžadujú komplexný prístup, nebudú brané dostatočne vážne, lebo na sociálnych sieťach bol ich obsah dezinterpretovaný. Stačí sa pozrieť na autorov, ktorí využívajú slová ako „toxický“ alebo „schizofrenický“ veľmi ľahkovážne a vytrhnuté z kontextu. A tak sa stáva, že ak sú podobné pojmy použité v serióznom kontexte, priemerný užívateľ sociálnych sietí im napriek tomu nevenuje pozornosť, lebo preňho dávno stratili na vážnosti.

Zarážajúcim je aj ďalší instagramový trend, podľa ktorého by človek údajne mal byť osamote, aby dokázal spoznať sám seba. Tento koncept ide zväčša ruka v ruke s populárnou frázou on my healing journey, ktorá ľudí vyzýva, aby na ceste k prekonaniu psychických problémov odstrihli okolie a sústredili sa výlučne na seba. Užívatelia platformy si umiestnia podobné mottá na svoj profil, aby vzápätí zdieľali fotku so svojim matcha latté a trendovým oblečením. Niekde pod povrchom možno naozaj drieme úprimná túžba kráčať za lepším mentálnym zdravím. Treba však pamätať na to, že izolácia nie je trend, ale vážna záležitosť, ktorá nemusí mať vždy prospešný účinok.

Ako človek s depresiami mám tendenciu izolovať sa od vonkajšieho sveta. Ako príslušník druhu homo sapiens som však zároveň spoločenská bytosť, ktorá potrebuje medziľudský kontakt, komunitu, priateľov. Najviac mi pomohli ľudia, ktorými som obklopená – nie izolácia. Pochopiteľne, ľudí, ktorí nám ubližujú, by sme mali odstrihnúť. A aj samota človeku čas od času prospeje. Konflikt s kýmkoľvek blízkym však nemusí znamenať koniec vzťahu ani to, že danému človeku na nás nezáleží. Keď sa nám niečo podobné snaží nahovoriť pseudoterapeut na TikToku, je vhodné si informácie najprv overiť a získať o problematike širší prehľad.

Trendy sú dočasné a zriedka obsiahnu hĺbku reálnych skúseností. Treba preto mať na pamäti, že ani módne vlny súvisiace s mentálnym zdravím nemusia byť zakaždým prospešné. A skôr, než im človek podľahne, mal by ich kriticky zhodnotiť alebo poradiť sa so svojím terapeutom, čo je preňho naozaj vhodné.

Tento text je súčasťou činnosti OZ Psychiatria nie je na hlavu. Ak ste fanúšikmi či fanúšičkami osvety v oblasti duševného zdravia, nezabudnite nás sledovať na Facebooku a Instagrame. Páči sa vám naša činnosť a radi by ste nás finančne podporili? Môžete tak spraviť na našom transparentnom účte. Ďakujeme!

Názory autorky textu sa nemusia výlučne stotožňovať s názormi občianskeho združenia. Upozorňujeme, že autorka v texte sprostredkúva svoju subjektívnu skúsenosť, ktorú nemožno generalizovať.

Text a ilustrácie: Helena Jucková

Odborná korektúra: Juraj Marček

Jazyková korektúra: Dušan Šuster