Denník N

Postihovanie korupcie sa rozhýbalo, počet trestov rastie a viaznu už nielen malé ryby

Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik bol Najvyšším súdom právoplatne odsúdený na 8 rokov väzenia za prijatie 50-tisícového úplatku. FOTO - TASR
Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik bol Najvyšším súdom právoplatne odsúdený na 8 rokov väzenia za prijatie 50-tisícového úplatku. FOTO – TASR

Špecializovaný trestný súd uložil vlani doposiaľ najvyšší počet trestov za korupciu. Je príznačné, že symbolom očisty spoločnosti od korupcie sa stal práve bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, ktorý mal stáť v protikorupčnom boji v prvej línii.

Pred parlamentnými voľbami 2020 sa boj proti korupcii stal v kampani témou číslo jedna, ktorá pomohla hnutiu OĽaNO vyhrať voľby. Kabinet na čele s Igorom Matovičom presadil do programového vyhlásenia vlády početné návrhy na obmedzovanie nekalých praktík. Médiá takmer denne plnili odhalenia detailov o korupčných škandáloch bývalej garnitúry. Objavili sa dokonca škrtacie kalendáre s tvárami obvinených a koaliční politici vyhlasovali, že polícia má konečne rozviazané ruky v boji so zločinom.

O tri roky neskôr stojíme pred voľbami opäť, medzičasom sa vystriedali už tri vlády a politike dominujú iné témy. Namiesto boja s korupciou hovorí opozícia o politickej snahe o likvidáciu, viacerí „vyškrtnutí“ sú na slobode a finančníkovi Jaroslavovi Haščákovi známemu z kauzy Gorila sa štát už dokonca za nezákonnú väzbu aj ospravedlnil. Na druhej strane, celý rad bývalých verejných funkcionárov bol nielen obžalovaný, ale aj odsúdený.

Pocity z tohto vývoja môžu byť rozporuplné. Aký bol ale teda reálny, údajmi podložený boj s korupciou za posledné tri roky? Aby sme poznali exaktnú odpoveď, v Transparency sme zozbierali a podrobne preštudovali vyše tristo súdnych rozhodnutí. Z nich vyplývajú nasledovné závery, ktoré rozvíjajú naše čiastkové zistenia, prezentované začiatkom roka.

Už nie iba „malé ryby“

Celkovo v rozmedzí rokov 2020 – 2022 rozhodol Špecializovaný trestný súd 288 korupčných káuz. Drvivá väčšina prípadov, ktoré sa dostanú pred súd, pritom skončí odsúdením. Tento záver platí už od našej analýzy z roku 2017. V sledovanom období zaznelo oslobodzujúce rozhodnutie iba pätnásťkrát, teda v menej, než piatich percentách prípadov.

Neplatí pritom, že väčšinou ide o exponované kauzy, skôr naopak. Dva z týchto prípadov ale rezonovali aj mediálne. Prvým je uznesenie o odmietnutí žaloby voči bývalému šéfovi tajnej služby Vladimírovi Pčolinskému (prípad sa teda vrátil do rúk prokuratúry), druhým je oslobodenie sudkyne Krajského súdu Žilina Evy Kyselovej. Obe rozhodnutia preto zatiaľ právoplatne konanie neukončili. Zo zvyšných vecí sa iba jeden prípad oslobodenia týkal úplatku nad 5000 eur.

Najdôležitejšou informáciou z našej analýzy je, že pred súd sa konečne dostávajú naozaj veľké prípady. Časť z nich zatiaľ nie je právoplatne ukončených, do úvahy treba vziať aj konania, ktoré sú stále v štádiu vyšetrovania, avšak zmena trendov je identifikovateľná už dnes.

V našej predošlej analýze sme pred tromi rokmi konštatovali, že postihovať sa stále darí najmä drobné úplatky do 100 eur, pričom významnejších prípadov je ako šafranu. Dnes to už nie je pravda. Drobná korupcia síce tvorí najväčší balík rozhodnutých vecí, avšak takmer pätina rozhodnutí sa týka vecí s úplatkom 5000 eur a viac.

Špecializovaný trestný súd uložil doposiaľ najvyšší počet trestov za korupciu. Nejde ale o počet odsúdených, jeden páchateľ môže byť odsúdený aj na viacero trestov (napr. podmienečný, finančný a zákaz činnosti zároveň).

