Skeptikov sprievodca Fenoménom: Časť dvanásta – Reakcia na článok Otakara Horáka v Denníku N zo dňa 28.7. 2023
V prvom rade chcem podotknúť, že tento článok nie je v žiadnom prípade myslený ako útok na pána Horáka, pretože jeho prácu v Denníku N si veľmi vážim. Zároveň však cítim istú povinnosť vyjadriť sa k jeho textu, pretože sa v ňom nachádza niekoľko nepresných a jednostranných tvrdení zásadného charakteru, ktoré si žiadajú korekciu.
…
Pristúpim hneď k tej najproblematickejšej časti spomínaného textu. Hneď v jeho úvode pán Horák píše o tom, že „veda nie je založená na viere […] tam, kde sa ponúka skôr skromnosť a prirodzené vysvetlenie.“ S týmto tvrdením v jeho všeobecnosti úplne súhlasím. Problém je však v tom, že autor toto tvrdenie aplikuje priamo na jeden z incidentov, ktorý túto celú diskusiu v roku 2017 spustil, a tým je stret stíhacích pilotov námorníctva s neznámym objektom pri pobreží San Diega v roku 2004. Nebudem znova opisovať to, čo som už detailne opísal v rámci môjho prvého príspevku tohto blogu, no vyjadrím sa k analýze videa, ktorú nekriticky pán Horák prebral ako jediný a neúplný zdroj informácií. Autorom tejto analýzy je známy skeptik Mick West, ktorý je mimochodom prinajmenšom problematickým nezávislým analytikom. Jedným z najväčších problémov jeho analýzy je totálne ignorovanie kontextuálnych faktov tohto videa a incidentu ako celku. Pán West totiž pri analýze videa absolútne neberie do úvahy lavínu dát, ktoré majú k dispozícii ľudia, ktorí sa vyšetrovaním incidentu aj zaoberajú. V krátkosti to zhrniem nasledovne:
- Tento objekt (a ďalšie pred ním) bol zaznamenaný na radare (minimálne) štyroch rozličných špičkových observačných platforiem (USS Nimitz, USS Princeton, lietadlo E-2 Hawkeye, radar na stíhacích lietadlách FA-18 Superhornet).
- Do priameho stretu s objektom prišli štyria piloti v dvoch dvojmiestnych stíhacích lietadlách FA-18 Superhornet, z ktorých bol jedným z nich Cmd. David Fravor, mimoriadne skúsený Top Gun pilot. Mimochodom, pozorovacie schopnosti pilotov stíhacích lietadiel a ich schopnosť rýchlej a presnej identifikácie toho, čo vidia vo vzduchu je s bežným človekom neporovnateľná a často na tom závisí ich život.
- Stíhací piloti so zariadením AT-FLIR pracujú na dennej báze, teda jeho nuansy poznajú porovnateľne dobre so samotnými výrobcami zariadenia.
- Pilot, ktorý video zhotovil, veľmi presne vysvetlil kde sa všetci skeptici mýlia pri ich hodnotení tohto incidentu na báze ničoho iného len videa. Zároveň existujú záznamy o tom, že jeho zariadenia objekt aktívne rušil, čo je v rámci americkej vojenskej doktríny považované za možný akt vojny.
A teraz sa ešte krátko povenujem logickým aspektom použitia 3 roky starého videa Micka Westa zo strany pána Horáka.
- Tento incident je doteraz vedený ako nevysvetlený v zložkách AARO a patrí medzi niekoľko stovák incidentov, ktoré sú týmto útvarom (zatiaľ) vedené ako neidentifikované. Pokiaľ by sa teda Westova analýza videa spred troch rokov skutočne zhodovala s realitou, je veľmi ťažko predstaviteľné, že by bol tento incident ešte stále neuzatvorený.
- Je prakticky nemožné, že v prípade, že by mal pán West vo svojej analýze videa pravdu, by sa pred kongresový výbor pod prísahou o 3 roky neskôr dostal David Fravor. Je nemysliteľné, aby si Kongres, ktorý má prístup k zložkám AARO, predvolal svedka incidentu, ktorý je vysvetlený.
Z vyššie uvedeného podľa môjho názoru teda určite nevyplýva, že ide o mimozemšťanov, no je viac než evidentné, že tento prípad má veľmi ďaleko od rozuzlenia a rozhodne nejde o uzavretý prípad čohosi „prirodzeného.“ Plne súhlasím s tým, že táto problematika má byť doménou vedy, no samotná rigídnosť a ťažkopádnosť vedeckej metódy, nehovoriac o obrovskom množstve predsudkov, ktoré tému Fenoménu sprevádzajú, inhibuje samotný proces vedeckého bádania.
