Popôrodná depresia je závažný psychický stav, ktorý postihuje nejednu matku. Napriek tomu je dodnes do veľkej miery zaznávaný, a to najmä z dôvodu nedostatočného povedomia o problematike. V snahe o osvetu sme preto oslovili mladú mamičku, ktorá má s týmto zdravotným problémom bezprostrednú skúsenosť. V nasledujúcom rozhovore sa zameriame na príznaky popôrodnej depresie, na to, ako dokáže ovplyvniť rodinný život a v neposlednom rade aj na dostupné formu podpory.

Budeme sa rozprávať o materstve a najmä popôrodnej depresii, ktorú si zažila, teda do veľkej miery o negatívnych pocitoch. Verím však, že už sa máš lepšie. Viem, že dnes sa ti nepodarilo úplne ideálne vyspať, ale odhliadnuc od toho, ako sa máš a ako sa ti darí?

Pokúšam sa nájsť životnú rovnováhu. Do života mi prišlo bábätko a tým sa všetko zmenilo. Povedala by som, že si stále zvykám na rolu matku. Je totiž veľa vecí, ktoré ma prekvapili, pretože sa na ne nedá pripraviť z kníh.

Čo napríklad?

Napríklad keď človek zažíva negatívne pocity voči svojmu bábätku. Stačí si predstaviť jednoduchú situáciu: Bábätko má koliku a neutíšiteľne plače od rána do večera. Rodič je nevyspatý a ako je známe, spánkový deficit sa dokáže výrazne podpísať na ľudskej psychike. A v takomto prípade sa môžu vyskytnúť aj negatívne pocity voči bábätku. Rodič je nahnevaný. Robí všetko, čo môže, snaží sa bábätko utíšiť, ale nefunguje to.

Je náročné pripustiť si, že človek takéto negatívne pocity vôbec zažíva.

Teraz máš svoje prvé dieťa?

Správne, je to moje prvé bábätko. Práve má sedem mesiacov (v čase vzniku rozhovoru malo dieťa sedem mesiacov, dnes už deväť, pozn. red.).

Ako sa volá?

Môj synček sa volá Tomáš. Meno sme vybrali v pôrodnici. Pôvodne sme nad ním vôbec neuvažovali, ale zrazu mi skrsol v hlave tento nápad.

Existuje jav, ktorý sa v angličtine nazýva baby blues. Má niečo spoločné s popôrodnou depresiou?

Baby blues predstavuje popôrodnú skleslosť a určité zmeny nálad, za ktoré môžu najmä hormóny po pôrode. Ide o veľmi častý jav, ktorý sa podľa štatistík prejaví u nadpolovičnej väčšiny žien. Je to však stav, ktorý by mal po pár týždňoch sám odznieť a nevyžaduje si odbornú pomoc. Práve tým sa líši od popôrodnej depresie.

Ako v tom prípade žena rozlíši, že už nejde o baby blues, ale o popôrodnú depresiu? Ako si to zistila ty?

V momente, keď sa človek spýta sám seba, či by nebolo vhodné vyhľadať odborníka, ide podľa mňa o prvý varovný signál. Haló, treba s tým niečo robiť.

Sama som si svoje pocity po pôrode zhodnotila v hlave a dospela k záveru, že nejde o ideálny stav a podľa všetkého by som sa tak nemala cítiť. Rozhodla som sa, že s tým treba niečo urobiť a vyhľadala som odbornú pomoc.

Ako presne si sa cítila? Popíšeš, prosím, konkrétne symptómy?

Pripadala som si odpojená od svojho bábätka a premýšľala nad tým, či to bolo správne rozhodnutie, priviesť na svet dieťa. Spochybňovala som samu seba v úlohe matky. Pýtala som sa, či robím veci dobre a či robím dostatok. Súvisia s tým pochybnosti a obavy, strach či takmer až úzkosť z budúcnosti. Napadalo mi, že môjmu bábätku sa môže stať niečo zlé.

Minimálne percento žien môže následkom popôrodnej depresie zažiť aj rôzne halucinácie či bludy. Vyskytlo sa niečo také u teba?

Našťastie nie, nemusela som čeliť žiadnym psychotickým príznakom. Ani žiadna z mojich kamarátok nič podobné nezažila. Viem však, že takéto symptómy sa môžu vyskytnúť. A okrem toho existuje aj takzvaná popôrodná psychóza, známa tiež ako akútna psychóza.

