O aktuálnom štrajku učiteľov sa už toho narozprávalo veľa. Bohužiaľ, okrem niekoľkých rozumných argumentov na jednej aj druhej strane, išlo zväčša slovný a intelektuálny šrot.
V tejto súvislosti sa používajú najmä dva okruhy argumentov. Preto si ich poďme rozobrať:
- Politické argumenty: Tí, ktorí tieto argumenty používajú, to robia zväčša zámerne a účelovo:
Najlepšia obrana je útok – „Nie je dobré, že sa s celou vecou začalo 6 týždňov pred voľbami“. Chcú tým oslabiť osteň súčasného štrajku, podsúvajú ľuďom predstavu, že za štrajkom je aktivita opozičných politických strán. Tým sa usilujú zdiskreditovať celé úsilie v očiach verejnosti, ktorá si povie „tu nejde o školstvo, veď to je len súčasť predvolebnej operety“. Spoliehajú sa, že verejnosť unavená a zmätená z 24 – hodinového volebného cyklu jednoducho „školstvo“ hodí do jedného vreca s ostatnými predvolebnými témami.
Spievanie uspávaniek – „Teraz nie na to vhodná doba..“ prípadne „Porozprávajme sa o tom v kľude po voľbách, keď bude na to viac času.“ (Kedy bol po voľbách „kľud“ a „viac času“?) Tu môžeme zaznamenať odhodlanie učiteľov učičíkať, unaviť a zároveň rozložiť zvnútra. Mnohí, ktorí sa chcú zapojiť do štrajku si totiž v dobrej viere môžu povedať „Naozaj, urobme ústretový krok, keď sú teraz tie voľby a počkajme do 5. marca.“
Lenže, po 5. marci budú koaličné rokovania. Po nej sa bude zostavovať vláda. Budú sa riešiť „závažné otázky“ – Utečenci, Slovenské predsedníctvo EU, Brexit, Sýria, Štátny rozpočet… „Oceňujem vaše úsilie, no pochopte, teraz nie je vhodná doba..“
Medzitým, celá učiteľská profesia, dnes nabudená a súdržná, sa vráti na svoje ostrovčeky pozitívnej deviácie, do škôl, kde sa bude venovať žiakom, výchove & vzdelávaniu. Nahromadená energia a priebojnosť sa postupne „roztopí“ a organizátori už nerozhýbu k aktivite kritické množstvo pedagógov…
Práve voľby sú ten najsprávnejší čas…
Načasovanie štrajku v tomto období je najvhodnejší čas, aký si len môžeme predstaviť. Štrajk je totiž tiež politickým nástrojom, nie v zmysle, že by slúžil na zviditeľnenie & zber bodov nejakej politickej strany. Ale v zmysle, že zástupcovia verejnosti mali možnosť vyvinúť účinný tlak na vládu & NR SR aby sa vážne zaoberala ich požiadavkami. Navyše, v predvolebnom čase sa všetkým podobným témam venuje zvýšená pozornosť, preto môže tlak ľudí, tlak zdola, spätne ovplyvniť správanie & rozhodovanie volených zástupcov verejnosti. Štrajk, ktorý sa deje tri mesiace po voľbách nič nevyrieši, iba ak by hlavným cieľom štrajku bolo ísť sa vykričať a robiť rachot pred Úrad vlády SR.
- Laické (cudzím slovom „zadubenecké“ argumenty Zatiaľ čo akokoľvek perfídne politické argumenty sú, dá sa aspoň rozumieť ich nositeľom. Druhá skupina však človeku spôsobuje nemalé fyzické i psychické bolesti:
„Nemajú sa čo sťažovať, veď robia len cca 5 hodín denne a navyše majú 2 mesiace prázdnin“
Iste, mnohí ľudia sú natoľko vyťažení, že nevedia doceniť význam a náročnosť učiteľskej profesie. Mechanicky však sčítať počet vyučovacích hodín a dať ho do relácie s výsledným platom, je, prepáčte mi za výraz „nevoľnícke zadubenectvo“.
Odráža totiž hrubú, hmotársku, v podstate boľševickú mentalitu. Ohodnotenie akéhokoľvek výkonu len na základe toho, koľko hodín „robil“ je prejavom obmedzeného myšlienkového sveta. Učitelia však vykonávajú nehmatateľnú duševnú prácu, náročnú na rozum i city, rozvíjajú IQ a EQ detí, motivujú, usmerňujú, inšpirujú. Formujú človeka v čase, ktorí je kľúčový pre jeho osobnosť…
Navyše:
Čo na tom, že si učitelia nosia prácu domov? Čo na tom, že pracujú s deťmi a adolescentmi, čo sa niekedy rovná kroteniu divokej zvery? Čo na tom, že ich „procesor“ funguje počas celého dňa, aj keď už dávno opustili školu? Čo na tom že pracujú zväčša v mizerných materiálnych podmienkach, so zlým zázemím? Čo na tom, že sú okrem vlastnej výučby & výchovy zaťažení množstvom byrokracie a výkazov? Čo na tom, že sa celý život vzdelávajú? Čo na tom, že často čelia neoprávnenej kritike zo strany rodičov („Ako to, že naša Anička/Janko sa zhoršil,-a vo vašom predmete, očakávam vysvetlenie!?!“)
Teda, naozaj, je niekoľko stovák v hrubom adekvátne a dôstojné ohodnotenie?
Duch prevláda nad hmotou & Všetko je o prachoch
Každá krajina bude úspešná vtedy, keď bude v prvom rade investovať do nehmatateľných, jemných zručností, ľudského kapitálu, osobnostného „software-u“, formovania predpokladov každého jedinca, všestrannou výchovou ďalších pokolení. Tieto ciele dajú uskutočniť výchovou a vzdelávaním, teda ich môžu realizovať učitelia a jedine učitelia.
Frázy ako „na prvom mieste je vrátiť učiteľskej profesii dôstojnosť a patričný rešpekt“ však sú v konečnom dôsledku dosiahnuteľné len vtedy, keď sa stane školstvo prioritou štátu nielen v rétorickej, ale aj finančnej rovine. Treba teda prestať s hladkaním a uspávaním učiteľského stavu, naivnými rečami („Peniaze nie sú dôležité“) a konečne vpichnúť masívnu finančnú injekciu do školstva.
P.S.: Autor je doktorand na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave
