Uhríkov generál, ktorý nás prekapituluje k mieru. Dostal nás do NATO, teraz chce vystúpiť

Jozef Viktorín je generál, ktorý by predal svoju krajinu agresorovi hneď a bez podmienok. Aspoň to vyplýva z toho, ako komentuje vojnu na Ukrajine. Hlavne aby nepadol ani jeden výstrel navyše. Populistické reči v ktorých sa neustále naprázdno omieľa slovo mier, aj keď ničím nepodložený, určite fungujú na niektorých voličov. Ak má však generál skutočne takéto zmýšľanie, bol by vo funkcii ministra obrany veľkou bezpečnostnou hrozbou pre Slovensko.
Už zo životopisu pána generála však vidno, že to čo prezentuje, nemusí byť nutne pravda. Pôsobí totiž ako prezliekač kabátov, ktorý má taký názor, aký sa mu práve hodí. Študoval na Vojenskej politickej akadémii Klementa Gottwalda, kde boli vychovávané politické kádre a politruci bývalého režimu.
Získal tak titul RSDr., z ktorého si už vtedy ľudia robili srandu a vymýšľali mu prezývky, ako „rozhodnutím strany doktor“ či „rychle snadno doktor“. Rovnakú školu vyštudoval aj František Kašický, končiaci štúdium už po jej premene na Vysokú vojenskú pedagogickú školu.
Vďaka nemu sa Viktorín stal v roku 2008 generálom. František Kašický ako minister obrany zaradil Obrannú akadémiu NATO v Ríme, kde Viktorín absolvoval študijný pobyt, medzi druh vzdelania, ktorý spĺňa podmienky na vymenovanie za generála. Predtým to na získanie generálskej hodnosti nestačilo.
„Zaoberal som sa oblasťou, ktorá sa dotýkala „Open Door Policy“ – politiky otvorených dverí Severoatlantickej aliancie a vplyvu Ruska na tento proces. …Jednak Slovensko nebolo členskou krajinou NATO, jednak ma táto téma osobne zaujímala.“ Generál Jozef Viktorín o štúdiu na Obrannej akadémii v Ríme (Obrana, Február 2008)
Do NATO… Preč z NATO
Po vyštudovaní Viktorín pokračoval vo vojenskej kariére v armáde a následne na Ministerstve obrany SR na odbore NATO a EÚ (1999-2001) a na odboroch pre medzinárodnú spoluprácu a zahraničné vzťahy (2005-2009).
Sú to odbory pri práci v ktorých, ako už napovedá názov, sa Viktorín aktívne podieľal na spolupráci Slovenska a NATO, prípadne skôr na snahe o náš vstup do aliancie.
Vstup do hnutia Republika je teda zaujímavým zvratom v jeho kariére, keďže toto hnutie jasne deklaruje snahu vystúpiť z NATO a EÚ (respektíve podrobiť túto otázku referendu) a neustále tieto organizácie jeho členovia, vrátane Viktorína, kritizujú. On sám sa pritom na vstupe a práci s týmito medzinárodnými organizáciami podieľal ako zamestnanec ministerstva.
Navyše Republika je strana šíriaca putinovskú propagandu a konšpirácie s členmi, ktorí mali v minulosti veľa extrémistických výrokov a skutkov. Kruh sa tak uzavrel a politruk je opäť na strane Moskvy, ako tomu bolo počas jeho štúdia do roku 1989.
Čelom vzad! K Moskve
Pri lovení voličov sa pritom neštíti šíriť strach a výmysly o mobilizácii na Slovensku, budovaní amerických základní na našom území, o vojne na Ukrajine, kritizovať ministerstvo za pomoc Ukrajine pri jej obrane a za spôsob modernizácie našej armády.
Pritom po svojom pôsobení na poste pridelenca obrany vo Varšave vychvaľoval Poľsko za zdieľanie ich skúseností a pomoc Slovensku pri vstupe do NATO. „Tu sa prejavuje súdržnosť a solidarita s krajinami vo vašej blízkosti“, povedal o tejto skúsenosti Viktorín. Dnes sa však jeho súdržnosť a solidarita niekam vytratili a kritizuje pomoc Ukrajine, ktorá stojí pred oveľa väčšími výzvami ako Slovensko pred vstupom do NATO.
Podľa jeho komentovania vojny u našich susedov sa treba hlavne rýchlo vzdať a rokovať s útočníkom. Čo na tom, že stratíme časť územia, suverenitu a nezávislosť. Hlavne, že v Moskve budú šťastní (alebo inde, kde sedí autokrat/samovládca s apetítom po novom území) a my nemusíme bojovať, iba strčiť hlavu do piesku a podvoliť sa.
Pán generál by si prial neutralitu Slovenska, len mu asi uniklo, kam doviedla neutralita Ukrajinu a ako sa všetky ostatné štáty v našom regióne snažili, alebo sa ešte snažia dostať do NATO. Samozrejme s výnimkou Rakúska a Švajčiarska. Tie sú obklopené spriatelenými štátmi a členmi NATO z každej strany, takže im nič nehrozí.
Ukrajinskej neutralite nepomohli ani bezpečnostné záväzky Budapeštianskeho memoranda, kde im bezpečnosť garantovali Rusko, USA a Veľká Británia. Neskôr svoj podpis pridali aj Francúzsko a Čína.
Keď toto všetko pánovi generálovi uniká, buď sa veľmi flákal pri štúdiu a na ministerstve, alebo je obyčajný populista, ktorý hovorí to, čo voliči Republiky chcú počuť. A pokiaľ by to skutočne presadzoval v budúcej exekutíve, je veľkým bezpečnostným rizikom pre Slovensko.