Akútna psychóza vzniká do pár hodín po pôrode, výnimočne sa môže rozvinúť až po pár týždňoch. Ide o stav, keď je žena doslova v ohrození života – a tým pádom aj jej bábätko. Žena môže zažívať manické stavy a čeliť vizuálnym aj zvukovým halucináciám.

Zvýšenú náchylnosť k popôrodnej depresii majú podľa štúdií ženy, ktoré už predtým čelili duševnému ochoreniu.

Áno, a presne v tomto som mala určitú predispozíciu. Liečila som sa u odborníka už pred pôrodom. Mám bipolárno-afektívnu poruchu.

Takže si vopred rátala s tým, že sa u teba popôrodná depresia prejaví?

To je veľmi dobrá otázka. Povedala by som, že áno. Niekde v zákutí svojej hlavy som tušila, že toto ma môže postihnúť. Popôrodná depresia je však zradná. Prvé mesiace môžu byť totiž v poriadku a depresia nastúpi neskôr, hocikedy v priebehu prvého roka po pôrode.

Už si podotkla, že v súvislosti s materstvom existujú veci, na ktoré sa človek nepripraví. No keď si tušila, že môžeš čeliť popôrodnej depresii, snažila si sa na ňu nejako pripraviť?

Veľkú časť svojej energie som investovala do toho, že som zisťovala, nakoľko rôzne druhy antidepresív ovplyvňujú materské mlieko. Ja som totiž veľmi chcela svoje bábätko dojčiť. Študovala som rôzne výskumy.

Okrem toho som si, pravdaže, na relevantných webových stránkach prečítala, ako vlastne popôrodná depresia vyzerá a ako sa prejavuje, aby som ju vedela včas odhaliť.

Ako to dopadlo s antidepresívami? Mohla si napokon dojčiť?

Ukázalo sa, že existujú vhodné lieky, ktoré možno užívať aj popri dojčení. Bola to úžasná správa, keď som to zistila.

A čo samotné obdobie tehotenstva a lieky? Stabilizátory nálady alebo antipsychotiká totiž podľa dostupných informácií môžu negatívne poznačiť samotný plod.

Práve preto som počas obdobia tehotenstva takéto lieky vysadila a užívala len antidepresíva.

Keď si na sebe spozorovala príznaky popôrodnej depresie, kontaktovala si psychiatra, ktorého si už predtým navštevovala, alebo si vyhľadala niekoho nového?

Kontaktovala som nového odborníka. Dostala som totiž pozitívne referencie na istú pani doktorku, ktorá sa v danej téme vyzná a má vynikajúci prehľad o liekoch, ktoré možno zosúladiť s dojčením.

Stačila ti psychiatrička alebo si musela liečbu doplniť aj psychoterapiou?

Tušila som, že budem potrebovať niečo viac než len lieky. Vyhľadala som preto aj psychoterapeutickú pomoc. Kombinácia farmaceutickej liečby a psychoterapie mi pomohla dospieť k výraznému progresu. Cítim, že je to lepšie a lepšie.

Asi nemusím podotýkať, že na Slovensku je pomerne problematické zohnať kvalitného odborníka, ktorého zároveň prepláca poisťovňa. Takže si to musím hradiť sama, čo nie je práve ideálne. Na Slovensku však existuje podporná skupina pre ženy po pôrode, ktorú vedie organizácia Ženské kruhy. Je tu taktiež občianske združenie Vysmiata duša mamky, ktoré má na starosti Katarína Žilák. Pokúša sa dostať povedomie o problematike nielen do pôrodníc, ale aj do širšej spoločnosti.

Toto vnímam veľmi pozitívne, pretože sa mi zdá, že daná téma je dosiaľ dosť tabuizovaná.

Odmysliac si, že je to problematické s podpornými skupinami, povedala by si, že sa na Slovensku povedomie o psychickom zdraví zlepšuje?

Podľa mňa áno. Pred desiatimi až pätnástimi rokmi som zažívala panické a úzkostné záchvaty a málokto vedel, čo je to úzkosť. Keď som kamošom povedala, že mám úzkosť, každý na mňa len nechápavo pozeral. Nevedeli, čo to je.

Zatiaľ čo dnes už má takmer každý uvedomelý človek prehľad. Vie, že existuje úzkosť a vie, čo si má pod tým pojmom predstaviť.

Farmaceutická liečba a psychoterapia sú iste primárnym aspektom, ktorý ti pomáha zvládať materské povinnosti. Čo ďalšie ti ešte dokáže pomôcť?

