Skeptikov sprievodca Fenoménom: Časť trinásta – Čo na to všetko druhá strana?

Dnešný príspevok bude na nejakú dobu posledným z mojich príspevkov týkajúcich sa súčasného diania spojeného s problematikou Fenoménu. Dôvody sú jednoduché. Tým prvým je, že viac či menej dôležité udalosti sa momentálne dejú takmer dennodenne, a teda nie je v mojich silách, aby som dokázal pokrývať všetko, keďže to robím ako svoje hobby. Druhým dôvodom je, že som tento blog nezačal kvôli informovaniu o aktuálnom dianí okolo UAP, no chcem čitateľom sprostredkovať čo najširšiu škálu atribútov Fenoménu, pretože tu veľmi pravdepodobne nejde (len) o neznáme stroje, prípadne ich pilotov. Áno, súčasná verejná diskusia je zatiaľ v tomto bode, no začala len nedávno a bude ešte veľmi zaujímavá.

Dávam teda čitateľom môjho blogu vedieť, že ak máte záujem o súčasné dianie okolo UAP, sledujte dve veci, ktoré budú v auguste relevantné: 1. správa panelu NASA k UAP a 2. každoročná správa AARO o „pokroku“, ktorý v tomto roku urobili. S najväčšou pravdepodobnosťou tieto dve udalosti nebudem pokrývať (pokiaľ tam nebude niečo zásadné), pretože mám vážne pochybnosti o oboch fórach, z ktorých o jednom budem dnes písať o niečo obšírnejšie. Je najvyšší čas, aby som Vám tu dnes sprostredkoval očividnú a priam neuveriteľne grotesknú snahu DOD zamiesť celú rozbehnutú diskusiu o Fenoméne pod koberec. Na prvý pohľad to môže znieť veľmi konšpiračne, no ako sa môžete sami presvedčiť zo zdrojov, ktoré v texte použijem, je to do očí bijúci fakt, ktorý má obrovskú výpovednú hodnotu a len dokladá ďalšie podstatné kúsky do tejto veľmi komplikovanej skladačky, o ktorej celkovej podobe môžeme zatiaľ len hádať.

…

V prvom rade poďme na AARO. AARO (Úrad pre riešenie všedoménnych anomálií), ktorý je v zásade pokračovaním predchádzajúcich známych útvarov skúmajúcich Fenomén v rámci najmä Ministerstva obrany – ďalej len ako DOD – a teda Blue Book, AAWSAP, AATIP, UAPTF a krátko žijúceho AOIMSG, je fascinujúca inštitúcia. Bola vytvorená Kongresom, je činná od júla 2022 a spadá pod dohľad DOD, konkrétne pod jeho sekciu OUSD(I&S) (Úrad námestníka ministra obrany pre spravodajstvo a bezpečnosť). AARO (zatiaľ) šéfuje dr. Sean Kirkpatrick, ktorého som v tomto blogu neraz spomínal. Tento útvar bol vytvorený Kongresom na to, aby naplnil tri hlavné poslania: 1. mal slúžiť ako cesta a zároveň ochrana pre vojenský a spravodajský personál, ktorý mal interakcie s UAP a chcel to ohlásiť, 2. mal vyšetrovať a objasňovať incidenty, o ktorých sa útvaru podarilo získať informácie, 3. voči verejnosti a novinárskej obci mal v medziach zákona vystupovať transparentne. Problémom tohto útvaru je, že ku každému jednému z týchto poslaní pristúpil natoľko tragikomicky, že do veľkej miery stratil dôveru Kongresu, vojenského a spravodajského personálu ochotného vypovedať, časti novinárskej obce, ako aj veľkej časti verejnosti.

