Je skutočne na Slovensku málo samovrážd?

Graf 1: Podiel obetí samovraždy na 100-tisíc obyvateľov v EÚ v roku 2020

Zdroj: Eurostat

Počet samovrážd má v posledných 5 rokoch klesajúci trend v celej EÚ vrátane Slovenska.

Graf 2: Podiel obetí samovraždy na 100-tisíc obyvateľov pre Slovensko a priemer štátov EÚ27 od roku 2015

Zdroj: Eurostat

Na prvý pohľad môže táto štatistika vzbudzovať dojem, že slovenské obyvateľstvo je relatívne spokojné so životom v porovnaní s ostatnými štátmi EÚ. Ak sa pozrieme na údaje subjektívneho pocitu šťastia OSN (World Happiness Report) z roku 2020, priemerný obyvateľ na Slovensku hodnotí na abstraktnej škále šťastia od 0 (najmenej šťastný) do 10 (najviac šťastný) svoj vnútorný pocit hodnotou 6,3. To Slovensko radí na 16. priečku v EÚ. Podľa tohto prieskumu teda obyvatelia Slovenska nepatria medzi tých najšťastnejších. Ani ostatné štáty s najuspokojivejšími štatistikami v téme samovrážd sa neradia medzi tie s najšťastnejšími občanmi. Napríklad Grécko je dokonca paradoxne na chvoste EÚ.

Graf 3: Výsledky prieskumu subjektívneho pocitu šťastia obyvateľstva štátov EÚ v roku 2020

Zdroj: Organizácia Spojených národov

Zo štatistického hľadiska si môžeme klásť otázku rozloženia šťastia naprieč obyvateľstvom. V niektorých štátoch EÚ môže šťastie obyvateľstva variovať na rozptýlenejšej škále, zatiaľ čo v iných môže byť tento výsledok koncentrovanejší. Inými slovami, podiel ľudí s pocitmi (ne)šťastia na extrémoch škály môže byť rôzny.

Počet samovrážd ale nemusí automaticky korelovať ani s počtom obyvateľov na hrane totálneho nešťastia. Postoje jednotlivcov k samovraždám totiž okrem pocitu osobného šťastia ovplyvňuje množstvo faktorov, napríklad hodnoty a osobné predpoklady jednotlivca, náboženstvo, kultúra a médiá.

Kultúrny vplyv môže pôsobiť na štatistiky o samovraždách nie len priamo cez ľudskú psychiku, ale aj skrz spoločnosť a inštitúcie v nej. Určité spoločnosti žijú viac súdržne ako ostatné. Núdzové linky, úroveň psychiatrickej starostlivosti, či iné formy prevencie, to všetko sú faktory, ktoré majú potenciál vplývať na výsledné štatistiky.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie Slovensko nie je na zozname štátov s príkladnými prejavmi úsilia a krokov, ktoré dokážu znížiť počty samovrážd v danom štáte. Na druhej strane, ich uplatňovanie  môže byť ovplyvnené samotnými štatistikami. Práve v štátoch s vyššími počtami obetí je totiž veľká pravdepodobnosť zodpovedného prístupu a snahy o nápravu stavu.

Evidované výsledky môžu byť ovplyvnené aj kvalitou zberu údajov. Potenciálnym dôvodom optimistického výsledku na tému samovrážd na Slovensku je možnosť nepresnosti údajov, ktoré má Európska únia k dispozícii. Preto sme začali zisťovať, odkiaľ údaje zo Slovenska čerpá a ako vznikajú. Dopracovali sme sa k výsledkom, ktoré otvárajú diskusiu, podnecujú k odporúčaniam na systémové zmeny a tiež relativizujú pohľad na presnosť zahraničných údajov.

Slovenské údaje o samovraždách Eurostatu poskytuje Štatistický úrad SR (ŠÚSR). Vytvára štatistiky na základe listov o prehliadke mŕtveho vystavených matrikou v spolupráci s pracoviskami súdneho lekárstva a patologickej anatómie (SLaPA) Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). Úlohou úradu je zastrešovať výkon prehliadok mŕtvych tiel v teréne aj v nemocniciach a na pracoviskách SLaPA vykonávať pitvy a aplikovať laboratórne vyšetrovacie metódy (histológia, histochémia, imunohistochémia, či serológia). Zamestnanci SLaPA vykonávajú podľa zákona aj takzvané súdne pitvy a prispievajú k tvorbe podkladov na analýzu príčin úmrtí.