…
Pán Horák ďalej v texte pripisuje nárast hlásených pozorovaní objektov „UFO mánii“ na základe toho, že medzi rokom 2021 a 2022 skokovito narástol počet takýchto hlásení. Pri troche úsilia však môžeme prísť aj k inému vysvetleniu tohto nárastu. Tým je implementácia „Zákona pre autorizáciu spravodajských služieb na rozpočtový rok 2021,“ ktorý dal legislatívne záruky svedkom takýchto incidentov, že voči nim nebude môcť byť vyvedená žiadna pracovno-právna zodpovednosť zo strany ich zamestnávateľa. Ten skokový nárast teda nebol spôsobený „UFO mániou“, ale tým, že ďalší svedkovia aj starších incidentov sa na základe postupnej implementácie prijatej legislatívy a upadajúcej stigmy v rámci tejto témy rozhodli vypovedať.
…
Pán Horák zároveň pripisuje pozorovania UAP psychike, čo sa robí už dekády (Robertsonov panel, Condonova komisia), no faktom je, že zistenia psychológov, ktorí sa tým zaoberali to teda rozhodne nepotvrdzujú. Za všetko hovorí napr. veľmi málo známa kniha C.G. Junga, v ktorej Jung dospel v veľmi zaujímavému záveru: UFO je archetyp s fyzickým komponentom. Inými slovami, je to niečo metakultúrne univerzálne a má to fyzickú prítomnosť.
Ďalej pán Horák hovorí o tom, že pred tým než Kenneth Arnold v roku 1947 sa za 177 rokov neobjavila v amerických novinách zmienka o lietajúcom tanieri. To je síce pravda, no len v rovine sémantickej, keďže pojem „lietajúci tanier“ vznikol až po Arnoldovom pozorovaní. Pred tým mal svet však bohaté skúsenosti s nápadne podobnými javmi (počas Druhej svetovej vojny tu boli „foo fighters“, tesne potom vo Švédsku zasa Spökraketer, teda rakety duchov a v neposlednom rade koncom 19. storočia v Spojených štátoch mali tzv. „mystery airships“, ktoré sa nápadne podobali na dnešné UAP…mimochodom americké noviny spred roku 1947). Ukážky Fenoménu spred roku 1947, teda obdobia, ktoré sa nazýva „Moderná éra UFO“, sú skutočne fascinujúce a určite sa k tomu dostanem v niektorom z mojich ďalších príspevkov, no dnes to nie je podstatné. Zároveň chcem podotknúť, že netvrdím, že išlo o to, čo dnes nazývame UFO/UAP, a pod., no rozhodne to stojí za pozastavenie sa a zároveň to vyvracia tvrdenia pána Horáka o tom, že pred tým sa nič také nedialo a náhle sa to odniekiaľ votrelo do kolektívneho vedomia svetovej civilizácie, pretože toto skutočne je celosvetový fenomén.
…
Tak a poďme k Davidovi Gruschovi. Je pravda, že Grusch predostrel priam šialené tvrdenia. Je pravda aj to, že je sekundárnym svedkom, a teda, že to, čo tvrdil sa mu podarilo zistiť od iných ľudí, ktorí mali/majú údajne priamu skúsenosť s programom nadobúdania UAP a ich následného reverzného inžinierstva. Pán Horák vo svojom texte pozabudol na to najšialenejšie Gruschovo tvrdenie, a to, že predstavitelia americkej vlády v minulosti s NHI (non-human intelligence) uzatvorili nejaké dohody. Ak už nič iné, tak toto v očiach akéhokoľvek racionálneho človeka musí byť voči osobe Davida Gruscha absolútne diskvalifikačné. Je tu však predsa len ešte tretia možnosť, a to, že len niektoré z Gruschových tvrdení sa môžu zakladať na pravde. Dokonca si dovolím tvrdiť, že pravdepodobnosť, že Grusch aspoň v niektorých aspektoch hovorí pravdu je pomerne vysoká. Samozrejme, pokiaľ nejde o nejakú masívnu a šialene prepracovanú dezinformačnú kampaň, kde by ale museli figurovať zložky spravodajských agentúr – NSA, CIA, NRO, NGA, a pod.; Ministerstvo obrany; Ministerstvo energetiky; Ministerstvo dopravy; Ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť; Agentúra na ochranu životného prostredia; NASA; Kongres; Biely dom a celá plejáda súkromných kontraktorov (Lockheed Martin, Battelle Memorial Institute, Raytheon Technologies, a pod.). Tieto všetky zložky amerického vojenského, civilného a súkromného sektora by sa museli skoordinovať na to, aby bolo možné hovoriť o dezinformačnej kampani takéhoto rozsahu trvajúcej nie od roku 2017, ale minimálne od roku 1945. Myslím, že uznáte sami, že pravdepodobnosť takéhoto scenáru je skutočne mizivá.
Prečo si teda dovolím tvrdiť, že minimálne niektoré aspekty z toho, čo Grusch hovorí, sú s vysokou pravdepodobnosťou pravdivé? Skúsim to zhrnúť do niekoľkých krátkych bodov (a tu upozorňujem, že automaticky pracujem s predpokladom, že tie najvyššie špičky amerického Senátu a ich poradcovia sú elementárne príčetní, zorientovaní a psychicky zdraví jedinci):
- Gruscha sa verejne zastalo niekoľko vysokopostavených vládnych úradníkov
- Novinári, ktorí o Gruschovi napísali článok, ako aj novinový portál, ktorý ho zverejnil (ktorý by sa mimochodom pánovi Horákovi mohol veľmi páčiť, pretože v informovaní o vede a technike odvádzajú skutočne skvelú prácu) si svoju domácu úlohu spravili skutočne na jednotku a jeho osobu, ako aj jeho tvrdenia si preverili skutočne vyčerpávajúco (podrobne svoj preverovací proces zdokumentovali v nasledujúcich textoch: časť 1., časť 2.)
A teraz to podstatnejšie:
- Pred Senát sa v utajenom režime postavil asi tucet priamych svedkov, ktorí pod prísahou vypovedali, že majú bezprostrednú skúsenosť s týmto programom, čo potvrdil aj senátor Marco Rubio (člen tzv. „Gang of Eight“, čo znamená, že je recipientom vysoko utajovaných spravodajských informácií z Bieleho domu). Niektorí z tých svedkov priamo potvrdili, že Grusch hovorí pravdu (nevieme ktorých konkrétnych tvrdení sa to týka).
- Pred dvoma týždňami bola tou najväčšou váhovou kategóriou amerického Kongresu, Vodcom senátnej menšiny Charlesom Schumerom predložená siahodlhá legislatíva, po prečítaní ktorej by sa aj ten najväčší skeptik mal skutočne pozastaviť a zamyslieť nad tým, či na tom predsa len niečo nemôže byť.
Tak teda ešte raz. Grusch na nedávnom vypočúvaní pred Výborom pre dohľad a zodpovednosť síce verejnosti neposkytol dôkazy, no treba povedať aj B, a teda, že ani nemohol, pretože je viazaný mlčanlivosťou. Nie je pravda, že Grusch neposkytol žiadne dôkazy. Poskytol ich a nie málo, no keďže sa chce vyhnúť postihu za porušenie mlčanlivosti a potenciálneho ohrozenia národnej bezpečnosti Spojených štátov, všetky dôkazy postúpil v zmysle platnej legislatívy Permanentnému a Výberovému senátnemu výboru pre spravodajstvo, ako aj Generálnemu inšpektorovi pre spravodajskú komunitu, ktorý jeho prípad označil ako „kredibilný a urgentný.“ Verejne teda nemôže hovoriť o konkrétnostiach kým nebude dokumentácia, ktorú príslušným orgánom poskytol odtajená.
…
Tak a to je na dnes všetko. Na záver chcem ešte raz konštatovať, že kategoricky netvrdím, že tu poletujú mimozemšťania, no ak sa na tento problém chceme pozrieť skutočne vedecky, musím nechať predsudky za dverami, pretože jediné, čo robia je, že nám zamedzujú vnímať realitu takú ako sa nám skutočne javí. Nie som tu na to, aby som Vás o čomkoľvek presviedčal. Jediné o čo mi ide je, že chcem s druhými ľuďmi zdieľať môj pohľad na problematiku, ktorá je podstatne komplikovanejšia ako sa na prvý pohľad môže zdať. Niektoré veci sú skutočne čierno-biele, no táto k nim rozhodne nepatrí.
A ešte jedna poznámka. Pán Horák svoj článok ukončil nasledovne: „Mimoriadne tvrdenia vyžadujú mimoriadne dôkazy“. Znie to síce pekne, no v tomto tvrdení sa skrýva jedna zásadná chyba. Dôkazy nie sú mimoriadne, sú to len dôkazy. Ich charakter síce môže byť mimoriadny, no samé o sebe sú to len dáta, či už empirické alebo anekdotické. A preto považujem za nešťastné ak sa vyslovujú hypotézy, ktoré nemajú oporu v dostupných dátach, pretože to sa prieči samotnej podstate vedeckého bádania. Treba si jednoducho počkať, pretože ani Vy a ani ja nemáme k dispozícii dostatok dát na to, aby sme mohli konštatovať jedno alebo druhé. Jedno je však isté. Myslím si, že máme dostatok dát na to, aby sme mohli povedať, že niečo sa deje a nie je to zanedbateľné.
