Najmocnejší je ten, kto premôže sám seba. Počúvaj viac svoje telo

Nezvládol si to s alkoholom včera a dnes Ťa bolí hlava, je ti zle, cítiš nechutenstvo, nevoľnosť, či dokonca triašku, nič sa Ti nechce? No asi to bude tým, že Ti chce Tvoje telo povedať, že sa mu to nepáči, že je alkohol pre neho jed a nechce ho. Prečo mu to robíš? Bolí Ťa hlava „z ničoho nič“? No zrejme si telu nedoprial dostatočne dlhý a kvalitný spánok, prípadne sa zle stravuješ. Opäť si nevedel odolať bufetovým stolom, tzv. all-you-can-eat a nenásytne si si naberal plnú naberačku všetkého, po čom Tvoje oko zatúžilo a teraz Ti je zle, cítiš sa nafúknutý a nič sa Ti nechce? No jednoducho Ti telo hovorí, že si toho zjedol priveľa, že ono toho toľko nepotrebuje. Nato Ti ten orgán v hlave zvaný mozog dáva signál pocitu nasýtenia, aby si prestal, lebo telo má už dosť a všetko, čo zješ následne, už nespotrebuje, a teda ukladá do tukov a Ty priberáš.

Bolí Ťa chrbát? Zrejme v práci či kdekoľvek inde nesedíš správne. Máš bolesti zubov? Je dosť možné, že konzumuješ priveľa sladkého, priveľa ľadu, nečistíš si ich poriadne a pod. Niečo s Tvojím telom nie je v poriadku, necítiš sa vo forme, necítiš sa vo vlastnom tele dobre? Máš časté zápaly hrdla, bolesti hlavy? Kašleš neustále ako „tuberák“? Začal si „bezdôvodne“ chudnúť či priberať? Takýmito otázkami by som mohla pokračovať ešte veľmi dlho.

Chcem zdôrazniť, že tento článok nie je žiadny vedecký článok, ani sa naň nechce hrať a ja nie som žiadny odborník! Samozrejme, ak má niekto vážne zdravotné ochorenia, treba vyhľadať lekára/odborníka a podstúpiť potrebné vyšetrenia. Podstatou tohto článku je však fakt, ktorý si už dlhšiu dobu všímam a to, že ľudia ignorujú svoje telá. Ak niečo nie je v poriadku, telo sa Ti jednoducho snaží niečo povedať, dať znamenie, aby si sa zamyslel, ohliadol a niečo zmenil. Prestaň fajčiť, prestaň piť alkohol dvakrát týždenne, začni kvalitne spávať, začni cvičiť, športovať, tráv viac času na čerstvom vzduchu, zdravšie sa stravuj, zaraď do svojho jedálnička viac ovocia a zeleniny, viac bioproduktov a menej konzerv a polotovarov, výrobkov s množstvom umelých farbív a konzervantov. Naozaj potrebuješ dva či trikrát denne mäso? A ten vyprážaný rezeň s hranolkami je možno chutný, ale spraví dobre aj Tvojmu telu? Prestaň sa prejedať, nepriberieš a budeš sa cítiť oveľa lepšie, nie si predsa zviera, aby si sa nedokázal od jedla odtrhnúť, keď už máš dosť. Prestaň si robiť kultúrne výlety do „mekáču“. Na „domestos“ zvaný Coca Cola zabudni. Použi ju radšej alternatívne, napr. na tieto činnosti. Ak toto všetko dokáže Cola vyčistiť, odstrániť či rozložiť, predstav si, čo to robí s Tvojím žalúdkom. Pi viac vody a čajov a menej sladených vôd. Prestaň pri každom náznaku bolesti automaticky siahať po ibalgine, panadole či iných analgetikách.

Počúvaj svoje telo. Viem, že to znie všetko veľmi jednoducho, no prax je zložitejšia, chápem to, poznám to. Ale keď sa chce, všetko sa dá. A niekedy sa naozaj stačí iba zamyslieť a ohliadnuť sa, čo sme robili zle, aké signály nám telo dávalo a s čím treba prestaň, prípadne čo treba zmeniť.

