Denník N

Povinné komiksy

Divadelný ústav vydal tri unikátne publikácie do každej obývačky. Koncept povinného čítania prechádza spolu s inými ideami o vzdelávaní mládeže veľkými zmenami. Učitelia a učiteľky stredných škôl isto majú čo robiť s našimi osnovami aby svojej pubertálnej mládeži vštepili niečo s tak “sexi” názvom ako povinné… Jednou z možností je odteraz siahnuť po komikse!

Všetko, čo je povinné, staršie deti, a najmä pubertiaci z princípu odmietajú. Ani dospelý človek nesiaha po knihe z donútenia. Navyše dnes nie je problém stiahnuť si referát z povinného čítania z internetu, a novinky vo fenoméne ťahákov v časoch AI si ešte asi ani nevieme predstaviť… Nemusíme byť zrovna „americkí vedci“ aby sme zistili, že ak väčšinu každodenného čítania tvoria príspevky na sociálnych sieťach, textové správy a titulky správ, o určité špecifiká tlačeného média prichádzame. Knihy precvičujú mozog iným spôsobom, zlepšujú schopnosť empatie, sústredenia, poskytujú skrátka iný typ práce s predstavivosťou.

Európsky medzinárodný projekt s názvom Klasika v grafickom románe: Pilotný model nového stredoškolského kultúrneho vzdelávania prostredníctvom grafických románov, navyše zahŕňa aj žáner divadelnej hry. Hlavný organizátor tohto počinu je Slovinský divadelný ústav, partneri Divadelný ústav a Divadelný inštitút Zbigniewa Raszewského z Varšavy. Jeho hlavným cieľom je podnietiť vzťah cieľovej skupiny – študentov a študentiek stredných škôl – k divadlu prostredníctvom grafických románov. Knižný komiks by sa mohol stať vhodným prostriedkom, ako osloviť potenciálnych mladých divákov a priblížiť im klasické dramatické texty pútavou a zrozumiteľnou formou. Výsledkom je séria troch grafických románov v troch európskych jazykoch.

Divadelný inštitút Zbigniewa Raszewského (Poľsko) do komiksovej podoby spracoval tragický konflikt rozumu a citu. Legendárny príbeh, ktorý antický dramatik Sofokles zachytáva vo svojom diele Antigona. Slovinský divadelný inštitút pripravil divokú komiksovú hru Kráľ Ubu. Bizarný príbeh moci, ktorý vo svojej dobe otočil naruby kultúrne konvencie, z pera Alfreda Jarryho. Náš Divadelný ústav v rámci európskeho projektu pripravil najznámejší ľúbostný príbeh všetkých čias Romeo a Júlia od Williama Shakespeara. Jeho autorom je výtvarník Juraj Martiška, ktorý pracoval s adaptáciou textu Daniela Majlinga.

Adaptácií, citácií, apropriácií týchto preslávených príbehov je mnoho po celej EÚ aj poza hranice. Aby sa puberťákom situácia zas až tak dramaticky nezmenila a aj najkonzervatívnejší školský inšpektor*ka zostal*a sýty*a, textové verzie sú tvrdo povinné a klasické. Romea a Júliu i Antigonu preložil Ľubomír Feldek, v prípade kráľa Ubu je použitý preklad Alberta Marenčina z roku 1964 doplnený o preklad slovinských citosloviec. Vizuály Shakespeara i Sofokla sú tiež značne klasické, slušný úlet si dovolil akurát poľský ilustrátor. Vzhľad jednej z postáv je založený na podobe Donalda Trumpa.

Finálna podoba všetkých verzií komiksov vznikala ako výsledok spolupráce širšieho tímu počas špeciálnych stretnutí, na ktorých sa k predloženým návrhom výtvarníkov vyjadrovali aj reprezentanti mladej generácie vybraných skupín zúčastnených krajín. Vzájomná tvorivá interakcia bola podporená aj spoločnými seminármi na medzinárodných workshopoch. Grafický román ako žáner má výraznú popularitu, zvlášť u tínedžerov a mladých dospelých. Preto by sa podľa autorov a autoriek projektu Klasika v grafickom románe séria komiksov – grafických románov – mohla stať dokonalým prostriedkom, ako osloviť mladých divákov a podporiť ich vzťah k umeniu i divadlu.

Veríme, že svojej komiksovej podoby sa dočkajú aj iné diela, pretože táto „inscenácia“ textom veľmi prospieva. Vizuálna zložka dokáže podčiarknuť myšlienky, podchytiť celú architektúru stavania dramatických oblúkov veľmi silným spôsobom. Je lacnejšia a jednoduchšia ako filmové adaptácie, veľmi oceňujem, keď sa výtvarníci vyhrajú s dopovedaním tém prostredníctvom vizuálnych vtipov či narážok. Nakresliť sa dá aj fiktívny výjav. Rámy, kompozície, bubliny, fonty, všetko dotvára myšlienky a navodzuje pocity. Po takýchto vizuálnych vnemoch a podnetoch mozgu zostane svet predrobených referátov, kde každý autor používa metaforu a nastavuje spoločnosti zrkadlo, zbytočným.

 

Ako jedno z mnohých sprievodných podujatí projektu v Mestskej knižnici mesta Piešťany od 16. júna do 31. júla 2023 prebehla výstava Kráľ Ubu v grafickom románe. Jedným z najznámejších ilustrátorov Père Ubu je aj Pablo Picasso. O stretnutiach Pabla Picassa a Jarryho kolovali legendy. Maliar používal postavičku Ubu ako symbol nespravodlivosti a útlaku počas politických prevratov v 30. rokoch 20. storočia, najmä tých, ktoré spôsobil španielsky generál Franco. Keď sa Picasso zdokonalil vo francúzštine, naučil sa naspamäť úryvky Jarryho hier, zbieral jeho rukopisy a iné artefakty. Ďalšími slávnymi maliarmi, ktorí sa témou zaoberali boli Max Ernst a Joan Miró.

 

 

Teraz najčítanejšie

Zuzana Duchová

Site specific súčasné umenie, architektúra, dizajn, reprezentácia Slovenska a iné presahy Kreatívna Európa