Denník N

Keď ani na záchode nerozoznáme nepriateľa

Dokázali sme zvládnuť historické medzníky bez násilia. Máme nádherné kopce, ktoré brázdia talentovaní lyžiari. A jedného dňa nad nimi budú krúžiť naše lietajúce autá. Tak prečo sme takí zakomplexovaní?

Dnes premiér opäť zvolal tlačovú konferenciu k utečencom. Ktorí tu nie sú. V čase, keď sú v uliciach tisíce učiteľov. A čo po nej ostane? Čierna stopa na čiernej duši bieleho človeka.

Moja učiteľka angličtiny prišla na Slovensko za manželom, ktorý riadi zahraničnú firmu a  dáva prácu stovkám ľudí. Ich pôvod im zabezpečil, že majú o čosi tmavšiu pleť ako my. V našom malom meste si ich ľudia už vážia.  No nedávno za nimi prišli ich dospelé deti. Mladí,  vzdelaní a scestovaní ľudia. A ich pleť tiež hovorí, že sa nenarodili bačovi v Terchovej. Rozhodli sa pozrieť si Slovensko.  Študent britskej univerzity a a absolventska univerzity v New Yorku ostali  v šoku.

Neboli ľuďom ani dosť bieli ani dosť „naši“. Cigáni? Utečenci? Z Indie? Afriky? Arabi? Pohŕdanie, pohľady, pozdravy Assalamu alaikum….  Mladý muž ich sledoval v obchode nenávistným pohľadom  tak intenzívne, až zaslepený vrazil do regála. Thesa by sa aj zasmiala, keby nevidela v očiach svojej dcéry slzy.

Príbehov bolo oveľa viac, ale záchodový povie všetko. Na ženskej toalete v nákupnom centre bol  rad. Keď opustili po sebe toaletu snedá matka s dcérou, nikto po nich do záchodu nevošiel. Toaleta ostala prázdna celý dlhý čas, kým si umývali ruky, sušili a upravovali sa. Ženy čakali ďalej, dokým vyprázdnia močové mechúre ženy biele a do „inkriminovaného“ záchodu nikto nevstúpil.  Nóbl panie, s plnými nákupnými taškami a v čase sviatočnom… Záchodová kabínka naozaj najlepšie ukázala obsah ich vnútra.

Sme zvláštni, lebo vidíme nepriateľa tam, kde nie je a zlodej požíva úctu len preto, že je taký ako my. Má rovnakú farbu pleti a fajnové auto. Gucci pani, ktorá zarába na našom zdraví, chlapík, ktorý ruinuje krajinu, sused kšeftár…Po nich by nám vyhriata doska na wécku nevadila…

Boli to dva týždne, keď mladí scestovaní ľudia pochopili, že mnoho Slovákov ešte nikdy vo svete nebolo. Lebo keby boli, vedeli by, že za oknom je svet pestrofarebný, netreba sa ho báť a ani ním pohŕdať. Až jedného dňa komplexy vymeníme za hrdosť (nie pýchu),   žiaden politik nami už nebude môcť manipulovať. Len musíme odtiahnuť rolety..

 

Teraz najčítanejšie