Ku moci sa derú vlastizradci.

Odporcovia Západu z oboch strán SMERu, ĽSNS aj Republiky (a spol) majú u nás jednu spoločnú agendu – vraj sú národnými. A preto vraj musia byť kritikmi Západu , EÚ a NATO. Sledujme ale fakty : Väčšina týchto politických síl má DNA z prostredia normalizačných komunistov, dosadených kedysi Kremľom. To neboli žiadni patrioti.  Vždy išli  proti slovenskému národu,  najprv ako tzv. internacionalisti. To bolo v rokoch, kedy sa Moskvou riadená KSČ u nás drala k moci a likvidovala všetko slobodymilovné, a každého, kto  hájil slovenské záujmy. KSČ potomm, čo získala moc, posielala takýchto  ľudí do väzenia,  aj na popraviská. Hneď po okupácii ČSSR (1968) sa internacionalistickí komunisti začali triediť. Podľa našich zákonov sa všetci títo biľakovia, šalgovičovia a indrovia dopustili vlastizrady. Ale nik ich za to nezatkol, Ministerstvo vnútra aj obrany totiž od 21.augusta 1968 poslúchali rozkazy okupantov. Zadržaní boli naopak – legálni predstavitelia štátu. Okupanti si ale i tak začali hľadať menej okatých zradcov,.  Role Judáša, ktorý mal zabezpečiť zlomenie odporu č-s obyvateľstva, sa ujal bývalý politický väzeň z 50.rokov a blízky Dubčekov spolupracovník – JUDr. G.Husák.   V KSČ (aj v riadení štátu a inštitúcií) už čoskoro smeli ostať len takí, čo sa pridali ku kolaborantom. Rusi si z nás do roka sformovasli bábkový štát . Ridila to  Husákova garnitúra, ktorej Rusi dalli za úlohu  zlomenie nádejí, zrušenie  demokratizačných reforiem a hlavne – úplné vzdanie sa štátnej suverenity. Normalizační komunisti sa stali vykonávateľmi príkazov Moskvy. A národ to dobre vedel.  Kým sa dalo, písali sme po múroch mená zradcov  a protestovali sme. Na dnešnej Ukrajine by s takýmito vlastizradcami iste urobili rýchly poriadok. Ale v našom okupovanom štáte ostali zločiny vlastizrady nepotrestané. Že prečo to tak ostallo aj po r. 89? O tom som už písal v mnohých textoch, takže pre túto chvíľu ostaňme len pri konštatovaní dôsledku : sily formované dvomi desaťročiami  okupačnej kolaborácie  prežili pád svojho  režimu bez toho, aby niesli konkrétni zločinci zodpovednosť. Ako plynul čas, bývalí zradcovia národa sa osmeľovali  čoraz viac. Bývalí “normalizační” komunisti sa najprv zahryzli do našich štátnych majetkov. Počas desaťročí okupácie sa totiž dostali do vedúcich postov vo všetkých štátnych podnikoch a závodoch. Mnohí to využili aby ich najprv tunelovali a potom sprivatizovali. Stali sa, aký paradox,  našimi rannými kapitalistami. Ale pri tom si dobre  pamätali poučky zo školení o leninskom uchopení moci – že nemôžu ostať len pri uchopení (časti) ekonomickej moci. Garnitúry pochádzajúce z nomenklatúry KSČ sa v 90.rokoch rozhodli opäť predrať do vlády.  Po prvý krát sa im to podarilo v roku 1994. Demokratické strany ich vtedy potrebovali na odvolanie protizápadného a nedemokratického premiéra – Mečiara. Ale SDĽ sa zároveň dohodla s Mečiarom : zagarantovala mu skoré predčasné voľby. Udiali sa v septembri 1994 … mimochodom – bolo to 29 rokov pred tými, čo sú pred nami …(memento!) Tie voľby v r.1994 stvorili tretiu, najhoršiu Mečiarovu vládu. Cez ňu  prešli obrovské masy majetkov štátu do rúk bývalej komunisticckej nomenklatúry ,,  z ktorých sa razom stali národovci a mečiarovci. Porušovala sa ústava, zneužívala sa tajná služba, unášalo sa aj vraždilo …a  Slovensko sa tým samé vylúčilo z prístupového procesu do EÚ aj do NATO.  Strácali sme  všetko, čo sme si vydobyli v roku 1989 a  Slovenská republika sa ocitla  na ceste stať sa stredoeurópskym Bieloruskom. Zoči voči tomu boli demokrati nútení ku dohodám, opäť, aj  so stranou bývalých komunistov, teraz vraj reformovaných na sociálnu demokraciu, SDĽ.. Ako to dopadlo? Pokým sa privatizérom hodili  bruselské výhody a dotácie, rečnili aj najkovanejší komunisti o demokracii a zjednotenej Európe. Ale ak začala reč o potlačení tunajšej korupcie a o nastolení právneho štátu, začala sa naša červená buržoázia spätiť. A s ňou zmenili svoju politiku aj tie politické sily, ktoré si zriadila (tzn. SDĽ, SNS, HZDS. a ich  nasledovníci  SMER I. a II.). Naši bývalí komunisti začali otáčať už po voľbách 2006 … odvtedy už priznali,  že vlaastne nie sú proti Mečiarovi, či Slotovi, ale naopak – že sú ich spojenci. Od r. 2006 už začali vládnuť  spoločne. V druhej dekáde existencie SR sa tieto sily už nemienili