Prečo učiteľská iniciatíva znamená veľa aj pre tých, ktorí ju nepodporujú?
Pomaly rastie počet krajín, z ktorých študenti vyjadrujú svoju podporu pre učiteľský štrajk. Je preto dôležité priniesť novú perspektívu, pohľad vlastný najmä nám, študentom z vyspelých západných demokracií.
Slovensko má za sebou ťažké storočie plné trýzne a utláčania. Vlastný názor nebol v čase totalít veľmi vítaný, a teda tento výdobytok modernej doby k nám doráža len veľmi pomaly. Pomaly ale isto. Cez „Referendum o rodine“ a cez utečeneckú krízu sa v spoločnosti začal vyvíjať fenomén verejnej diskusie. Už to nie je len pásmo rapotačiek a prekáračiek za účelom poníženia oponenta, pomaly diskusie naberajú smerovanie a vyžarujú vysokú informačnú hodnotu. Ďalšou spoločenskou otázkou sa stala otázka učiteľov. Tak ako doteraz, tak ako je to prirodzené, učiteľský štrajk zdvihol aj vlnu odporu, nie každý s ním súhlasil. Avšak už to, že učitelia prekonali pasivitu svojich vlastných odborov a na vlastnú päsť išli ďalej, má pár veľkých pozitív.
Prvým z nich je, že pokračujú vo formovaní občianskej spoločnosti, čo neskôr vedie priamo k lepšiemu stavu demokracie. Začínajú klásť nároky na bežných ľudí, aby si vytvárali vlastný názor. Čím viac takýchto snáh a podnetov na rozhovory v krčme u piva, alebo aj na iných agorách slovenských bude, tým viac budeme nútení si tvoriť názor a, dúfajúc, že bude platiť alegória so športovcom, ktorý trénuje aby sa zlepšil, tak môže nastať taký stav, že Slovák bude mať názor podložený (Zem a Vek sa ako dôkazový materiál neráta), jasný a rozumný. Nechcem v žiadnom prípade znevažovať náš národ, vravieť, že je hlúpy, radikalizovaný, uzavretý, neschopný debatovať ani nič také. Skôr zdôrazňujem politický vývoj, ktorý nás nasmeroval do tohto bodu. Nikdy sme sa diskutovať neučili, preto učiteľská otázka je službou nám všetkým, možnosťou znova trénovať tvorenie argumentov.
Druhou veľkou hodnotou, ktorá vzniká ich protestom, demonštráciou a štrajkom, je politická angažovanosť. Situácia je teraz taká, že 4 roky sedím pred televíznym prijímačom, príde čas volieb, odvolím a dúfam, že mi dajú politici ďalšie štyri roky pokoj. Ale treba sa spýtať: Je toto vážne správny prístup? Naša politická apatia je veľmi hlboká. Ako hovorí text skladby, ktorú určite všetci poznajú: „To Slovensko naše posiaľ tvrdo spalo.“ Ale pomaly prichádza čas sa zobudiť. „Vstávaj Honzo hore“, povedala by iná pieseň. A budíčkom nám je, okrem iného, aj iniciatíva učiteľov. Na Západe vždy keď sa ľudu nepáči, ako vláda nakladá so zodpovednosťou, ktorú im ľud do rúk zvolil, protestuje–vyjadruje svoj nesúhlas. Tu sa nič také nedeje, alebo aspoň nedialo. Prešlo CT, prešla Gorila, zdravotníctvo je vytunelované viac ako zem pod Londýnom a my sme tých politikov nechali sa nacicať na našich hrudiach ako obrovské pijavice. Učitelia ale ukazujú, že sa dá vyjsť do ulíc aj napriek nepríjemnému vývoju udalosti. Ukazujú, že na politikov máme vyvíjať tlak, keď sa nám ich gazdovanie nepáči. Preto, bez ohľadu na to, ako ich snaha dopadne a ako je aj teraz vnímaná, v spoločnosti zanechá hodnotu prospešnú pre spoločnosť samotnú.
Tretia, určite nie posledná, veľká hodnota, ktorá sa vytvorila učiteľskou angažovanosťou za zlepšenie svojej situácie, je možné redefinovanie náplne práce politikov. Veru, chvíľku som uvažoval, že politici sú v podstate chudáčikovia. Majú veľmi náročné povolanie, veľa tlaku, a teda to, že ho občas nezvládajú, by sme im mali odpustiť. A potom som sa pozrel, ako vyzerajú priemerné parlamentné diskusie a to, čo terajšia politická moc za svoje panovanie dokázala. To, že politici nezvládajú tlak je preto, že si naň nemali ako zvyknúť, lebo ten tlak zo strany spoločnosti neprišiel, alebo nebol dostatočný. Náplň politika doteraz nebola tvoriť a posúvať spoločnosť, ale skôr nejaký čudný mix túžby po moci a túžby po peniazoch. Pojem politik, tak sa zdá, už nie je človek, zástupca ľudu, čo koná pre ľud, ale indivíduum, čo koná pre seba, alebo pre svojich nadriadených. A takto to byť nemôže. Povolanie politika nemá byť priestor na realizáciu svojich záujmov skrz silu pozície, ktoré politik zastáva. Povolanie politika má byť náročná služba verejnosti. Dovolím si povedať, že redefinícia pojmu politik môže prísť práve cez tlak, ktorý spoločnosť dokáže na politika vytvoriť. Pripomenúť mu, že mandát mu bol daný ľudom, nie že si ho získal svojimi krásnymi modrými očami. Keď spoločnosť začne vyžadovať dostatočne rázne, politici budú musieť reagovať. V prípade, že by bola spoločnosť dostatočne aktívna, do politiky by sa postupne prestali hlásiť ľudia, ktorí by takýto tlak nedokázali uniesť. Prípadne by sa diškurz politikov konštantne čistil od neschopných a neúspešných. Takto by sme ako spoločnosť mohli zapríčiniť, kladením nárokov na našich politikov, že by sa v politike angažovali schopní ľudia s vôľou robiť pre spoločnosť. Určite sa takýto vývoj nedá zabezpečiť jedným protestom, avšak iniciatíva učiteľov vytvára zaujímavý precedens a príklad pre občiansku angažovanosť, pre vytváranie tlaku na politikov, ktorý je rozhodujúci pre formovanie našej, slovenskej demokracie.
Snahy o zlepšenie učiteľskej situácie sú vnímané rôzne, avšak slúžia nám všetkým. My, zahraniční študenti, vyjadrujeme podporu našim učiteľom, pretože školstvo je cestou k lepšej budúcnosti nášho národa.
Za Iniciatívu slovenských študentov v zahraničí na podporu učiteľov,
Milan Urbaník.