Poďme si teda túto tragickú frašku trochu viac priblížiť, pretože to skutočne stojí zato. Všetko sa dňom 20. júlom 2022 začalo prekvapivo dobre a AARO si na prekvapenie mnohých založil účet na X (bývalý Twitter) a vo svojom prvom tweete uviedol „Vitajte na oficiálnom twitterovom účte Úradu pre riešenie všedoménnych anomálií. Prostredníctvom tejto platformy budeme sprostredkovávať novinky a informácie o našom skúmaní neidentifikovaných anomálnych fenoménov vo vesmírnej, vzdušnej a námornej doméne.“ Tento veľmi povzbudzujúci tweet pokračoval ďalej: „Ako budeme rásť a začneme stavať na našom predchádzajúcom úsilí v rámci DOD, ako aj komunikovať s Kongresom, touto cestou Vám tu sprostredkujeme novinky. Pre nás v AARO je to vzrušujúca a intelektuálne stimulujúca možnosť.“ Znie to celkom dobre, však? Transparentnosť a ochota podeliť sa o informácie so širokou verejnosťou a prísť problému na kĺb zo stanoviska AARO priam srší. Problém je v tom, že toto bol za viac ako rok aj ich posledný tweet.

S prižmúrenými očami by sa to ešte dalo pochopiť. Majú skutočne dosť práce v rámci toho, že analyzujú dostupné dáta, informujú svojich nadriadených a určite majú množstvo vojenského a spravodajského personálu, ktorý im každú chvíľu vyvoláva, keďže, ako podotkol samotný Kirkpatrick, neznáme objekty poletujú hore dole po celom svete. Ako však od vzniku AARO postupne bežal čas, vyšlo najavo, že nielenže AARO nemá záujem komunikovať s verejnosťou, no evidentne nemá záujem ani o transparentnosť voči Kongresu, nehovoriac o ich záujme počuť svedectvá vojenského a spravodajského personálu, keďže dodnes nemajú ľudia, ktorí chcú ohlásiť incidenty spojené s UAP akúkoľvek možnosť priamo kontaktovať AARO, pretože toto jediné médium, ktoré má na starosti vyšetrovanie takýchto prípadov nemá dodnes zverejnené telefónne číslo, nehovoriac o tom, že nemajú ani funkčnú web stránku. Zároveň, ako podotkli viacerí svedkovia incidentov, ktorí boli pri AARO vypovedať, v AARO ich nebrali vážne, nepočúvali ich, snažili sa ich rýchlo odbiť, a pod.

Z toho všetko vyplýva, že k AARO sa svedkovia môžu dostať jedine cez OUSD(I&S), sekciu DOD, ktorú v minulosti niekoľko ľudí z prostredia spravodajských služieb označilo ako práve ten úrad v DOD, ktorý sa za každú cenu snaží zamiesť akúkoľvek diskusiu o možnej existencie NHI (nie-ľudskej inteligencie) pod koberec. Či tu už ide o NHI alebo nie, vo výsledku je to jedno, pretože začína byť úplne jasné, že OUSD(I&S) sa zo všetkých síl snaží niečo veľké skrývať.

Počas pôsobenia Blue Book, kde bol J. Allen Hynek vedeckým poradcom, prišiel postupom času Hynek na to, že americké letectvo, ktoré malo v tom čase Blue Book pod svojimi krídlami, tomuto projektu posielalo len vybrané incidenty. Zdá sa, že v prípade AARO je to v súčasnosti úplne rovnaké. Za všetko hovorí príklad, o ktorom som už v krátkosti písal. Vtedy išlo o vôbec prvý známy prípad v histórii, kedy boli nad územím Spojených štátov vypálené ostré rakety zo stíhacích lietadiel na cudzie objekty, išlo teda o veľkú vec. V tom čase som bol do veľkej miery presvedčený o tom, že objekty zostrelené nad územím Spojených štátov (okrem čínskeho špionážneho balóna, z ktorého je mimochodom množstvo fantastických fotografií) sú len ďalšie balóny, prípadne niečo iné prozaické. Potom sa ale odohralo niekoľko vecí, ktoré na toto vysvetlenie vrhajú vážny tieň pochybností. V prvom rade tieto prípady (objekt v štáte Michigan a objekt na severe Aljašky) neboli posunuté AARO, a to napriek tomu, že armádny predstavitelia tvrdili, že nevedia čo piloti stíhacích lietadiel zostrelili. Je náročné predstaviť si kam by asi vyšetrovanie týchto prípadov malo ísť, ak nie priamo v jedinému útvaru v Spojených štátoch, ktorý má v popise svojej práce explicitne uvedené, že sa má zaoberať neidentifikovanými objektmi. A tu sa dostávanie priamo k DOD, ktoré sa týmito neočakávanými incidentmi, ktoré veľmi rýchlo prenikli na verejnosť, dostalo do tak absurdne komickej špirály snáh vysvetliť tieto incidenty, že aj skúsený scenárista by mal obrovský problém niečo také vymyslieť. Nielenže úplne zmiatli americkú a svetovú verejnosť celou paletou vysvetlení počnúc tým, že nevedia čo vlastne zostrelili aj keď to mali nasnímané kamerami zo stíhacích lietadiel a končiac tým, že to boli balóny, no keď sa ich reportéri (aj členovia Kongresu!) pýtali na to, aby na to poskytli nejaký dôkaz, nič nebolo (minimálne verejnosti) poskytnuté. Následne sa reportéri pýtali na trosky zostrelených objektov, na čo im bolo povedané, že objekt nad Aljaškou sa roztrieštil na kusy (ako balóny zvyknú) a, okrem iného, nepriaznivé počasie zamedzovalo nadobudnutiu trosiek objektu, až napokon 18.2. 2023 Spojené štáty odvolali pátranie po objekte. Problém je, že pri troche snahy sa ľahko dopátrate k tomu, že od 10.2. 2023 (dátum zostrelenia objektu) do 18.2. 2023 boli v meste Deadhorse na Aljaške poveternostné podmienky priaznivé až veľmi priaznivé.