Čo je podstatnejšie, konečne prestáva platiť, že pred súd sa dostávajú výlučne „malé ryby“. Až 72 prípadov, teda jedna štvrtina rozhodnutí, sa týkala verejne činných osôb, pričom jedenásť z nich malo tak vysokú závažnosť, že skončila uložením nepodmienečného trestu.

Politici na verdikt ešte čakajú

V kategórii „verejne činné“ osoby pritom už nenachádzame iba zdravotníkov a policajtov, ako to bolo v minulosti, ale aj sudcov, prokurátorov a osoby na vysokých riadiacich funkciách v štátnej sfére. Aj závažnosť týchto prípadov a potreba vysokej miery odolnosti voči rôznym formám tlaku ukazujú, aká dôležitá je špecializácia sudcov. Iba pre porovnanie, v našej poslednej analýze z roku 2020 sme konštatovali, že v tejto kategórii bolo odsúdených 28 osôb.

V sledovanom období uložil ŠTS za korupciu štyri tresty s výmerou nad 10 rokov. Medzi nepochybne najzásadnejšie rozhodnuté prípady patrí prípad špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktorému Najvyšší súd SR zmiernil pôvodný trest 14 rokov na 8 rokov nepodmienečne. Dôvodom bolo prijatie 50-tisícového úplatku.

Vysoké tresty v prvostupňovom konaní dostali aj ex-príslušníci SIS, resp. policajného zboru Pavol Gašparovič a Ladislav Vičan. Namiesto 11 a 10 ročného väzenia však napokon najvyšší súd rozhodol o 22 a 20 mesačnom treste, a to za nepriamu korupciu. Za úplatok totiž mali vplývať na právomoci riaditeľa Kriminálneho úradu Finančnej správy.

Vyše dekádu za mrežami by mal stráviť aj ďalší ex-policajt Marián Kučerka, ktorému najvyšší súd nedávno zmiernil pôvodne 11-ročný trest na 10 a pol roka, spolu s prepadnutím majetku. Za vinu sa mu kládlo, že v rokoch 2016 a 2017 mal prijať 25-tisíc, resp. 200-tisíc eur za ovplyvňovanie vyšetrovaní káuz známych ako Valčeky a Jopi Trade.

Viaceré ďalšie, už rozhodnuté kauzy, zachytí až naša nasledovná analýza, nakoľko rozhodnutia padli až v roku 2023 (napr. M. Repáková, F. Imrecze).

Rozhodovať sa v nasledujúcom období budú navyše aj viaceré kauzy s politikmi. Trestným rozkazom bol v roku 2023 odsúdený súčasný guvernér NBS a bývalý minister financií Peter Kažimír, ktorého konanie však pokračuje.  Pred súdom sú napríklad aj veci bývalej štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej či ex-ministra a súčasného poslanca parlamentu Petra Žigu. Nedávno zatiaľ neprávoplatne odsúdil Špecializovaný trestný súd na dva roky podmienečne za uplácanie aj bývalého šéfa SNS Jána Slotu.

Na dôvody často nevidieť

Dlhodobým problémom pri rozhodovaní o korupčných kauzách je nízka miera transparentnosti konania. Viac ako dve tretiny vecí bolo ukončených formou dohody o vine a treste alebo trestným rozkazom. Ide o inštitúty, ktoré umožňujú konanie urýchliť, avšak aj na úkor prehľadného odôvodnenia rozhodnutia.

Na túto prax existuje medzi odborníkmi množstvo názorov. Najmä pri jednoduchších veciach a priznaní obžalovaného je zrýchlenie konania pochopiteľné a žiadúce. Za uplynulé roky sa však do popredia dostal aj veľmi nežiadúci jav, súvisiaci s nízkou transparentnosťou a zvyšujúcim sa objemom súdených káuz – spochybňovanie rozhodnutí súdu a prokuratúry.