Na jednoznačné potvrdenie samovraždy je mnohokrát potrebný celý rad ďalších vyšetrovacích metód, ktoré už spadajú pod gesciu polície a sú časovo náročnejšie. Ako príklad je možné uviesť pád z výšky. SLaPA prispieva k objektivite hodnotenia prípadu výsledkom analýzy pitvy a laboratórnych vyšetrovacích metód, nedokáže však jednoznačne posúdiť, či dotyčný skočil s úmyslom zabiť sa, šmykol sa, alebo ho niekto sotil. V tomto štádiu vyšetrovania sa teda mnoho úmrtí na Slovensku kategorizuje  ako prípady s neurčeným úmyslom a ŠÚSR ich nemôže zaradiť medzi samovraždy, ani keď je to veľmi pravdepodobná príčina smrti. Sivcova a kol. (2023) upozorňuje, že podiel prípadov s neurčeným úmyslom je na Slovensku významný.

Taktiež, podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je možné vidieť, že Slovensko bolo v roku 2019 krajinou so zďaleka najvyšším počtom prípadov s neurčeným úmyslom, pričom minimálne od roku 2012 do roku 2018 má tento údaj na Slovensku stúpajúci trend vysoko nad priemerom EÚ. Dá sa preto očakávať, že pri presnejšom kategorizovaní príčin úmrtia by bol podiel samovrážd na Slovensku vyšší, ako sú oficiálne vykazované údaje.

Graf 4: Podiel prípadov úmrtia s neurčeným úmyslom na 100-tisíc obyvateľov v EÚ v roku 2019

Zdroj: Svetová zdravotnícka organizácia (WHO)

Poznámka: * údaj prenesený z roku 2018, ** údaj prenesený z najneskoršieho možného roku s údajom pre danú krajinu (Cyprus – 2013, Francúzsko a Malta – 2014, Estónsko – 2016, Taliansko 2017).

Graf 5: Vývoj podielu prípadov s neurčeným úmyslom na 100-tisíc obyvateľov na Slovensku a pre priemer EÚ

Zdroj: Svetová zdravotnícka organizácia (WHO)

Poznámka: Údaj pre priemer EÚ je poskytnutý priamo v databáze WHO

Vyšetrovanie ostatných okolností a definovanie úmyslu je úlohou polície. Tu však dochádza k stratám výstupných údajov, keďže polícia štatisticky zaznamenáva iba tie prípady, ktoré je možné považovať za trestný čin. Ak je prípad kategorizovaný ako pravdepodobná samovražda, v systéme sa stráca.

Ďalšou inštitúciou, ktorá poskytuje údaje o samovraždách na Slovensku, je Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI). V štatistikách o samovraždách vykazuje vyššie podiely samovrážd na občana v porovnaní s údajmi ŠÚSR. Mierne rozdiely v metodike zberu dát, ale aj spôsob ich získavania od ÚDZS (sú poskytované na mesačnej báze a tým pádom s oneskorením do jedného mesiaca), ovplyvňujú celkový výsledok. Podľa údajov NCZI by sa Slovensko v EÚ posunulo z 5. na 8. miesto (podiel samovrážd sa zvýšil zo 6,9 na 9 v prepočte na 100-tisíc obyvateľov). Ani NCZI však neposkytuje úplne presné údaje, keďže neobsahujú údaje z policajného vyšetrovania.

Graf 6: Podiel obetí samovraždy na 100-tisíc obyvateľov pre štáty EÚ27 po nahradení údajov pre Slovensko zo zdroja NCZI

Zdroj: Eurostat

V najbližšom čase sa očakávajú určité kroky s cieľom dosiahnuť aspoň čiastočnú harmonizáciu údajov o samovraždách na Slovensku naprieč dotknutými inštitúciami. Stále však do procesu nie je zakomponovaná polícia, čo bude naďalej spôsobovať značné medzery vo výsledných dátach.

Z dostupných medzinárodných porovnaní poskytuje údaje o samovraždách aj WHO, ktorá má vlastné spôsoby vytvárania databáz o príčinách úmrtí. Popri údajoch od národných inštitúcií zohľadňuje aj výsledky prieskumov či iných relevantných analýz. Slovensko sa tak dostalo v roku 2019, za ktorý sú zatiaľ posledné dostupné údaje od WHO, na pätnástu pozíciu v rámci pozorovaných štátov s podielom 9,3 samovrážd na 100-tisíc obyvateľov. Pre porovnanie, v databáze Eurostatu v roku 2019 je Slovensko na 5 mieste s úrovňou 7 prípadov na 100-tisíc obyvateľov.

Graf 7: Podiel obetí samovraždy na 100-tisíc obyvateľov v EÚ podľa údajov WHO v roku 2019

Zdroj: Svetová zdravotnícka organizácia (WHO)

Odporúčania:

Predpokladáme, že Slovensko nie je jedinou výnimkou v rámci EÚ a aj v ďalších štátoch má systém zberu údajov o samovraždách poskytovaných Eurostatu nedokonalosti. Preto v prvom rade odporúčame vnímať tieto štatistiky s veľkou rezervou.

V záujme zvýšenia relevantnosti poskytovaných údajov o samovraždách si systémové nastavenie zberu údajov na Slovensku vyžaduje definovať za hlavný cieľ vytvorenie a spresnenie toku informácií medzi políciou a ostatnými menovanými dotknutými inštitúciami. Preto je kľúčové ukotviť povinnosť polície dať spätnú informáciu ÚDZS (alebo inej inštitúcii definovanej ako primárne zodpovednej v zmysle zberu finálnych oficiálnych údajov o samovraždách) po kategorizovaní úmrtia ako samovražda a aktívne prípad uzavrieť týmto spätným krokom.

Ďalšia z možností je, aby mala hlavná inštitúcia zberu oficiálnych údajov povinnosť sa po určitom čase k všetkým prípadom s nezisteným úmyslom vrátiť a štatistiky upraviť v spolupráci s políciou.

Kolónku „samovražda s vysokou pravdepodobnosťou“ by mohli pri určení príčin úmrtia evidovať priamo v SLaPA, aby aspoň vysoko pravdepodobné prípady neboli hneď úplne vynechané zo štatistík ŠÚSR a NCZI.

Je pravdepodobné, že po uplatnení odporúčaní budú štatistky o samovraždách vykazovať značne vyššie počty obetí. Avšak aj tie najnižšie čísla sú dostatočným dôvodom poukázať na rolu širšej spoločnosti poskytovať možným obetiam pomocnú ruku a robiť preventívne kroky s cieľom znižovať počet samovrážd na minimum.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) predkladá prehľady osvedčených opatrení. Odporúča všetkým štátom zaradiť prevenciu samovrážd do priorít zdravotníctva a zostaviť Národný program prevencie samovrážd. Dávame do pozornosti nasledovné body:

• Kvalitný zber údajov prispieva k odhaľovaniu kľúčových príčin a rizikových skupín.
• Následne je dôležité podporiť prevenciu na psychologických či psychiatrických pracoviskách, u zamestnávateľov, na školách, vo väzniciach a v ďalších inštitúciách.

Vo všeobecnosti je dôležité nielen vytvoriť infraštruktúru, ale aj zvyšovať odborné kapacity tých, ktorí môžu prispievať k prevencii. Odporúčame preto podporovať vzdelávanie v danej téme, priamu komunikáciu a zdieľanie skúseností so zahraničím.

Graf 8: Vývoj počtu samovrážd podľa vekových skupín, 2008 – 2021 (na 100-tisíc obyvateľov v danej vekovej skupine)

Zdroj: NCZI

V neposlednom rade by bolo žiaduce túto tému na Slovensku odtabuizovať a aj s pomocou médií sa zamerať najmä na tínedžerov, u ktorých počas pandémie výrazne stúpol počet samovrážd. Dôležité je začať vnímať obete v týchto štatistikách ako dôsledok nedokonalosti našej spoločnosti. Ak by neboli samovraždy tabu, automaticky by sa ešte viac otvorila téma psychického zdravia obyvateľstva, čo by mohlo zvýšiť všeobecnú toleranciu.

Každý posun v prevencii samovrážd má potenciál zvýšiť kvalitu života tej zložky spoločnosti, ktorá je často už pred prípadným siahnutím na vlastný život obeťou ťažkých životných podmienok a okolností.

Ak Ti je ťažko, neostávaj v tom sám. Požiadať o pomoc nie je hanbou ani zlyhaním, práve naopak. Požiadať o pomoc chce naozaj veľa síl a neskutočnú dávku odvahy. Podrobný zoznam poradcov, na ktorých sa dá obrátiť anonymne a bezplatne, je možné nájsť tu. Môžeš im zavolať, napísať cez chat, napísať e-mail alebo si s nimi môžeš dohodnúť videoporadenstvo.

Názory vyjadrené v článku nemusia nevyhnutne predstavovať oficiálnu pozíciu Úradu vlády Slovenskej republiky. Cieľom blogov ISA je podnecovať a zlepšovať odbornú a verejnú diskusiu na aktuálne témy.