Inak môžem prípadného čitateľa naviesť i na myšlienku o tom, že to, čo sa javí spočiatku úplne jasne, lebo vidíme skôr povrch toho javu, či evidenciu skutočnosti, to pri hlbšom uvažovaní, môže nabrať iné zafarbenie, kontúry či podstatu. Tu by sme mohli uviesť i výrok známeho spisovateľa o tom, že nielen očami, či inými zmyslami môžeme vnímať svet, ale že srdce je to, čo robí v procese spoznávania sveta, jeho hĺbok, viac radosti. („Správne vidíme iba srdcom, čo je podstatné, to je očami neviditeľné…“ A.  de Saint- Exupéry).

Teda napríklad, môže sa naivnému či neskúsenému divákovi tv, občanovi SR, javiť nejaká informácia od novinára v správach ako jasná. Alebo prípadne od politológa. Alebo politológa, respondenta novinára, ktorý je zároveň rektor univerzity. Môže to považovať za fakt, že tak to je. Pán  predsa vystupuje presvedčivo s presvedčivým výrazom a hlasom a predkladá svoje tvrdenia. Politiky detto. Spomeňme napríklad na známeho politika tridsiatych rokov dvadsiateho storočia, ktorý trénoval každé gesto pred zrkadlom, inšpirovaný deje i nejakým úspešným kúzelníkom. Pôsobivo a sugestívne ovládal davy…smeroval ich tými gestami hoc i na cestu do pekla…

Ale je to vlastne tak trochu i o tom, čo sa niekto snaží ukázať, poukázať, na čo máme zamerať svoju pozornosť,…A ako sa hovorí, niečo je i na druhom konci palice, teda, niečo sa snaží zakryť, niečo v tom jase ostáva v tieni. Niekto chce vyzerať ako také „slniečko“ a to podstatné, to čo tvorí prípadnú jednotu, je to s tlmeným svetlom osvetlené, niečo, čo je viditeľné až vtedy ,keď to citlivo „nacítime“, keď si oči zvyknú i na šero, prítmie…Áno, ak si teraz predstavíme, že sledujeme niečo mihotavé, blikajúce v tme na monitore smartphone prístroja, tak je to iné. Ani si často neuvedomujeme, že sme na niečo zvyknutí a berieme to dokonca ako výhodu, či dobrú službu, že sa nemusíme namáhať, že pohodlne ako na podnose dostaneme to, čo potrebujeme. Jasné vysvetlenie zložitých ju, nových stavov, ktoré v živote nastávajú.

Teda, je taká metóda i v rámci presvedčovania potenciálneho klienta v obchode, kedy v rámci vyhodnotenia výhod a nevýhod, kladov a záporov, argumentov, informácií sa na papieri spraví nejaká zvislá čiara a na jede stĺpec sa dá plus a na druhé mínus. Potom spíše obchodník všetko to, čo si spolu spomenú.

Dve informácie, ktoré ma vlastne motivovali k tomuto celému písaniu. Dám to ako príklad.

Politológ v správach sa vyjadroval k výsledkom politických prieskumov v rámci volieb. Tvrdil o jedných, že majú potenciál spájať sa s hoc ďalšími tromi prodemokratickými politickými stranami a tí druhí, tí sú zas s lacnými naratívmi, vzbudzujú vášne, emócie, idú do extrému.

A tu je priestor na vyskúšanie tej vyššie spomínanej rozhodovacej metódy o tom, či tvrdenia o prodemokratických či „tých správnych stranách“. Tak bez toho, aby sme brali do úvahy, čo kto o nich hovorí, skúsme si spomenúť, aké výsledky, aké činy, charakteristiky či nám ostávajú v pamäti za posledné tri roky, či v tom srdci. Potom si môžeme skúsiť spísať i to v druhom bode. Či napríklad snaha riešiť dôchodcov, infláciu, podnikanie s lacnejšími energiami, s normálnym konkurencieschopnom prostredím, je naozaj snaha o populizmus, alebo je to skôr o schopnosti citlivo nevnímať podstatu problému, ekonomiku a súvislosti so životom ľudí. Nie nálepky ale činy či reakcie na problémy či mediálne kauzy. Skutoční demokrati by predsa odišli po prvom škandále s plagiátorstvom, Alebo ak bola reálna udalosť – prvý pád vlády v tomto volebnom období, nemali pristúpiť na rôzne tretie cesty, alternatívy, tieňových premiérov s podporou malých a slabých strán slabých lídrov neschopných dohody, ale mali priznať farby, karty na stôl zložiť…