Najvypuklejším príkladom sú tzv. kajúcnici, teda osoby obvinené z trestnej činnosti, ktoré sa rozhodli spolupracovať s políciou a prokuratúrou. Výmenou za svedectvo, ktoré môže odhaliť ďalšiu trestnú činnosť, zväčša získavajú výhody vo vlastnom konaní. Takéto výpovede sú neraz kľúčové, nakoľko bez nich nie je možné usvedčiť ďalších páchateľov. Problémom však je hodnovernosť svedka, ktorý má pre vlastnú záchranu nepochybnú motiváciu upravovať výpoveď a tiež primeranosť poskytnutých výhod. Slovensku to nedávno vyčítal aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. konanie Adamčo v. SR, hoci prípad sa netýka korupcie).

Nakoľko o týchto prípadoch rozhoduje prokurátor, prípadne uzatvoria dohodu o vine a treste, detailnejšie dôvody pre zníženie trestu sa verejnosť nedozvie. Takéto prípady sú následne ľahkým terčom spochybňovania, napríklad politikmi. Diskusia o potrebe zvýšenej miery transparentnosti je preto plne legitímna, najmä v oblasti aspoň čiastočného odôvodňovania dohôd o vine a treste, resp. dostupnosti niektorých typov rozhodnutí prokurátora.

Z uvedeného dôvodu medzi analyzovanými rozhodnutiami chýba napríklad kajúcny ex-sudca Vladimír Sklenka. Bývalý podpredseda Okresného súdu Bratislava I pritom priznal prijatie úplatkov vyše 200-tisíc eur. Nielenže za svoje konanie nebol odsúdený, ale dlho mu nebolo siahnuté ani na majetok. Napokon mu prokurátor zaistil byt.

Kajúcnici sú pri korupcii kľúčoví

Nedostatky pri postavení obžaloby na výpovedi kajúcnika sa ukázali aj v prvostupňovom rozhodnutí vo veci bývalej predsedníčky Krajského súdu Žilina Evy Kyselovej. Vďaka detailnému odôvodneniu súdu na takmer tridsiatich stranách sa dozvedáme, že „obvinenia voči obžalovanej sú postavené len na základe výrazne spochybnej výpovede svedka, a to samotným svedkom, keď spochybnil ním uzavretú dohodu o vine a treste, keď viaceré skutky sú totožné so skutkami, za ktoré bola obžalovaná…“

Z týchto príkladov však určite nemožno prijať záver, že každé svedectvo spolupracujúceho obvineného je nedôveryhodné a tento inštitút treba z nášho právneho poriadku vymazať. Aj prehľad skúmaných rozhodnutí potvrdzuje, že bez týchto svedectiev by nebolo možné odhaliť mimoriadne závažnú trestnú činnosť, ktorej pozadie dokážu odkryť iba zainteresované osoby. Platí však, že k ich svedectvám treba s ohľadom na charakter svedka pristupovať kriticky, čo má súd vo svojom rozhodnutí dôveryhodne objasniť.

Bez priznania väzenie aj za reďkovky

Pri otázke primeranosti trestov ešte na chvíľu zostaneme. Aj pri našej tretej analýze korupčných rozhodnutí sa totiž ukazujú prípady, kedy výška úplatku a uložený trest vzbudzujú polemiky.

Najrezonujúcejším príkladom je päťročné väzenie, ktoré súd vymeral bývalej šéfke Úradu práce v Piešťanoch. Ako verejný činiteľ mala opakovane prijať úplatok – nezistené množstvo zeleniny, konkrétne papriky, rajčiny, reďkovky a tiež víno neznámej značky a čokoládu. V zatiaľ neprávoplatnom rozhodnutí súd konštatuje, že u obžalovanej našiel iba jednu poľahčujúcu okolnosť: „jediným dôvodom prečo je potrebné zaoberať sa okolnosťami prípadu sa javí byť skutočnosť, že výška úplatku spočívala len v pár kusoch zeleniny, resp. vo fľaške vína a čokoládyhodnota úplatkov však nie je kvalifikačným momentom skutkovej podstaty zločinu prijímania úplatku.“

Pre porovnanie, bývalá šéfka finančnej správy Lenka Wittenbergerová dostala za prijatie 50-tisícového úplatku dvojročný podmienečný trest a peňažný trest vo výške prijatého úplatku. Rozdielovým elementom je jej priznanie. Naproti tomu jej ex-kolegyne – bývalá riaditeľka odboru právnych služieb finančnej správy a bývalá generálna riaditeľka sekcie ekonomiky boli odsúdené za prijatie 30-tisícového a 20-tisícového úplatku na trojročnú podmienku a peňažný trest. Priznanie viny, či spoluprácu s prokuratúrou odmietli a voči rozhodnutiu sa odvolali.