V roku 2022, keď sa rozbiehala debata o UAP, teda pred tým, čo DOD povedalo, že videá zo zostrelenia objektov nad Michiganom a Aljaškou sú utajené, a teda nebudú verejnosti poskytnuté (pripomínam, že s čínskym špionážnym balónom si DOD urobilo priam foto PR), sa verejnosť dožadovala ďalších videí a obrázkov UAP, ktoré má DOD k dispozícii z rozličných observačných platforiem (špionážne lietadlá, drony, družice, a pod.), na čo DOD reagovalo, že ich nemieni zverejňovať, pretože to môže ohroziť národnú bezpečnosť Spojených štátov. Už dlhšie sa napr. hovorilo o fotografiách a videách nasnímaných špionážnymi dronmi typu MQ-9 Reaper, no DOD trvalo na tom, že ich nemôžu zverejniť, aby neohrozili národnú bezpečnosť. Preskočme teraz o niekoľko mesiacov ďalej a prenesme sa nad Čierne more. Určite si spomeniete na toto video. Je to video z ničoho iného ako z dronu MQ-9 Reaper nad Čiernym morom ako naňho vypustilo palivo ruské SU-27. DOD toto video zverejnilo do 48 hodín od incidentu. Ak v tom hľadáte logiku a vysvetlenie, neunúvajte sa. Dodnes všetci bezpečností analytici a médiá krútia hlavou nad tým, prečo je jedno video s podobného incidentu a rovnakej observačnej platformy utajené a druhé nie.

…

Teraz pristúpme k samotnému DOD. Pred tým mi však dovoľte povedať niekoľko slov k vypočúvaniu v Kongrese, ktoré sa odohralo 26.7. 2023 a o ktorom som Vám sľúbil, že sa k nemu podrobne vyjadrím. Na tomto vypočúvaní vystúpili bývalí špičkoví letci amerického námorníctva Ryan Graves (Gimbal) a David Fravor (Nimitz), ako aj samotný David Grusch. Toto vypočúvanie bolo skutočne ukážkové, pretože ukázalo, že túto tému berie Kongres mimoriadne vážne, a to dokonca až tak vážne, že konzervatívny Republikáni ako Matt Gaetz (ktorého Demokrati neznášajú) a progresívny Demokrati ako Alexandria Occasio-Cortez (ktorú zasa nenávidia Republikáni) dali úplne bokom svoje nezhody, a veľmi erudovane a aktívne sa zapájali do kladenia skutočne informovaných otázok všetkým zúčastneným svedkom, čo sa v americkom Kongrese deje len pri témach, ktoré majú potenciál mať veľmi vážny dopad na americkú spoločnosť, ak vôbec pri tých.

