Aby ľudia vedeli o voľných pracovných miestach

V slovenskom školstve je veľa vecí, ktoré si zaslúžia väčšiu pozornosť vlády. Častokrát sa vo verejnom priestore rieši otázka platov, no s ňou je nerozlučne spojené tiež fungovanie systému, podľa ktorého sa obsadzujú voľné miesta učiteľov.

Pokiaľ v tomto systéme neexistuje základná rovnosť šancí, učitelia  nemôžu byť spokojní ani po väčšom investovaní do platov zo strany štátu. Inými slovami, koho uspokojí lepší plat na pozícii, ktorá je utajovaná lepšie ako nástenkový tender?

Práve preto som ako poslanec bojoval za to, aby boli voľné pracovné miesta učiteľov pohodlne dohľadateľné na internete. Nešlo len o pracovné miesta na školách, ale aj o pomerne lukratívne pozície v rámci rôznych eurofondových projektov.

Keď treba k zverejňovaniu dotlačiť

Ešte v októbri  2011 sa mi podarilo pozmeňujúcim návrhom dosiahnuť, že od roku 2012 musia školy uvádzať voľné pozície na svojom webe, ďalej na stránke obce alebo samosprávneho kraja a zaslať ju tiež krajskému školskému úradu, aby to zverejnil na svojej stránke.

Od 1. januára 2013 došlo k zrušeniu krajských školských úradov a povinnosť zverejňovať voľné miesta prešla až na okresné úrady v sídle kraja. Zistil som však, že štátna správa si svoju zákonnú povinnosť neplnila. Učitelia tak o práci neboli informovaní a poškodzoval sa ich záujem.

Obrátil som sa preto s interpeláciami na ministrov školstva a vnútra, v ktorých som ich na problémy upozornil a dôrazne žiadal dodržiavať zákon. Výsledkom bolo, že na weboch okresných úradov v sídle kraja sa voľné miesta napokon začali aktualizovať, avšak v neprehľadnej a komplikovanej podobe. Bežný človek sa len k jednej informácii dostal po preskočení viac než desiatich iných stránok.

Rozhodol som sa preto, že keď ministerstvá nemajú záujem urobiť jednoduchú stránku, kde budú všetky odkazy pokope, urobím tak sám. Na svojom webe som preto zostavil tabuľku, kde nájde každý učiteľ odkaz na voľné miesta vo svojom regióne. K nim sa dostane jediným klikom, pričom funkčnosť odkazov je pravidelne kontrolovaná.

Na základe tohto zverejňovania sa mi následne ozvali viacerí učitelia, ktorí si vďaka tomu našli prácu.

Eurofondové miesta pre všetkých

Podobne ako nezverejňovanie voľných miest školami, problémom je aj situácia, keď lukratívne miesta platné z eurofondov utajujú priamo riadené organizácie ministerstva školstva.

V júli 2013 som upozornil, že v rámci národných projektov schválených ministrom Čaplovičom vznikajú stovky až tisíce pracovných miest – so mzdou vo výške dvoj až trojnásobku priemeru republiky. Ich obsadzovanie sa dialo veľmi tajomne.

Napríklad na Ústave informácií a prognóz školstva (UIPŠ) vzniklo v tom čase 80 pracovných miest, no stránka voľné pracovné miesta vyzerala takto:

Riaditeľovi UIPŠu som preto poslal infožiadosť s otázkou, kde teda boli uvedené miesta zverejnené, aby sa o ne mohli ľudia uchádzať. Odpoveď riaditeľa:

„Zároveň by som Vám chcel poďakovať za Vašu žiadosť, na základe ktorej sme zistili nedostatky pri obsadzovaní voľných pracovných miest… som si vyžiadal písomné stanovisko projektových manažérov s odôvodnením, prečo nedodržiavali štandardné pracovné postupy pri zverejňovaní voľných pracovných miest. Na odstránení nedostatkov aktívne pracujeme a vyvodia sa dôsledky v zmysle Zákonníka práce.“

Po kritike a následnej medializácii sa tak voľné miesta na UIPŠi začali zverejňovať.

Podobný problém bol v Metodicko-pedagogickom centre (MPC) – 67 miest, žiadny inzerát. MPC dostalo v rámci nových eurofondových projektov 25 miliónov EUR a napriek žiadosti podľa infozákona neposkytlo žiadne dôkazy o zverejnení týchto miest.

Príkladom novej pozície bol aj „Zamestnanec pre tvorbu, inováciu a správu web sídla ako nástroja implementácie inkluzívneho modelu vzdelávania pre materské školy“. V rozpočte mal 5 440 hodín, teda plný úväzok na 34 mesiacov. Mzda 12,00 EUR za hodinu, 65 280 EUR spolu (výsledok tu).

Bolo zarážajúce, že kým miesta platené z eurofondov MPC utajovalo, na profesia.sk hľadalo v tom istom čase mzdovú účtovníčku. Zjavne platilo, že ak sa miesto naozaj ťažko obsadzuje (účtovníčka v Bratislave v štátnej organizácii za štandardný plat), jeho zverejnenie nevadilo.

Keďže v čase veľkej nezamestnanosti by celoštátne inštitúcie mali dávať možnosť uchádzať sa o miesta, aj v tejto veci som sa obrátil ma ministra Čaploviča a žiadal nápravu.

Hoci ministerstvo sa najprv alibisticky bránilo, že „rezortné organizácie disponujú právnou subjektivitou, teda plnou mierou rozhodovania“, a „obsadzovanie pracovných miest nie je v kompetencii rezortu, ale spomínaných organizácií“, po tlaku sa nakoniec v auguste 2013 podarilo dosiahnuť ich zverejňovanie a aspoň základnú rovnosť šancí.

Tento blog je súčasťou série Osobný odpočet poslanca o mojej práci v parlamente v rokoch 2012 až 2016. Vysvetlenie prečo a o čom nájdete tu.