Veľmi dôležitý je spánok. Večer, keď nastane čas oddychu, sa často zvyknem vykašľať na domáce práce, ktoré som počas dňa nestihla. Nejdem žehliť či umývať. Radšej idem skôr spať, aby som na ďalší deň mohla plnohodnotne fungovať.

V súčasnosti už sa mi popri bábätku zväčša podarí kvalitne vyspať. Dnešok, ako som zaspala pred rozhovorom, bol skôr výnimkou.

Okrem spánku je rovnako dôležité aj vyvážené stravovanie. Žena na materskej, ktorá má množstvo vyčerpávajúcich povinností, by nemala fungovať na suchých rožkoch, ale prijímať potraviny bohaté na živiny. Nie je žiadna veda dopriať si výživné jedlo. Výdatné pokrmy sa dajú uvariť aj za pätnásť minút. Ja si napríklad rada varím šošovicový dhal, jednoduché indické jedlo.

Odporúča sa, aby sa mladé mamy navzájom stretávali a delili sa o svoje zážitky a pocity. Lenže ty vravíš, že v našej krajine chýbajú podporné skupiny. Ako sa teda dá spoznať s inými mamičkami?

Využila som silu internetu. Na Facebooku je množstvo mamičkovských skupín, kde ženy okrem iného diskutujú aj o svojich pocitoch po pôrode. Našla som tam zopár spriaznených duší a napokon sa z toho vykľuli kamarátstva. Dodnes sa delíme o pocity, ktoré zažívame.

Je dobre, že si otvoril túto tému. Ako si povedal, je výhodné, ak sa mamičky stretávajú a rozprávajú. Sama môžem potvrdiť, že to má priaznivé účinky na psychické zdravie. A preto sa budem tešiť, ak v budúcnosti vzniknú podporné skupiny.

Iné mamky ťa pravdepodobne chápali lepšie než niekto, kto si materstvom neprešiel. Ako reagovali ľudia z tvojho okolia?

Mám istú teóriu. Síce mi ju asi nik nepotvrdí, ale domnievam sa, že k rozvoju popôrodnej depresie u mňa prispel komplikovaný pôrod. Moje bábätko bolo odo mňa oddelené, aby ho mohli umiestniť na Jednotku intenzívnej starostlivosti. Môj pobyt v nemocnici tým pádom vyzeral tak, že som sa s plačom chodila pozerať na svojho synčeka. Mala som strach a tento zážitok bolo náročné emočne ustáť. Nie je jednoduché vidieť svoje bábätko napojené na hadičky.

Z nemocnice som odchádzala vystresovaná a bojazlivá. Stále som sa bála o syna. Šestonedelie, počas ktorého má žena oddychovať, som prežívala v napätí. Rozoberala som to aj so svojou psychoterapeutkou, ktorá zhodnotila, že pôrod bol pre mňa traumatickou udalosťou.

Moji blízki nemajú úplne ideálne povedomie o duševnom zdraví, mám dojem, že udalosti do veľkej miery bagatelizovali a nepripisovali im dôležitosť. Po príchode z pôrodnice som svojej mamine priznala, že sa stále neviem spamätať z toho, čo som zažila v nemocnici. Snažila sa ma nabádať, aby som svoje pocity hodila za hlavu a na všetko nepríjemné zabudla. „Už si doma, už to netreba riešiť,“ vravela. Lenže tak to nefunguje. Ak človek zažije traumu, nedokáže ju len tak hodiť za hlavu.

A čo tvoj manžel?

Môj manžel je v oblasti duševného zdravia veľmi dobre vzdelaný. Môžem s ním zdieľať všetky svoje pocity a otvorene sa s ním rozprávať.

Myslím, že práve on ma podnietil k tomu, aby som vyhľadala odbornú pomoc. Keď som na sebe začala badať zmeny, spýtala som sa ho, či mu pripadám iná. Spoločne sme zhodnotili, že vykazujem depresívne symptómy a potom už bolo jasné, že musím vyhľadať ambulantného psychiatra. Manžel zohral dôležitú úlohu.

Ako máte rozdelené rodičovské povinnosti?

Len čo som prišla domov z pôrodnice, ukázala som manželovi, ako manipulovať s bábätkom. Ako ho prebaliť, okúpať, uspať. Vie ma hocikedy zastúpiť a zvládne všetko okrem dojčenia.

To je super. Nie je však nezvyčajné, že neraz takmer všetky povinnosti pripadnú na ženu. S akým rodičovským modelom sa zvykneš stretávať?