Nakoniec som sa rozhodol, že toto vypočúvanie popíšem len v krátkosti, pretože tam ohľadom Fenoménu nezaznelo v zásade nič nové. Graves, Fravor a Grusch vypovedali všetko, čo už v médiách zaznelo, a to pod prísahou, čo je veľmi zásadné, špeciálne v prípade Gruscha. Čo ale rozhodne stojí v rámci dnešného príspevku za zmienku sú nasledujúce veci, ktoré je nevyhnutné vedieť ak máme ísť v rámci tohto príspevku ďalej. Grusch na vypočúvaní povedal tieto zásadné veci, ktoré súviseli s DOD a ďalšími (40+) svedkami, ktorí sú pripravení vypovedať a mali priamu skúsenosť s programami reverzného inžinierstva a nadobúdania objektov NHI : 1. Grusch tvrdí, že DOD je schopené financovať takýto program(y) prostredníctvom komplikovaných finančných schém, ako aj sprenevery peňazí určených pre iné programy v rámci americkej vlády a/alebo súkromného sektora. Inak povedané fondy určené na nejaký vládny program sú jednoducho preradené inam a niekedy sa nevie kam. Zároveň (a to by potenciálne mohlo zaujímať aj spojencov Spojených štátov), súkromné spoločnosti, ktoré predávajú vojenskú techniku americkému vojsku a pravdepodobne aj iným krajinám nadhodnocujú jej cenu a potom rozdielom financujú program(y) reverzného inžinierstva objektov NHI. 2. Grusch povedal členom Kongresu, že v utajenom režime im je ochotný poskytnúť miesta, kde sa objekty NHI nachádzajú, ako aj mená „kooperatívnych a nekooperatívnych svedkov“, ktorých si môže Kongres predvolať. 3. Grusch zároveň vypovedal aj o tom, že on (aj iní potenciálni svedkovia) zažil brutálne zastrašovanie zo strany DOD a spravodajskej komunity, o detailoch ktorého zatiaľ nemôže hovoriť, pretože je to stále predmetom vyšetrovania zo strany Generálneho inšpektora pre spravodajskú komunitu.

A teraz poďme k veci. Ako je vôbec možné, že americká vláda môže mať taký zmätok vo financovaní svojho obranného aparátu. Odpoveď je jednoduchá a skrýva sa v číslach. V roku 2023 bol rozpočet DOD 1,77 bilióna dolárov (pre porovnanie celé HDP Slovenska za rok 2021 bolo 116,5 miliardy). Posledný audit, ktorý malo DOD, bol v roku 2022 a bol to piaty po sebe idúci audit, ktorým DOD neprešlo a nebolo schopné zdokladovať kde sa podeli stovky miliárd dolárov. Čo je ale ešte fascinujúcejšie je, že DOD zároveň nevie zdokladovať 61% zo svojho celkového majetku v hodnote 3,5 bilióna. Akýkoľvek človek by za takéto hospodárenie a dokladovanie majetku šiel do väzenia na poriadne dlhú dobu. A ak Vám ani toto ešte stále nepríde neuveriteľné, tak vyjadrenie DOD pre médiá k tomuto „neúspešnému“ auditu bolo nasledovné: „nepodarilo sa nám dostať Á-čko.“

Znamená toto celé, že DOD a súkromné korporácie majú program(y) v súvislosti s objektmi NHI? Nie. Bolo by možné to zafinancovať? Berúc do úvahy tieto fakty a niektoré špekulácie, jednoznačne áno.

