V pondelok budem v Bratislave s učiteľmi protestovať aj ja
V pondelok budem v Bratislave s učiteľmi protestovať aj ja, hoci nie som učiteľ a nežijem v Bratislave. Nedokážem totiž zniesť vyjadrenia politikov a názory „bežných“ ľudí, šedej mlčiacej a prikyvujúcej masy, ktorí dehonestujú povolanie učiteľa, znevažujú jeho nezastupiteľnú rolu vo výchove budúcich, dúfajúc, viac kriticky zmýšľajúcich generácií. Naša ranno- demokratická spoločnosť stále nedokáže dostatočne oceniť profesorské zamestnanie. Zaslúžia si viac ako priemernú mzdu, viac ako 1000€ a dokonca ešte viac, lebo sú pre náš osobnostný rozvoj nenahraditeľní. Chcem, aby mi im bol zvýšený status v spoločnosti a uznaný kredit za ich obetavú prácu. Áno, zažil som aj učiteľov, ktorí boli „vyhorení“ a nemali veľký záujem prinútiť nás k štúdiu, takých, ktorí boli nekompetentní a nedostatočne ovládali aj tú látku, ktorú nám mali vysvetliť, i takých, ktorí si na nás ventilovali všetku zlobu z ich osobných životov. Avšak práve preto potrebujú učitelia lepšie ohodnotenie- ani nie pre tých súčasných, ale pre tých budúcich, aby mali motiváciu ísť do školstva a vzdelávať náš národ namiesto odchodu do zahraničia či uplatnením sa v súkromnom biznise.
V pondelok budem v Bratislave s učiteľmi protestovať aj ja, pretože sa nemôžem pasívne prizerať, ako štát postupne likviduje školstvo. Nie som odborník na danú oblasť, ale som študent, ktorý mal možnosť opäť vďaka škole zažiť zahraničné školské systémy a porovnať ich s tým našim. Čo mi z toho vyplýva? Slovenské školstvo sa snaží napredovať nákupom novej techniky- tabletmi, ktoré využijem maximálne raz do mesiaca či interaktívnymi tabuľami, ktoré sa naplno využívajú asi raz za rok, príspevkom na lyžiarsky zájazd či chaotickými a nepremyslenými zmenami učebných osnov. ( Príklad: výučba literatúry nie chronologicky, ale po literárnych žánroch. ) Nie, nechcem aby sa školstvo ubralo týmto smerom, kde sa laxným a nedôsledným spôsobom zaobchádzania všetkých doterajších vlád dostáva do letargie , v ktorej namiesto radosti z poznávania prežívame skôr nechuť memorovať kvantá textu, v ktorej sa namiesto zabezpečenia priestoru na sebarealizáciu utápame v pasivite a namiesto učenia sa kriticky myslieť zabúdame vôbec rozmýšľať a povedať svoj názor.
V pondelok budem v Bratislave s učiteľmi protestovať aj ja, pretože nemôžem nechať vyhrať zastrašovanie a totalitné praktiky vyhrať nad slobodným vyjadrením svojich požiadaviek formou štrajku. Nútiť učiteľov nezúčastniť sa tým, že im VÚC nezaplatí výmenu okien, ktoré už dlhé roky žiadajú, či e-mailami s arogantným tónom presviedčajúcimi riaditeľov, aby im poskytli údaje o štrajkujúcich učiteľoch už nepatria na civilizované Slovensko. Nie, nechcem, aby sa takýmto smerom uberala moja milovaná krajina, aby sa opäť vrátila k taktikám z čias socializmu či mečiarizmu.
V pondelok budem v Bratislave s učiteľmi protestovať aj ja, hoci som v poslednom ročníku a mal by som sa pripravovať na maturitu. Pôjde so mnou aj celá trieda, pretože chceme spoločne ukázať učiteľom, vláde a Slovákom, že i študentom, ktorí sú azda viac vnímaní ako tí leniví, nepozorní, ktorí zavádzajú a odpisujú a nakoniec aj tak odídu študovať do zahraničia, záleží na kvalite tunajšieho školstva.
Študent z Bilingválneho gymnázia v Žiline