Hej, tiež bola kedysi iná situácia, sociálne siete vzbudzovali očakávania a dávali sme lajky a za priateľov ľudí s tou správnou nálepkou, logom…keď sa tvárili ako tí s patentom na dobro, demokraciu ako jediní, ktorí nemajú históriu spojenú s komunizmom, a pritom z neznalosti súvislosti či skutočnej podstaty sme ani netušili, že ide o stranu, ktorá ani nehľadá otvorene nových členov, kde sú otvorení pre iných, s názorom, s odbornosťou, s riešením, že ide o pár desiatok ľudí, ktorí majú s záujmy, možno v rámci toho „tieňa“, Verím, že sme sa viacerí poučili a naozaj, dajme si otázku, keď niekto má napriek zjavnej neschopnosti v ponuke stále toho istého „lídra“, bez zjavnej snahy obmeniť, spraviť kus gesta zodpovednosti za výsledky, tak to môže byť argument jasný, precítení vnútrom, nie stádom, mladých, usmiatych, pritakávajúcich…Alebo iný príklad z tých istých správ, kedy by sme informáciu, teda niečo, čo ako forma sa dostáva do našej mysle, do nás: In form…môže byť naratív, kde spomenú informáciu o svete našich priateľov spoza oceánu, kde pointa tvrdenia, záver, je taký, že pribudli bývalému prezidentovi ďalšie obvinenia. My, ktorí už vieme viac o trestnom práve, procesoch, o zlyhaniach ochrany ľudských práv, po rozhodnutiach súdov v tejto veci, vieme, že obvinený ešte neznamená uznaný za vinného, a neznamená to ani to, že má určený i nejaký trest od daného súdu…skôr v snahe vidieť v rámci rozhodovania o danej veci ,si môžeme predstaviť i to, čo robia iní prezidenti. Možno to ešte nebolo v slovách pomenované, a ani kategorizované, ale možno vidíme, že niekde asi úplne zbytočne umierajú ľudia, nezmyselne a tragicky a v hre sú rôzne sporné prostriedky, postupy, metódy. Aj keď sa o tom ešte nehovorí, že je to správne či nesprávne, nezámenná to, že to raz nebude predmetom hodnotenia či to nebude téma. Teda znova, na niečo sa ukazuje, niečo sa pomenúva a o inom sa nehovorí. TO by pre zodpovedne rozhodovanie v snahe o to, žiť ľahšie a lepšie, lebo sme si „potrápili“ uvažovanie, to by nemalo rozumným a mladým ľuďom stačiť. Preto mladým, lebo jednoducho, starší majú skúsenosti, nenaletia len tak na lep krásnym rečiam, obrazom, ideológiám, vznešeným cieľom a pritakaniu rôznym zavedeniam premúdrelo pomenovaných opatrení, hesiel, použitia inovatívnych metód, ktoré zabezpečia v budúcnosti na večné časy niečo nemenné, dobré, kde nemusíme sa aktívne snažiť rozhodovať, stačí sa len spoliehať na tých správnych, ktorí nás vedú správne, ktorí vedia to, ako to má správne byť… Bez slobody, bez snahy hľadať v sebe, to čo je pre nás jasné, správne, v čom sa vyznáme, na čo máme, kde potrebujeme priestor, prostriedky, kde máme mať podporu…Jednoducho o voľbách je toho dnes veľa a nemusia to byť tie správne a pre nás dôležité voľby, máme si sami voliť správne vnímanie hlavne prítomnosti a nesnívať o splnených potrebách budúcnosti…sľuby a realita, Papier a argumenty pre a proti na dvoch stranách …skúste to…

Foto je len ilustračné, o tom, že za všetkým je ekonomika, či sa žije ľahšie, lepšie, financie…úroková miera stanovená ECB, ktorá sa zvyšuje,…že reči sa hovoria a chlieb sa je…koľko stojí taký obyčajný rožok? Hm? A kto sa nás na niečo pýta? Kto s kým a o čom diskutuje, kto hľadá riešenia, čím ukazuje i to, že nie je ten s patentom na rozum? Hm? A čo je potom demokracia, ak nie rešpekt k druhým? Hľadanie dialógu, rozhovor, smerovanie k porozumeniu…k riešeniam všeobecne prijateľným ako dobré…

Informácie v informačnej dobe, dôležité je vnímať to, čo nás formuje, aká forma je to, čo máme ako podklad pre rozhodovania, koho nechávame konať v rámci ovplyvňovania nás, a prečo sa o to snažia? Komu to prospieva? Nám či im? Je ľahkosť a pohodlie, ako faktor v rozhodovaní v hodnotení témy či ponuky riešenia naozaj to najdôležitejšie?