Mimochodom, na margo súkromných korporácií, ktoré tvoria jadro amerického vojensko-priemyselného komplexu, jeden z investigatívnych novinárov, ktorí sa problematike UAP seriózne venujú sa ozval spoločnosti Lockheed Martin s jednoduchou otázkou, a to, či prevádzkujú programy súvisiace s UAP, na čo mu PR oddelenie (podotýkam súkromnej) spoločnosti napísalo, že tieto otázky by mali byť položené DOD. Na prvý pohľad ide o banalitu, no keď sa nad tým zamyslíte, zistíte, že nedáva absolútne žiaden zmysel, aby súkromná korporácia odkazovala novinárov s otázkami na vládnu entitu. A čo je ešte viac do očí bijúce, neodpovedali prosté a jednoduché „nie,“ čo má taktiež svoju nemalú výpovednú hodnotu. Skúsme si uviesť obdobný príklad. Keď sa opýtate Vašej manželky či Vás niekedy podviedla a ona Vám namiesto toho, aby odpovedala rázne nie povie: „opýtaj sa na to Fera“, asi nebude všetko s kostolným poriadkom. Sharpovu skúsenosť s PR oddelením Lockheed Martin nedávno potvrdil aj investigatívny novinár a bezpečnostný analytik Tim McMillan s dôvetkom, že to nie je limitované len na Lockheed Martin, ale aj na iné súkromné korporácie. Zároveň konštatoval, že tieto korporácie mali krátko po vypočúvaní, na ktorom vystúpil aj Grusch, stretnutie so zamestnancami, kde im len tak náhodou pripomenuli ich záväzky voči firme vo forme ich zmlúv o mlčanlivosti.

…

A napokon sa dostávame k niečomu, čo je rovnako tragické ako všetko uvedené vyššie, no už omnoho menej vtipné, no zato ešte viac podozrivé. Tým niečím je Gruschove tvrdenie o úmyselnom zastrašovaní svedkov zo strany DOD a skupín vo vnútri spravodajskej komunity, ktoré, okrem iného zahŕňalo „administratívny terorizmus“. Z odtajnenej verzie Gruschovej oficiálnej sťažnosti Generálnemu inšpektorovi pre spravodajskú komunitu vieme, že v júli 2021 poskytol utajené informácie ohľadom UAP Generálnemu inšpektorovi pre DOD a krátko nato voči jeho osobe začalo zastrašovanie vo forme administratívneho obťažovania, ohovárania, boli mu neoprávnene pozdržané alebo odňaté bezpečnostné previerky a ďalšie záležitosti v rátane minimálne pravdepodobného vyhrážania, ktoré nie sú súčasťou odtajnenej sťažnosti.

Aj keď by sme toto všetko dali bokom, pretože ide o živý prípad a nič z toho nie je verejne vyšetrené a potvrdené, tesne pred a tesne po kongresovom vypočúvaní, kde sa zúčastnil Grusch, sa udiali tri zásadné veci, ktoré (ne)priamo potvrdzujú jeho tvrdenia o zastrašovaní svedkov, ktorí sa k téme UAP rozhodli (alebo ešte len rozhodujú) vypovedať.

1. Takmer dva týždne pred tým, než malo prebehnúť spomínané vypočúvanie sa znenazdajky objavil fascinujúci list pod sarkastickým titulom „Ako vypovedať ak pracujete s lietajúcimi taniermi a ich mimozemskými pilotmi“. Tento list bol vydaný spoločnosťou Clearance Jobs, ktorá je súkromná spoločnosť, ktorá zosieťováva rozličných držiteľov bezpečnostných previerok naprieč Spojenými štátmi a sprostredkováva im prácu v spoločnostiach pracujúcich na vládnych programoch. Pracujú teda priamo pre DOD. Autori listu sa v ňom zameriavajú na hypotetický scenár toho, že to, čo hovorí Grusch je pravda. List je rozdelený do piatich sekcií:

a) Prvá sekcia hovorí o tom, že „pokiaľ je Grusch príčetný, vypovedal o objektívne pozitívnej veci vo všetkých ohľadoch. Skrývať lietajúce taniere neznamená, že vláda urobila niečo zlé; žiaden podvod, plytvanie zdrojmi alebo zneužitie právomoci. Maximálne je to len trochu čudné. Inými slovami, vyzradiť utajované informácie o mimozemšťanoch je úplne pozitívne pre všetkých zúčastnených, teda okrem toho, kto tie informácie vyzrádza.“ Hneď ku koncu prvej časti už začína tento list naberať jemne negatívny tón, ktorý sa ďalej len stupňuje.