Žiaľ, stretávam sa skôr s tým, že v prípade starostlivosti o dieťa a domácnosti ostáva väčšina povinností na ženu. Podľa mňa je to podmienené rodovými stereotypmi, ktoré u nás ešte stále vládnu. Podľa nich má muž chodiť do práce a finančne zabezpečiť rodinu a žena sa má starať o domácnosť.

Myslím, že by to tak nemalo byť. Alebo aspoň nemuselo.

Vravíš, že tvoj muž má, čo sa týka psychického zdravia, výborný prehľad. Zažil už pred pôrodom výraznejšie prejavy tvojej bipolárno-afektívnej poruchy?

Jasné, mal s tým skúsenosti. Už dlho pred pôrodom sme spoločne riešili moje psychické zdravie.

Prepáč, ja mám inak pocit, že sa vyjadrujem veľmi krkolomne. Keď je človek stále zavretý doma a bábätkom, príde mi ťažké dať dokopy nejaké poriadne súvetie. Verbálne schopnosti sú oslabené.

Asi sa ti to len zdá, podľa mňa to nepoznať. Naopak, akurát som ťa chcel pochváliť, že sa vyjadruješ veľmi konzistentne a pohotovo.

Ďakujem, práve si mi dodal sebavedomie.

A keďže si tú tému načrtla… Väčšinu času tráviš doma, no iste sa ti aspoň príležitostne podarí s niekým stretnúť. S kým sa zvykneš stretávať?

Najčastejšie sú to kamošky, ktoré majú bábätko. Pochopiteľne, udržiavam priateľstvá aj s ľuďmi, ktorí bábätko nemajú. Snažím sa socializovať a nežiť len medzi štyrmi stenami. Myslím, že žena na materskej potrebuje byť obklopená ľuďmi a zapojená do života, žiť aktívnejšie. Aby neriešila len plienky. V opačnom prípade je pravdepodobné, že ju čaká vyhorenie.

To je aj jeden z tipov, ktoré zvyknú poskytovať odborníci. Hoci žena na materskej má málo voľného času, mala by si nájsť aspoň nenápadnú záľubu, ktorá ju rozptýli. Máš nejakú?

Chcem sa postupne vrátiť k behaniu. Mám rada beh. S návratom k tejto aktivite som však čakala, pretože som chcela, aby sa mi telo po pôrode dostatočne zotavilo. Teraz to už hádam bude moje útočisko a rozptýlenie.

Položím ti otázku, na ktorú možno ešte nebudeš vedieť odpovedať. Popôrodná depresia vraj môže v mamičke podnietiť aj presvedčenie, že už nikdy nechce mať ďalšie dieťa. Vieš si predstaviť, že budeš mať ďalšie bábätko?

Keď sa na to pozerám z hľadiska aktuálnej skúsenosti, asi by som sa veľmi bála. Nechcela by som si tým všetkým prejsť znova. No materinské pudy mi navrávajú, že chcem ešte jedno bábätko.

Diskutovala som o tom aj s psychologičkou. Nemyslí si, že je pre mňa vylúčené, aby som mala ďalšie dieťa. Ale musím pamätať na to, že to môže byť komplikované.

Poskytneš čitateľom zopár tipov na zdroje, z ktorých môžu čerpať informácie o duševnom zdraví?

České Rádio Wave má viacero relácií, ktoré sa venujú psychickému zdraviu. Ale jednoznačne by som každému odporučila vynikajúci podcast Ľudskosť od denníka Sme. Dá sa nájsť napríklad na Spotify, ale aj iných streamoch.

Ak ti dám teraz možnosť odkázať niečo ženám, ktoré sa práve pripravujú na pôrod, čo to bude?

Odporúčam im, aby sa o svoje pocity delili so svojimi blízkym okolím. Či už s manželom, mamou, kamarátmi…

Zdieľanie pocitov je úžasná a potrebná vec.

Jazyková korektúra: Dušan Šuster

Odborná korektúra: MUDr. Juraj Marček

Fotografie: canva.com

Tieto rozhovory sú súčasťou činnosti OZ Psychiatria nie je na hlavu. Ak aj vy máte príbeh, s ktorým by ste sa radi podelili, napíšte nám. Ak ste fanúšikmi či fanúšičkami osvety v oblasti duševného zdravia, nezabudnite nás sledovať na Facebooku a Instagrame. Páči sa vám naša činnosť a radi by ste nás finančne podporili? Môžete tak spraviť na našom transparentnom účte. Ďakujeme!

Respondentka si želala zachovať anonymitu a nezverejniť svoje meno. Názory respondentky sa nemusia výlučne stotožňovať s názormi občianskeho združenia.