Drony na Moskvu. Potenciál a premárnené príležitosti Ruska

Z rozhľadne mrakodrapu vidno zvrchu aj ostatné mrakodrapy Moscow City a samozrejme celú šíru Moskvu. Je to dych berúci pohľad. Najmä v noci, keď je Moskva rozsvietená a vidno milióny svetielok všade na okolo.

Niektoré z nich vystupujú výraznejšie ako iné, sú to nádherné historické budovy úradov a ministerstiev, či športový štadión Lužniki a vysvietená aleja vedúca okolo neho popri rieke Moskva.

Výrazne hrubšie pásy svetiel sa tiahnu tam, kde sa nachádzajú hlavné ulice, takzvané „prospekty“, ktoré sú výrazne širšie a dlhšie ako ostatné ulice. Najznámejšími z nich sú Starý a Nový Arbat.

Keď sa nachádzate vo štvrti Moscow City, na Arbate, pri Lomonosovej univerzite, na nábreží rieky Moskva, na Červenom námestí či Tverskoj ulici máte pocit, že je to nádherné a moderné mesto, metropola bohatej a rozvinutej krajiny.

Vôbec na vás nedolieha chudoba väčšiny ostatných regiónov Ruska, blatové cesty, vymierajúci vidiek, nezamestnanosť, ľudia stále žijúci bez kanalizácie a v zhnitých rozpadajúcich sa domoch, ktoré boli postavené ešte za Stalina.

Nehovoriac už o znečistení ovzdušia, v čom je premiantom mesto Noriľsk a závalu odpadu, v čom exceluje Čita.

Prípadne úplné vyľudnenie celých mestských štvrtí, lebo po skončení ťažby uhlia z obdobia ZSSR a odchode jediného zamestnávateľa v meste, ktoré vzniklo len na základe tejto ťažby, ostala väčšina obyvateľov nezamestnaná. V tom je najlepším príkladom „mesto duchov“ Vorkuta.

Lesk a bieda najväčších miest

V Moskve a Petrohrade nič z toho nevidíte a necítite. Pokiaľ nezájdete do okrajových štvrtí, kde je postavených množstvo panelákov na kope. Také vyrastajú aj na okrajoch Petrohradu a sú prezývané „muravejniky“ – mraveniská. Sú to napríklad štvrte „Murino“ alebo „Šušary“.

Je v nich ubytovaný veľký počet ľudí v obrovských panelákoch a nie je k nim dostavaná poriadna infraštruktúra. Nie len že na niektoré tieto okrajové časti mesta nevedie žiadna línia metra alebo električky, nevedie tam často ani poriadna asfaltová cesta.

Prípadne, ako v dvoch spomínaných štvrtiach, nájdete jednu stanicu metra na celé kilometre panelákov.

Obyvatelia „mraveniska“ sa musia domov dopravovať po blatových cestách v „maršrutkách“ – minibusoch či malých dodávkach so sedačkami, ktoré stoja na znamenie kdekoľvek počas trasy. Je to typický dopravný prostriedok všetkých postsovietskych krajín.

Navyše sa v týchto štvrtiach nenachádzajú ani ďalšie potrebné veci pre život ako nemocnice, školy, parky. Je to iba množstvo obrovských panelákov a medzi nimi vyasfaltovaná plocha na parkovanie áut. To je realita najnovšej výstavby v ruských „Benátkach severu“.

Sám som navštívil jednu z takýchto okrajových štvrtí počas môjho pobytu v Petrohrade. Nachádza sa smerom na letisko Pulkovo. Bola vybudovaná skôr a nachádzajú sa v nej aspoň miniobchodíky a Ikea… vzdialená pol hodinu na maršrutke od najbližšieho metra.

Viedla tam dokonca aj asfaltová cesta, aj keď v takom stave, že miestami nebolo poznať, či vojna prebieha na Donbase alebo v tejto petrohradskej štvrti.

Nehľadiac na veľké nedostatky, Moskva aj Petrohrad sú nádherné mestá a centrá kultúry (Petrohrad) a politiky (Moskva) Ruska. Človek sa v nich cíti príjemne (aspoň v mojom prípade), stále je kam chodiť a čo obdivovať. Najmä v centre mesta. Ľudia sú tiež extrémne milí a priateľskí. Hlavne keď viete po rusky.