b) V druhej sekcii sa uvádza nasledovné: „Štatúty týkajúce sa zákonov na ochranu whistleblowerov sa všetky zameriavajú na veci ako porušovanie zákona, zlé hospodárenie, plytvanie verejnými zdrojmi, ohrozenie života alebo verejného zdravia – takéto veci. […] Problémom je to, že vyzradenie existencie mimozemšťanov samo o sebe nespadá pod tieto kategórie, čo znamená, že status whistleblowera ho nemusí ochrániť. […] Je potrebné mať na pamäti, že zákony chrániace whistleblowerov platia len pre tých, ktorí nasledujú predpísané právne procesy a nie pre tých, ktorí vystúpia na verejnosť.“ Hneď tu je niekoľko problémov, pretože Grusch poskytol Kongresu dôkazy o tom, že program(y) nadobúdania objektov NHI a ich reverzného inžinierstva nebol ohlásený Kongresu, čo je nelegálne; taktiež poskytol dôkazy o hlboko netransparentnom nakladaní s verejnými financiami; a, napokon, keďže všetci traja svedkovia počas vypočúvania v Kongrese zhodne potvrdili, že UAP skutočne predstavujú hrozbu pre vojenských letcov, ako aj komerčné lietadlá, jednoznačne tu ide o ochranu individuálnych životov a verejného zdravia. Zároveň je nevyhnutné konštatovať, že Grusch verejne nepovedal nič, čo podlieha utajeniu, inak by bol už dávno v putách a vo väzbe. Jednoducho je viac než zrejmé, že autori tohto listu schválne zavádzajú, až klamú za jediným účelom – zastrašiť potenciálnych svedkov, ktorí zvažujú vypovedať pred Kongresom a aj verejne, čo potvrdzujú aj nasledujúce sekcie zverejneného listu.

c) Tretia sekcia listu je až neuveriteľne cynická a hovorí o hypotetickom scenári, podľa ktorého by americká vláda mala k dispozícii utajenú technológiu, ktorá by bola schopná odstrániť globálne otepľovanie, a tak zachrániť ľudstvo. V tomto scenári sa opäť prihovárajú potenciálnym whistleblowerom, ktorí by, podľa Clearance Jobs, boli za vyzradenie tejto technológie právne zodpovední: „Právne by ste za to boli aj tak zodpovední, aj keby ste zachránili planétu Zem. Jedným z dôsledkov, ktorým by ste čelili je porušenie Zákona o špionáži za vyzradenie utajovaných informácií, ktoré by mohli prospieť cudzej krajine. Mohli by ste sa súdiť s vládou. Mohli by ste stratiť Vaše bezpečnostné previerky, prácu a nikdy by Vás nezamestnala žiadna vládna inštitúcia alebo akýkoľvek kontraktor.“ Myslím, že sami uznáte, že toto sa ani netvári ako hypotetická úvaha, ale je to jednoducho sprostá priama vyhrážka vládnym zamestnancom, ktorí by sa rozhodovali či prehovoriť o tom, čo vedia o programe(och), ktorý Grusch spomínal.

d) Štvrtá časť listu sa rozvíja hypotetický scenár možného odsúdenia alebo neodsúdenia whistleblowera porotou zloženou z obyčajných ľudí, ktorá v americkom súdnom systéme rozhoduje o vine či nevine daného človeka.

e) Posledná, piata sekcia listu s príznačným názvom „Žiaden dobrý skutok neostane nepotrestaný“, to celé uzatvára s tým, že „či už pracujete na UFO v nejakej budove v Oblasti 52, ste chirurgom, ktorý robí pitvy mimozemšťanov alebo ste navrhli skvelý prístroj na očistenie klímy, pokiaľ Vaša práca podlieha utajeniu, nemôžete to vyzradiť v záujme verejného dobra a zároveň očakávať, že zákon bude pracovať vo Váš prospech.“ Posledný odstavec zverejneného listu sa oplatí preložiť celý: „Napriek tomu, že je Vaša kariéra na konci a sedíte vo väzenskej cele, aspoň eticky stojíte na pevnej zemi. Zo striktne utilitárnej perspektívy urobil Váš čin maximálne dobro pre maximálny počet ľudí. Z hľadiska deontológie ste mali povinnosť urobiť niečo dobré a správne. A v končenom dôsledku, dobrá vláda by mala byť čo najtransparentnejšia a mala by sa zodpovedať svojím občanom. A Vy nad tým môžete premýšľať zatiaľ čo hnijete vo federálnej väznici. Nemajte však strach. Na druhej strane Vás čaká čertovská zmluva na vydanie knihy.“

Vcelku milé, však? Ak toto nie je otvorené a explicitné zastrašovanie možných svedkov, ktorí sa rozhodli prehovoriť, tak už skutočne neviem, čo by takým mohlo byť.

