Denník N

Dvojtvárnosť pravicových strán a ich hra s voličmi

Ilustračné foto. Zdroj – Pixabay
Ilustračné foto. Zdroj – Pixabay

Úprimnosť sa v slovenskej politike nenosí.

Nik dnes nemôže s určitosťou povedať, ako dopadnú marcové voľby. Ak vychádzame z prieskumov verejnej mienky, isté je nateraz len víťazstvo strany SMER. Napriek kauzám bude SMER voliť veľa ľudí, pravdepodobne až štyria z desiatich.

Keďže však do volieb vstupuje veľa premenných, ktoré môžu s preferenciami vládnej strany zatočiť, otázny je stále náskok, s akým SMER voľby vyhrá. Šanca na ďalšiu jednofarebnú vládu je preto približne rovnaká ako šanca na koalíciu SMERu s jednou či dvoma ďalšími stranami.

Dvojtvárnosť pravicových strán

Pravicové strany to vedia a preto už dávno vedú neúprimnú hru so svojimi voličmi. Na jednej strane sa snažia udržať pri živote myšlienku pravicovej alternatívy voči SMERu, na strane druhej so SMERom v posledných rokoch spolupracovali, aby si nezatvorili dvere do budúcej vlády. Ľuďom komunikujú prvú možnosť, ich kroky ale potvrdzujú náklonnosť k druhej.

SDKÚ napríklad ochotne ponúkla Ficovi „opozičného“ kandidáta na predsedu NKÚ. KDH zasa nemalo problém počas prezidentskej kampane podporiť bigotnejšiu verziu Ústavy SR, a to aj za cenu, že tým vlastne potopila vlastného kandidáta a podporila kandidáta SMERu. Do tretice, Most-Híd svojím hlasovaním za decembrovú novelu Ústavy, a najnovšie už aj na svojich bilbordoch, potichu odsúhlasil Ficov xenofóbny postoj voči utečencom, hoci v médiách hlása niečo iné.

Strana Bélu Bugára sa ale hrá so svojimi voličmi už dlhšiu dobu. „Ja hlasovať pôjdem. Každý vie, že som kresťansky založený a že budem hlasovať za,“ povedal napríklad Bugár pred minuloročným referendom za prenasledovanie inak orientovaných ľudí. Čo tam po tom, že Most sám seba deklaruje za občiansku stranu.

Najhoršie je, že na hru pravice prikývli aj médiá. Mnohé mienkotvorné noviny sa nedokázali povzniesť nad tradíciu vnímania slovenskej politiky v zmysle pravo-ľavého delenia. Štyri roky nariekali nad rozdrobenosťou pravice, ktorá od čias Dzurindu neexistuje, a vytvárali zdanie, že rozmnožením KDH na tri strany vznikol základ pre vládu 2016-2020. Nie je to pravda.

Sieť sa ešte viac zamotala

Strana Sieť, jeden z ideologických klonov KDH, pritom nemusela byť až takou zlou voľbou v porovnaní so starými pravicovými stranami. Napokon, ak ju občania v prieskumoch dlhodobo označujú za druhú najsilnejšiu stranu, treba to rešpektovať. Sľub, že niekto uskutoční generačnú výmenu a nebude opakovať chyby starých politikov, je viac než lákavý.

Sieť však ešte pred voľbami odhalila, že svoje sľuby nemyslí celkom vážne. Zavádzaním svojich voličov strana ukázala, že sa ničím neodlišuje od starej pravice. Dvojtvárnosť je v kurze aj v Sieti.

Radoslav Procházka najskôr pre Denník N vyhlásil, že si nevie a nechce predstavovať okolnosti, za akých by vstúpil do vlády so SMERom. O dva dni už ale televízii Markíza povedal, že takýmito okolnosťami sú hmotná zodpovednosť politikov a zákaz schránkových firiem.

Na Facebooku vzápätí toto stanovisko dementoval s odôvodnením, že ho vyslovil neskoro v noci. Človek, ktorý má ambíciu stať sa premiérom, by si ale mal uvedomiť, že predsedom vlády bude dennodenne celé štyri roky a nik nebude pozerať na to, v akom čase vydáva vyhlásenie. Čo povie, to platí.

Procházka však ukazuje, že ak niečo povie, platí to tak pol na pol. Z deklarovanej jasnej podpory Andreja Kisku pred druhým kolom prezidentských volieb nakoniec nič nebolo. Vo vykrúcaní Procházka pokračoval aj vtedy, keď boli odhalené jeho nepriznané náklady na prezidentskú kampaň a požiadavka na inzerciu bez dokladov. Dodnes Sieť poriadne nevysvetlila, odkiaľ má milióny eur na volebnú kampaň.

