Všetko, čo by sme mali vedieť o (ne)zaujatosti

„Prečo boli všetci ticho?“

Začala by som tým, čo ma trápi úplne najmenej. Bolo pomerne zaujímavé sledovať, ako sa takmer nikto z novinárov od nedele ku kauze nevyjadril. Začala si žiť svojim životom a ľudia boli donútení pozerať videá Martin Daňa a čítať statusy Eduarda Chmelára. Ak chceli vedieť viac, nemali na výber. A nikto im to nemôže vyčítať.

Ja osobne novinárom nevyčítam ani to ticho, pretože sama neviem, ako by som v rovnakej situácii reagovala. Novinári sa predsa len medzi sebou poznajú, stretávajú sa v parlamente či na pojednávaniach, spolupracujú spolu a niektorí sa priatelia aj v osobnom živote. Aj tí novinári, ktorí vidia v takomto vzťahu s verejne činnou osobou problém, nemuseli mať potrebu, prípadne len nechceli, vyjadriť svoj postoj verejne.

Som si však takmer istá, že ak by sa v takejto situácii ocitol niekto „z druhej strany“, hovorilo by sa o morálnej povinnosti jednoznačne zaujať svoj postoj. Je to síce pokrytecké, ale pokrytci sme raz za čas predsa všetci. Až na výnimky sa teda do ticha ozvali len ľudia, od ktorých by sme to veľmi nechceli. Napokon prišla dlho očakávaná reakcia z Denníka N.

Mala to ozrejmiť skôr?

Monika Tódová vo svojej reakcii popísala svoj pohľad, priznala sa ku konfliktu záujmov a čitateľom ozrejmila, prečo už približne dva roky nespomína sudkyňu Záleskú vo svojich článkoch. Povedala pravdu. Sudkyňu Záleskú naposledy spomenula menom v januári 2021. V tom čase bolo prvý krát medializované, že sa poznajú aj osobne, nielen pracovne.

Viac ako samotný komentár ma zaujali vyjadrenia jej kolegov, ktorí uznali, že konflikt záujmov v tomto prípade existuje, a niektorí boli dokonca aj mierne kritickí, ale ich kritika smerovala k najmenej podstatnej časti problému. Kriticky totiž vnímajú to, že Monika Tódová verejne neoznámila, že v kauzách, ktoré rozhoduje sudkyňa Záleská, je zaujatá a prestáva ich preto mediálne pokrývať. Problémy vyplývajúce z ich osobného vzťahu treba hľadať inde.

December 2020

Prvým podstatným problémom je, kedy Monika Tódová prestala tieto témy pokrývať.

Keď sa v našich kanceláriách v Digital Parku objavili desiatky kukláčov so zbraňami, len pár minút na to nám na mobile pípla Minúta po minúte, v ktorej sme videli fotku mužov z Lynx komanda ako vstupujú do budovy. Monika Tódová bola už na mieste, rovnako ako aj jej ďalší kolegovia. Novinári mali informáciu o zásahu možno aj skôr, ako samotní kukláči, keďže aj tí sa neskôr sťažovali, že na zásah sa nevedeli pripraviť, keďže informáciu o akcii dostali na poslednú chvíľu. Predpokladám, že nikto z novinárov nemal informácie od Pamely Záleskej a informácie unikli pravdepodobne od vyšetrovateľky.

Monika Tódová túto tému pokrývala naozaj poctivo. Minúty po minúte, videá, články či dokonca statusy na sociálnych sieťach, z ktorých bolo zrejmé (a asi by to ani nepopierala), že má z celej akcie radosť. Pre Markízu niekoľko dní na to uviedla, že pri zásahu v Pente chýbali vrtuľníky a akcia mohla byť pokojne aj okázalejšia. Podľa mňa, a aj nezainteresovaných, bol zásah teatrálny ďaleko za hranicou vkusu, ale o tom som už polemizovala inde.

…

Redaktor Denníka N Vladimír Šnídl vyzval vo svojom statuse ľudí, aby našli aspoň jediný článok Moniky Tódovej, ktorý ich vyrušil.

Mňa vyrušilo toto

Po zásahu v Digital Parku nasledovalo rozhodovanie o väzbe. Ako sa advokáti dozvedeli, že dozorujúci prokurátor podal návrh na vzatie do väzby? Asi vás neprekvapím ak poviem, že väčšina sa to dozvedela až z Minúty po minúte na Denníku N. Sudkyňa sa týmto advokátom ozvala až následne. Ozvala sa im Pamela Záleská, ktorá o väzbe rozhodovala 4.12.2020.

V tento deň bola v budove Špecializovaného trestného súdu spolu s ostatnými novinármi prítomná aj Monika Tódová, ktorá čitateľov a fanúšikov na Instagrame zásobovala krátkymi správami a videami. Po rozhodnutí o väzbe nastala medzi Monikou Tódovou a jej kolegami informačná asymetria, na ktorú obhajcovia Jaroslava Haščáka poukázali  už v námietke zaujatosti voči sudkyni Záleskej, či neskôr v podnete na jej disciplinárne stíhanie.