Čistá voda a sypané čaje dokážu zázraky

Sama som dôkazom toho, že veľa vecí sa naozaj dá zmeniť. Ešte pred piatimi rokmi som čistú vodu neznášala, nechutila mi, neprinášala mi pocit uhasenia smädu. Musela som k nej primiešať prinajmenšom nejaký sirup alebo som pila džúsy či rôzne sladené vody. Postupom času a predovšetkým, keď som začala cestovať, som sa jednak z finančných a jednak zo zdravotných dôvodov naučila piť čistú vodu. Teraz patrí voda spolu s čajmi medzi moje najobľúbenejšie nápoje. Zároveň chcem však pripomenúť, že do seba netreba liať hektolitre, ako niektorí „odborníci“ kážu, opäť platí, že najlepšie je počúvať svoje telo a jednoducho piť vtedy, keď si to samo žiada, niekto potrebuje piť viac, niekto menej, záleží aj od ročného obdobia či podnebného pásma, v ktorom sa nachádza a mnohých iných faktoroch. Ako som už naznačila, našla som si záľubu aj v pití sypaných čajov, najmä zelených, bielych, oolong a bylinkových. Piť som ich začala asi pred štyrmi či piatimi rokmi a odvtedy takmer vôbec nebývam chorá, časté zápaly hrdla takisto pominuli. Určite na tom mali svoj podiel aj iné faktory, ale odkedy ich pijem, som oveľa zdravšia, cítim sa lepšie a šírim čajovú osvetu v zmysle, že máločo na tomto svete je zdravé, lacné a chutné zároveň, tak ako sypané čaje. V minulosti ma často bolievala hlava. Každú bolesť som riešila tabletkami, zelenina mi veľmi nechutila, no prejedala som sa vždy, keď mi niečo chutilo.

Z nenávidenej činnosti záľuba

Beh som takisto kedysi neznášala, ešte z telesnej výchovy na gymnáziu si pamätám, ako ma vždy bolelo hrdlo po dlhšom behu a hoci som vydržala dobehnúť do konca bez prestávky, tá bolesť bola aspoň pol hodinu po ňom neznesiteľná. Keď som sa však vrátila na Slovensko z Erasmu vo Francúzsku (výmenný študijný pobyt) v lete 2013 so šiestimi kilami navyše a celá rodina aj kamaráti mi to neustále vyhadzovali na oči, rozhodla som sa dať behu, ako jednému z najúčinnejších spôsobov chudnutia, šancu. Začala som postupne, najprv 2 km a zakaždým som sa snažila zabehnúť o čosi dlhšie, až som čoskoro zabehla 7 km v relatívne dobrom tempe. Zo začiatku som často cítila aj pichľavú bolesť v lýtku na ľavej nohe, no nevzdávala som to, dávala som si medzi jednotlivými behmi deň či dva pauzu, behala som cca trikrát týždenne, telo potrebovalo aj oddych a čas na regeneráciu. Nadbytočné kilá som zhodila veľmi rýchlo a cítila som sa oveľa lepšie a sebavedomejšie aj vďaka tomu, že som sa prekonala a obľúbila si vďaka tomu niečo, čo som dovtedy neznášala.

Schody sú na to, aby sa po nich chodilo

Začala som viac chodiť po schodoch. Tu v Taiwane bývam na 6. poschodí a v práci pracujem na 3., v oboch budovách je výťah, no ja väčšinou uprednostním schody. Niekedy sa mi kolegovia a kamaráti čudujú, ale na to im vždy odvetím iba, že mám dve zdravé nohy a keby som ich nemala, tak som si istá, že by som bola ochotná dať čokoľvek za to, aby som po tých schodoch chodiť mohla. (Tip pre ženy: ako bonus si zároveň pekne vytvarujete zadok ;)

Naozaj na zábavu potrebuješ alkohol?