Zahmlievanie, zmätkovanie a špekulovanie je to najhoršie, čo politická strana môže 6 týždňov pred voľbami spraviť. Je to však dobré pre krajinu, pretože ešte pred voľbami zistíme, kto hovorí pravdu a kto klame.

Môže si Slovensko dovoliť čakať ďalšie štyri roky?

Kocky sa zdajú byť hodené. Voľby vyhrá SMER a prezident Kiska poverí zostavením vlády víťaza volieb. Fiasko, ktoré Fico zažil v roku 2010, keď nevedel nájsť koaličného partnera, sa nezopakuje. Parlamentnú účasť má istú SNS, Most-Híd aj KDH, hoci Bugárovcom a Figeľovcom už pre ich dvojtvárnosť klesá podpora.

V kuloároch sa posledné mesiace hovorilo, že nadchádzajúce voľby vlastne ani nemajú zmysel a niektorí politici sa radšej sústreďujú až na voľby 2020. Posolstvo nezmyselnosti sa už dostalo aj do médií: vraj máme nechať Fica dovládnuť a on sa porazí sám. V roku 2020 príde ďalší spasiteľ a Slovensko postaví na nohy.

Podobné úvahy sú síce prijateľné v politológii, voči občanom sú ale vrcholne nezodpovedné. Ak sa totiž reformy ekonomiky a riešenia nezamestnanosti a nízkych platov nechytia odborníci, do roku 2020 môže Slovensko veľa stratiť.

O čo skutočne ide vo voľbách 2016

Každý rok opúšťa Slovensko 30-tisíc mladých ľudí, čo je viac ako tretina ročníkovej populácie. Do roku 2020 tak môže zo Slovenska emigrovať odhadom ďalších 120-tisíc mladých ľudí.

Ak nevyriešime problémy v školstve, kvalita vzdelania budúcich generácií bude ďalej upadať. Do roku 2020 môžeme byť tiež svedkami zrútenia niektorej zo starých nemocničných budov, zatiaľ čo ďalšie tisícky zdravotných sestier odídu pracovať do Rakúska.

Slovensko ešte stále nevyriešilo rómsku otázku, ktorá je časovanou bombou. Smutnou, ale pravdivou správou je, že ak nestlačíme nezamestnanosť výrazne pod 10%, zamestnávatelia sa nezačnú vo väčšej miere zaujímať o dlhodobo nezamestnaných ľudí – zväčša Rómov.

Vo voľbách ide aj o jednotnú Európu. Sme v situácii, keď nám hrozí rozpad Schengenu a odchod Veľkej Británie z EÚ. V druhej polovici roka 2016 má Slovensko predsedať EÚ a aktívne prispieť k riešeniu týchto problémov. Preto si nemôžeme dovoliť hazard v podobe euroskeptickej strany vo vláde.

Vo voľbách ide o veľa. Nejde o utečencov ani o boj pravice s ľavicou, ide o budúcnosť Slovenska.

Ľuďom treba hovoriť pravdu. Ak bude po voľbách vládnuť SMER s euroskeptickou SNS, naša krajina výrazne utrpí na medzinárodnopolitickom poli, nehovoriac o škandáloch, ktoré nás čakajú tu doma. Ak bude vo vláde so SMERom sedieť KDH, môžeme sa tešiť na ďalšie pokusy o vytváranie náboženského štátu. Nič z toho Slovensko nepotrebuje.

Úprimnosť sa v slovenskej politike nenosí

Pravdou je, že médiami vymodlená pravicová alternatíva za 4 roky nevznikla. Pravicové strany ťahajú svojich voličov za nos, klamú o (ne)spolupráci so SMERom a pritom budú všetky stáť 6. marca pred centrálou na Súmračnej.

Potom tu sú ešte dve strany protestných voličov, ktoré vopred avizovali, že SMER je pre nich za každých podmienok neprijateľný. Tým vlastne ľuďom oznámili, že im ide len o dobré platené kreslá v opozícii, z ktorej nepresadia ani jeden bod zo svojho volebného programu.

Čo je vlastne pre krajinu horšie – strany, ktoré klamú, alebo strany, ktoré sľubujú a nič nesplnia?

Nezabúdajme, že vo voľbách nejde o teplé kreslá v opozícii či vláde, ale o budúcnosť krajiny. Nestrácajme čas zástupnými témami: či utečencov áno alebo nie, či s Ficom alebo bez Fica. Nezahmlievajme, povedzme pravdu a sústreďme sa na to, o čo ide vo voľbách v skutočnosti. Slovensko môže do roku 2020 veľa stratiť, ale aj získať.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie