Vzdelávanie viazané na zdravý rozum

Začnem zábavou: Otvoril som webovú stránku kolegu z Linzu. Na obrazovke sa mi objavil absurdný text:

Vážení kolegovia, škola školstva v Linz má k dispozícii 6 doktorandských študentov na témy výskumu „Poradenstvo v rozvoji školy“, „Školské odchádzanie“ a „Nepredmetové vyučovanie“. Ak máte záujem alebo viete o niekom, kto má záujem, pošlite im tento odkaz. (Nasledovala URL adresa.)

Bolo mi jasné, že táto motanica je výsledkom automatického prekladu. Prepol som na originálny text. Ten znie takto:

Dear Colleagues, The Linz School of Education has 6 PhD studentships available on the research topics „School Development Counselling“, „Early School Leavers“ and „Non-Subject-Specific Teaching“ If you are interested or you know someone interested please forward these links to them.

Chaotická slovenčina vznikla nahustením nepresných prekladov:

Škola školstva = správny preklad „Pedagogická fakulta“,

6 doktorandských študentov = 6 štipendií pre doktorandov,

Školské odchádzanie = Študenti, predčasne opúšťajúci školu,

Nepredmetové vyučovanie = Vzdelávanie neviazané na konkrétny predmet.

Len jedna z troch tém je preložená správne. Je to pochopiteľné: ide o odborné témy, ktoré odzrkadľujú moderné trendy vo vzdelávaní. Strojový preklad (vrátane toho, ktorý vytvára umelá inteligencia) sa opiera o zaužívané slovné obraty. Čím je pojem zriedkavejší, tým je šanca na omyl vyššia. Aj to naznačuje, že aj umelá inteligencia bude mať vždy svoje hranice. Bude schopná prekladať lepšie ako dnes, ale pri hraničných témach sa dopletie rovnako, ako by sa poplietol aj človek-prekladateľ bez adekvátnych skúseností. Všimnite si témy dizertácií:

Poradenstvo pri rozvoji školy,

Študenti, predčasne opúšťajúci školu,

Vzdelávanie neviazané na konkrétny predmet.

Posúďme ich užitočnosť pre slovenské školstvo. Budem hovoriť o vysokých školách, lebo o nich viem najviac. Odborníci na nižšie úrovne však témy ľahko orientujú do daného prostredia.

Prvá téma je užitočná pri diverzifikácii vysokých škôl. Slovenské VŠ sa orientujú primárne na vedecko-výskumnú činnosť, lebo za tú ich akreditačná agentúra hodnotí najvyššie. Ukázať im ďalšie zmysluplné aktivity rozvoja VŠ (a vedieť odôvodniť ich potrebu) je nanajvýš žiaduce. Ak nie pre nič iné, tak už preto, lebo mnohí z nich pod spoločenským tlakom výskumnú činnosť iba kamuflujú. Možno by našli nový, prospešnejší smer svojej práce, ktorý by viac napĺňal ich ambície a zároveň prinášal univerzite i spoločnosti vyšší úžitok.

Naše školy opúšťa mnoho študentov predčasne – a nielen preto, aby odišli do zahraničia. Nezvládajú nároky kladené na nich, napríklad preto, že im existujúci spôsob výučby nevyhovuje. Analyzovať príčiny odchodu a navrhovať riešenia je záslužná činnosť. Ibaže sa jej takmer nikto nevenuje. S odchádzajúcimi študentmi zároveň odchádzajú peniaze, ktoré sme do ich vzdelávania doposiaľ vložili. Širokospektrálny výskum na všetkých typoch škôl by jednak vyniesol na povrch javy, o ktorých sa zatiaľ hovorí iba vďaka silným a odôvodneným pocitom. Takýto výskum by umožnil uvedené straty kvantifikovať – možno by aj ukázal, kde a ako sa dá ušetriť.

Osobne za najkreatívnejšiu považujem tému Vzdelávanie neviazané na konkrétny predmet. Spomínam si, ako sa nás na preddiplomovom seminári opýtal profesor, ktorý ho viedol: Päť rokov ste študovali matematiku. Tak mi povedzte, čo to je. Všetci sme ostali ako obarení. Nik nevedel odpovedať. Absolvovali sme desiatky predmetov, ale len málokedy nás vyučujúci upozornil na vzťahy medzi nimi. Dokonca aj diferenciálnych rovniciach nazvaných „vedenia tepla“ či „ohýbania tyče“, mi nikto neprezradil, kde v nich objaviť to teplo, respektíve tyč. Rovnice som pochopiteľne vedel vyriešiť, ale bez toho, aby som tušili, ako táto činnosť súvisí s reálnym svetom. Vzdelávanie neviazané na konkrétny predmet by malo dávať práve poznatky o súvislostiach – upozorňovať, kde existujú, ale vo vzdelávaní absentujú. Učiteľom sú mnohé z nich zrejmé. Až natoľko, že sa (neprávom) domnievajú, že sú jasné aj študentom.

Dnes sa dôraz kladie na integrované vzdelávanie v duchu STEAM (science, technology, engineering, art and mathematics). Jeho cieľom je vychovávať komplexnú osobnosť, nie úzko zameraného špecialistu. V dobe extrémne rýchleho rozvoja je oveľa dôležitejšie mať kvalitné základy a rozumieť medziodborovým súvislostiam než byť nabitý úzko zameranými, hoci modernými poznatkami. Aj tie totiž za pár rokov zostarnú. Avšak ten, kto bude mať prehľad a rozhľad, sa v novom prostredí zorientuje rýchlejšie a bude schopný držať krok s dobou.

Linz nie je ďaleko, štipendium je rozumné, tím na pracovisku veľmi kvalitný. Keby som bol mladší, prihlásim sa. Ak premýšľate o tom, kam ísť za kvalitným vzdelávaním, neváhajte. Vráťte sa – a presadzujte, čo ste sa dozvedeli.