Analýza rozsudkov však ukazuje, že pri uplácaní Slováci kreativite medze nekladú. Až v 60-tich prípadoch odsúdil Špecializovaný trestný súd obvinených aj za poskytnutie, resp. prijatie nefinančných benefitov. Okrem fľaše vína či cukroviniek nie je núdza ani o kurióznejšie úplatky. Policajt z Banskej Bystrice takto dostal ponuku na let stíhačkou, kontrolór daňového úradu tri vrecia kukurice, pracovníčka okresného úradu tony zeminy.

Na znižovanie sadzieb nie je dôvod

Už dnes je zrejmé, že pri analýze obdobia nasledujúceho po roku 2022 vystúpia do popredia ďalšie veľké kauzy. Niektoré z nich sú už právoplatne uzatvorené, ďalšie sa dostávajú do finále, ktorého výsledok spoznáme zrejme čoskoro. Boj s korupciou sa teda skutočne rozbehol v doposiaľ nevídanom rozmere.

Sumárne možno konštatovať, že sa nielen zvýšil počet uložených trestov (celkovo 224 za rok 2022, čo je historicky najvyšší počet), ale tiež veľkosť káuz, v ktorých sú ukladané. Pre poriadok treba zdôrazniť, že počet trestov sa nerovná počtu káuz, keďže za jeden čin môže byť uložených aj viacero trestov. Razantne však pribúdajú aj závažné odsúdenia, pri ktorých Špecializovaný trestný súd ukladá nepodmienečné tresty. Naďalej pritom platí, že pokiaľ sa vec dostane pred súd, zväčša sa skončí odsúdením obžalovaného.

Pohľad na rozsúdené prípady tiež potvrdzuje, že pri snahách o novelizáciu trestného zákona nie je pri korupcii potrebné znižovať trestné sadzby. Nepodmienečné tresty stále tvoria výraznú menšinu dokázaných prípadov, pričom špecializovaný súd má pomerne veľkú možnosť posúdenia situácie. Identifikovali sme aj prípady, kedy odvolací súd skonštatoval neprimerane vysoký trest, ktorý však bol následne revidovaný (to sa napokon stalo aj v prípade Dušana Kováčika, ktorému Najvyšší súd napokon zmiernil trest zo 14 na 8 rokov).

Ako ďalej?

Do budúcnosti sa objavuje aj niekoľko zásadných výziev. Ako azda nikdy predtým sa zvýrazňuje potreba zvýšenej transparentnosti odôvodnení, najmä pri spolupracujúcich obvinených. Nedostatky pri nich Slovensku napokon viackrát vytkol aj Európsky súd pre ľudské práva. Tou najväčšou obavou ale zostáva, či po septembrových voľbách nebude dochádzať k neprimeraným zásahom do vyšetrovaní a súdnych konaní.

Na stole je stále aj novela trestného zákona, ktorá prešla za ministra Viliama Karasa odbornou diskusiou a jej záverom je kompromisné riešenie súčasného stavu. Počas uplynulých mesiacov ale zaznievali aj radikálne hlasy, ktorých vypočutie by mohlo viesť k výraznému znižovaniu trestných sadzieb, a to aj za najzávažnejšie trestné činy.

Ďalšou veľkou výzvou je, aby polícia, prokuratúra a súdy mohli vykonávať svoje právomoci bez zasahovania zo strany politikov či akýchkoľvek tretích strán. Zatiaľ čo odborne vedená diskusia, hľadajúca snahu o zlepšenie, je plne na mieste, úplne za hranou by mali byť účelové zasahovania do štruktúr orgánov činných v trestnom konaní a justície. Už dnes pritom zaznievajú vyhrážky, ktoré skôr zaváňajú pomstou ako hľadaním riešení pre právny štát.

Ján Ivančík

Tento výstup bol podporený ambasádou Holandského kráľovstva a tiež z projektu Integrity Watch 3.0 realizovaného z prostriedkov európskeho Fondu pre vnútornú bezpečnosť.

Ak považujete verejnú kontrolu aj v oblasti spravodlivosti za dôležitú, podporte prosím našu prácu aj Vy. Ďakujeme!

 

 

 

Teraz najčítanejšie