Výsluchy obvinených , rovnako ako vyhlásenie uznesenia o väzbe, sa dejú za zatvorenými dverami. Novinári tam nesmú. Tak tomu bolo aj v prípade Jaroslava Haščáka. Sudkyňa ešte v ten večer poslala Jaroslava Haščáka do väzby. Svoje rozhodnutie vysvetlila iba krátkym ústnym odôvodnením. Detailnejšie písomné odôvodnenie sudkyňa advokátom zaslala až o týždeň na to.

Zaujímavé preto bolo, že Monika Tódová, nasledujúce ráno v sobotu 5. decembra v podcaste Denníka N, hovorila o veciach, ktoré by mohla vedieť len v prípade, ak by počas výsluchu Jaroslava Haščáka  sedela spolu s ním v súdnej sieni. Monika Tódová totiž pomerne detailne opísala úvahy Pamely Záleskej pri rozhodovaní o väzbe, vedela opísať, ako sa právnici tvárili či správali počas výsluchu, kto bol nervózny a kto nebol a celý podcast zavŕšila touto vetou: „to bol významný večer a tak možno trochu také Vianoce už predčasné“.

O Jaroslavovi Haščákovi, a v tejto súvislosti aj o Pamele Záleskej, informovala Monika Tódová aj po jeho prepustení z väzby. Z väzby bol prepustený rozhodnutím Najvyššieho súdu, ktorý skonštatoval, že väzba, do ktorej ho poslala sudkyňa Záleská, bola nezákonná. A nielen to. Súd za nezákonné považoval aj samotné obvinenie. K tomuto sa Monika Tódová v rozhovore s inými novinármi vyjadrila tiež a to konštatovaním, že „Najvyšší súd si dal nadprácu“.

Môžeme sa na to pozerať akokoľvek, faktom ostáva, že Monika Tódová si väzbu pre Jaroslava Haščáka priala, z rozhodnutia Pamely Záleskej sa tešila, informácie, ktoré sa k nej dostali, mohli byť len od sudkyne Záleskej, a kritický pohľad Najvyššieho súdu na rozhodnutie jej osobnej známej vnímala negatívne.

Keďže v januári (tesne po rozhodnutí Najvyššieho súdu), kedy vyšla na povrch informácia o ich spoločnej dovolenke, prestala Monika Tódová o Pamele Záleskej písať, je vysoko pravdepodobné, že už mesiac predtým bol ich vzťah nadštandardný. Teda už v čase, kedy Záleská rozhodovala o väzbe pre Jaroslava Haščáka a Monika Tódová tému pokrývala prakticky ako jediná z celej redakcie Denníka N.

Aj keď prižmúrim všetky oči, vyrušuje ma to. Najmä si kladiem otázku, že či by o Pamele Záleskej Monika Tódová prestala písať aj v prípade, ak by sa téma „dovolenka“ nemedializovala. Hoci sa chcem držať faktov, môj osobný názor je, že o sudkyni by napriek ich osobnému vzťahu písala aj naďalej.

Aj písala, aj nepísala

Po udalostiach v decembri 2020 Monika Tódová prestala sudkyňu Záleskú vo svojich rozhovoroch V redakcii, v článkoch a v komentároch explicitne menovať. Naďalej však komentovala jej rozsudky a ľudí, ktorých Pamela Záleská v minulosti súdila, alebo súdiť mala.

Pár príkladov za všetky:

Dušan Kováčik: Senát Pamely Záleskej odsúdil Dušana Kováčika na 14 rokov nepodmienečne. Neskôr tento trest Najvyšší súd zmiernil takmer o polovicu. Monika Tódová sa svojich politických aj nepolitických respondentov pýtala, či Najvyšší súd konal správne, ak pôvodný trest zmiernil a polemizovala o jeho argumentoch, ktoré išli proti tým, ktoré v rozsudku uviedla Pamela Záleská a spol.

Jaroslav Haščák: K jeho prípadu sa v rozhovoroch vyjadrila aj po stopke z redakcie. Z podstaty veci je v tomto prípade jednoducho zaujatá. Jej blízky človek poslal Jaroslava Haščáka do väzby, čo veľmi jasne skritizovalo až 8 sudcov Najvyššieho súdu, generálny prokurátor a napokon aj Ministerstvo spravodlivosti, ktoré sa mu za nezákonnú väzbu a obvinenie ospravedlnilo. Novinár môže byť aj najväčší profesionál, ale v tomto bude vždy zaujatý, keďže za „predčasné Vianoce“, v podobe rozhodnutia o vzatí do väzby, zožala jej blízka ostrú kritiku.

Vzhľadom na to, že Monika Tódová po čase zo svojho Facebooku vymazala všetky statusy, ktoré sa týkajú Jaroslava Haščáka, zaujatá sa zjavne cítila. Ani to jej však nebránilo spomínať jeho prípad až doteraz.