Aj pocit bezpečia v týchto mestách som zažíval oveľa väčší než v Paríži či niektorých, aj dosť centrálnych častiach Bruselu. To sa bohužiaľ môže zmeniť zhoršujúcou sa sociálnou situáciou a návratom vojnových veteránov a prepustených Wagnerovcov z frontu.

Samozrejme, kvalita života v Petrohrade a Moskve sa nedá ani porovnať s ostatnými oblasťami Ruska ako Vorkuta alebo Čita.

Útoky na Moskvu

Aj preto je obrovská škoda, že ruská elita rozpútala nezmyselnú vojnu v ktorej precenila svoje sily, poštvala proti sebe väčšinu civilizovaného sveta a tak sa od neho aj odrezala. Dotiahla to dokonca tak ďaleko, že ukrajinské drony napádajú a poškodzujú samé srdce Moskvy – Moscow City a Kremeľ.

To ukazuje len ďalšiu nekompetentnosť ruskej armády a obrany, keď dokážu drony preletieť takú obrovskú vzdialenosť a zasiahnuť hlavné mesto bez toho, aby ich niekto zachytil a zneškodnil už počas letu nad ruským územím.

Nemyslím si, že je dobrý nápad aby Ukrajina cielila útokmi na civilnú infraštruktúru Ruska. Môže to podporiť Putinovu propagandu o tom, že Rusko sa len bráni a poštvať bežných Rusov proti Ukrajincom.

Na druhej strane takto Rusi zistia, že vojna je reálna a týka sa aj ich. Že to nie je len nejaký zábavný program na štátnej televízii v ktorom „naši“ stále iba vyhrávajú. K protestom proti vojne to však aj tak nebude viesť, pretože režim už príliš „utiahol šróby“ represívneho aparátu a aj najmenší prejav odporu voči nemu je prísne trestaný.

Teoreticky to môže viesť aspoň k rozšíreniu radov ruských partizánov bojujúcich proti režimu a ich diverznej aktivity na území Ruska.

Aj napriek možným, pre Ukrajinu pozitívnym účinkom, by sa mali útoky sústrediť iba na vojenskú a vládnu infraštruktúru. Namiesto Moscow City teda útočiť napríklad na vojenské letiská, ako to už urobili v minulosti.

Otázne však je, či Ukrajinci vôbec dostatočne ovládajú svoje útočné drony na takéto vzdialenosti a tie nepadajú na náhodné miesta po Moskve a jej okolí. Niektoré z predošlých zásahov by to potvrdzovali.

A teraz späť na rozhľadňu mrakodrapu „Bashnya Federatsiya“.

Premárnená šanca

Luxusné moderné mrakodrapy, krásna panoráma a rozsvietené nočné mesto. Keby Putin a jeho režim netratili toľké miliardy na zbrojenie a propagandu, mohlo takto vyzerať oveľa viac ruských miest.

Na predmestiach mohli byť asfaltové cesty a parky, na vidieku mohla byť zavedená kanalizácia a ľudia mohli byť presídlení z polorozpadnutých hnilých domov Stalinovej éry do nových alebo renovovaných domov.

Stačilo by, aby nešli miliardy na Prigožinovych Wagnerovcov, farmu trollov šíriacu dezinformácie, na činnosť tajných služieb, ktoré aj tak nepomohli a dodávali Kremľu nesprávne informácie, a na armádu, ktorá sa ukázala byť neefektívnou.

Miliardy nemuseli byť míňané ani na opravu, respektíve úplné znovuvybudovanie Mariupoľu a iných miest, pretože bez ruskej invázie by neboli zrovnané so zemou.

Stačilo opustiť svoju imperiálnu mentalitu z čias ZSSR a cárizmu, a obrovské zisky z nesmierneho nerastného bohatstva investovať do rozvoja krajiny. Tak ako to urobili Spojené arabské emiráty či Katar. Sústrediť sa na rozvoj turizmu, technológií, vedy a výskumu, finančného sektoru… Ruský potenciál bol obrovský.

S takýmto rozvojom a imidžom by Rusko k sebe prirodzene priťahovalo okolité krajiny bývalého ZSSR, ktoré by sa sami dožadovali spolupráce s ním a nemuselo by ich k spolupráci nútiť vyhrážkami a vojenskými intervenciami.