uspokojiť s podielom na vládnej moci, ako ho získali  po voľbách napr. v r. 1994, 1998 aj v r. 2002. To im už nestačilo. Ich cieľom sa stalo trvalé a systematické tunelovanie  štátu a jeho ovládanie aj pokiaľ ide o  políciu, súdy či prokuratúru. Začalo tu ísť o to isté, čo si kedysi, pred rokom 1948, predsavzala  KSČ… predsavzala a aj dosiahla (aj vtedy za hojnej pomoci Kremľa)… Aby SMER dosiahol svoj cieľ, ovládol počas druhej dekády existencie SR všetky tie politické strany , čo u nás po r. 1989 založili a viedli ľudia z prostredia bývalej KSČ (tzn. strany SDĽ, ZRS, HZDS, SDA, SOP aj SNS). Mečiarovskí privatizéri, z ktorých medzičasom vzišli novodobí oligarchovia, potom cez stranu SMER doslova uniesli štát. Ako sa to podarilo? Vďaka rezignácii demokratov. Takto totiž zhodnotili dôsledky   zlomu po  voľbách roku 2006 , kedy sa bývalí komunisti prešli spojili s HZDS a SNS. Spolu  ovládli   politický aj hospodársky priestor v SR natoľko, , že sa im začali podriaďovať aj strany demokratickej pravice. Preto keď v roku 2016 nemal SMER dosť hlasov na tretiu Ficovu vládu, “zabral” Bugárov MOST – Híd (napriek neuveriteľnosti  spojenia Bugára s  SNS). V stranách tzv. štandardnej pravice sa v druhej dekáde existencie SR odphrala tichá kapitulácia … čoho dôsledky vidíme a cítime podnes. Od tých čias sa akoby skončil náš hlavný  ponovembrý politický spor , ktorým bol konflikt medzi novými demokratmi a starými komunistami – kolaborantami z éíry okupácie. Predsa ale voliči dali demokratom za posledné dve desaťročia dve  veľké šance : voľby r.2010 a voľby r. 2020.  Vytvorili sa šance zastaviť naše zlé “smerovanie”  a opäť SR namieriť ku právnemu štátu a ku nevyhnutným štrukturálnym reformám. Ale po oboch týchto voľbách demokrati neustáli odpor porazených síl. Sily strán spojených v strane SMER (tzn.KSS, ZRS, SDĽ, HZDS, atď.)  dokázali   infiltrovať, resp. korumpovať  demokratické koalície. Tým dosiahli  ich vnútorný rozvrat a vynútili si opakovane  predčasné voľby – tak v roku 2012, ako aj v roku 2023. Práve preto je namieste obava, že spravodlivosti sa obávajúci politici SMERu nastolia po nadchádzajúcich voľbách 2023   také pomery, aby im už nikdy nehrozila žiadna spravodlivosť. Dnes majú svoj cieľ na dosah. S pomocou kríz, ruskej propagandy a proputinovských extrémistov už ohlúpli veľkú časť slovenských voličov. Bývalí aj súčasní lokaji Kremľa sa im predstavujú ako ochrancovia slovenskej suverenity pred zlým Západom. Ale v činoch  pro-národní nikdy neboli a ani nebudú. Boli a sú hrozbou pre  demokratickú budúcnosť Slovenska. Slúžia totiž ruskému imperiálnemu vládcovi  Putinovi. To sa opakovane prejavilo aj v parlamente – napr. pri hlasovaní  o pamätnom dni obetí ruskej okupácie z roku 1968 (21. august) – opakovane hlasovali proti ucteniu si našich obetí. To je podstata SMERu :sú  tunajšími zástupcami ruských záujmov. Ak títo vlastizradcovia rečnia o národe a vlastenectve, treba ľuďom pripomínať fakty a otvárať oči. Oni totiž by nás najradšej oddelili od spojencov,  aby sme  ostali na milosť a nemilosť Putinovho Ruska. Sú piatou kolónou Ruska, ktorá sa u nás vždy snažila – a aj teraz sa snaží – vystupňovať vnútorné problémy, lebo tie sú vraj dôsledkami slobody a demokracie. Ich politkou je vnášať medzi ľudí strach, aby sa im potom núkali ako zdroj „istôt“. ………………… Sledujem tento boj už tri desaťročia a musím uznať, že sily minulosti, ktoré vyzerali byť už na ústupe, v posledných troch rokoch vystupňovali svoj boj . Išlo im totiž o veľa – o ich obrovské majetky, a niektorým aj o basu. Preto dali všetko do deštrukcie moci koalície, vzídenej z volieb 2020. Viedli na uliciach aj cez svoje médiá, či cez sociálne siete neustávajúcu kampaň v mene obnovy moci „našich ľudí“. SMER ich chce  cez úspech v nadchádzajúcich voľbách urobiť už navždy beztrestnými, už navždy suverénnymi pánmi tunelovaného štátu. Voľby 2023 budú prvými našimi voľbami,  čo sa odohrajú zoči voči každodennému prelievaniu krvi na Rusmi napadnutej Ukrajine. Je  až neuveriteľným, ako ľahostajne  nechávajú ľudia na Slovensku drať sa k moci  piatu kolónu Putina – SMER, SNS, ĽSNS  a  Republika . Akoby sme sa báli nazývať veci pravými menami! Varujme všetkých pred  vlastizradcami – kolaboranta i s Putinom.  Hovorte pravdu o tom , o čo sa tu hrá . Hovorte to ďalej, hovorte to mladým, hovorte to zaslepeným.