O Erasmus programe sa hovorí, že je to jedna veľká párty a ja nemôžem nesúhlasiť. Samozrejme má aj obrovské množstvo dôležitých a pozitívnych dopadov, ale o tých možno inokedy. Ja osobne som s alkoholom začala niekedy na strednej a držalo ma to aj počas vysokej školy, Erasmus bol toho vyvrcholením. Bolo to úžasných päť mesiacov v mojom živote, ktoré mi dali nezabudnuteľné zážitky, skúsenosti a kamarátov po celom svete, ale na konci som bola zo seba už tak trochu znechutená. Po návrate na Slovensko som nechcela alkohol ani vidieť, ako som písala vyššie, začala som behať, našla som si skvelú stáž v cestovnej agentúre, popritom študovala a písala diplomovku, začala som viac študovať jazyky a žiť usporiadanejším a spokojnejším životom. Odvtedy som pila alkohol iba príležitostne, no nevyhla som sa mu úplne, lebo veď slovenská kultúra a národný šport. Až keď som dva roky od Erasmu odišla na tri mesiace na stáž do Indonézie, kde je alkohol zakázaný (je to krajina s najväčšou moslimskou populáciou na svete), zistila som, že ho absolútne k šťastnému životu a zábave nepotrebujem. Hovorili mi, že to bolo jednoduché, lebo tam alkohol proste nebol, no teraz som už pol roka na stáži v Taiwane. Alkohol sa tu síce dá kúpiť na každom rohu v 7-Eleven, či akomkoľvek supermarkete so širokým výberom, no ľudia ho tu jednoducho nepijú ani tak často, ani v takých množstvách ako my doma. Na zábavu ho nepotrebujú. Ja som si naposledy pripila na Nový rok v Taipei s kamarátmi a predtým som si iba zopár krát dala jedno či dve pivká, najmä v lete na osvieženie, keď tu bolo veľmi horúco. Dokopy som tu vypila možno dvanásť malých plechovkových pív a to som tu, pripomínam, už pol roka. Spomínam si, že v čase, keď som ešte zvykla piť viacej a častejšie, ma od pitia dosť odradil článok Anatómia opice, a preto ho odporúčam aj Vám.

Mesiac bez Facebooku

Na začiatku tohto roku som si dala osobnú výzvu vydržať mesiac bez Facebooku. Inšpirovala som sa týmto článkom a hoci som na Facebooku často natrafila na veľmi zaujímavé, užitočné či inak obohacujúce články a informácie, rozhodla som sa dať si pauzu najmä kvôli zvedavosti, či to dokážem, či už náhodou nie som tak trochu závislá a zároveň som cítila, že mám málo času a nestíham všetko, čo by som chcela. Každý deň mi v prehliadači pribúdali nové a nové zaujímavé články, ktoré som však nemala čas čítať a začalo to byť neúnosné. Dnes je to môj 16. deň bez Facebooku a musím povedať, že mi vôbec nechýba (najmä ak si predstavím to predvolebné divadlo, čo tam teraz prebieha) a keďže mám viac času, viac som si čítala napríklad aj o vegetariánstve a začala sa pohrávať s myšlienkou skúsiť žiť bez mäsa. Musím sa priznať, že sa na to ešte stopercentne necítim, a tak sa mi ako najvhodnejšia voľba pre mňa momentálne pozdáva nápad polovičného vegetariána, ako navrhuje chlapík v tomto TED videu. Možno to osloví aj Vás.

S podobnými príkladmi, ako tými o čistej vode, behu, schodoch, alkohole a Facebooku by som mohla pokračovať, no myslím, že to na ilustráciu toho, že keď sa chce, všetko sa dá, bohato stačí. Platí staré známe zlaté pravidlo: Kto chce, hľadá možnosti, kto nechce, výhovorky. A nezabudnite viac počúvať svoje telo, viac mu dôverujte, ono už najlepšie vie, čo potrebuje.

Mimochodom, kedysi som neznášala aj písanie – v zmysle tvorenia vlastných textov, a teda písanie diplomovky, bakalárky, seminárok či slohov na strednej bolo pre mňa vyslovene utrpením. No a od novembra 2015 je toto už môj tretí článok na blogu. Ak sa aj niekomu zdá, že píšem nezmysly, alebo že nemám svetu čo povedať, je to v poriadku, lebo stále to má význam pre mňa samú. Prekonávam sa totiž v niečom, čo som kedysi nerada robila a neustále odkladala a ako hovorí jeden z mojich obľúbených citátov od Lao-c‘: „Najmocnejší je ten, kto premôže sám seba.“