 

2. Druhou záležitosťou, ktorá sa stala bezprostredne po vypočúvaní, kde, okrem iného Grusch pod prísahou konštatoval, že chcel osobne poskytnúť Seanovi Kirkpatrickovi (riaditeľ AARO) informácie, ktoré poskytol Kongresu, no ten o to nemal najmenší záujem, zverejnil Kirkpatrick ako súkromná osoba neuveriteľne bizarnú odpoveď na Gruschove tvrdenia o AARO. Z nejakého veľmi divného dôvodu to neurobil ako bežný človek napr. prostredníctvom médií, no uverejnil to na sociálnej sieti LinkedIn. V tomto príspevku sa Kirkpatrick pomerne „opustil“ a začal priamo útočiť na niektoré tvrdenia, ktoré Grusch poskytol Kongresu počas vypočúvania:

„Ako riaditeľ AARO, ktorý má úžasne talentovaný, oddaný a vysoko motivovaný tím, nemôžem včerajšie vypočúvanie nechať len tak bez toho, aby som sa podelil o to, akou to bolo urážkou pre dôstojníkov DOD a spravodajskej komunity, ktorí sa rozhodli pridať k AARO, mnohí z nich s opodstatnenou úzkosťou ohľadom kariérneho rizika, ktoré to so sebou prináša, a ktorí pracujú svedomito, neúnavne a často tvárou v tvár obťažovaniu a nevraživosti, aby naplnili misiu nariadenú Kongresom. Sú to ľudia hľadajúci pravdu a som ním aj ja. Určite by ste však nemali ten pocit pri včerajšom vypočúvaní.

AARO bolo ustanovené zákonom na to, aby vyšetrovalo tvrdenia prezentované na včerajšom vypočúvaní. Tvrdenia svedkov o represiách, zahŕňajúcich fyzické útoky a vraždu, sú nesmierne závažné, a preto sú kritickou súčasťou AARO aj orgány činne v trestnom konaní […] Napriek tomu však v rozpore s tvrdeniami, ktoré zazneli na vypočúvaní, hlavný zdroj týchto tvrdení [Grusch] odmietol hovoriť s AARO. Navyše, niektoré informácie, ktoré boli údajne poskytnuté Kongresu, neboli poskytnuté AARO, čo len ďalej spochybňuje záväzok k transparentnosti zo strany niektorých skupín Kongresu.

[…] Racionálny človek pozerajúci vypočúvanie by mohol rozumne predpokladať […], že AARO je neefektívne, netransparentné a zlyháva vo svojej zákonom stanovenej úlohe. […]

Som hlboko sklamaný z degradovania oddaných mužov a žien z ARRO, ktorí pochádzajú z DOD, spravodajskej komunity a od našich súkromných partnerov, a ktorí idú vypustiť dušu, aby v zastúpení Kongresu pracovali na tomto probléme. […]

Nakoniec, aby som to povedal jasne. AARO doposiaľ nenašlo žiadne kredibilné dôkazy, ktoré by potvrdzovali tvrdenia o programe reverzného inžinierstva inej ako ľudskej technológie.“

Kirkpatrickov text je fascinujúca a pomerne divoká jazda, a mnoho médií, členov Kongresu a komentátorov nad tým krútili hlavou. Nielenže ako riaditeľ vládnej organizácie nemôže Kirkpatrick robiť zásadné vyhlásenia (ani ako súkromná osoba), pretože hovorkyňou AARO je aj hovorkyňa DOD, Susan Gough, ale bol to tak bizarný výlev, že je viac než zrejmé, že buď je Kirkpatrick hlboko frustrovaný zo svojej funkcie a je (alebo čoskoro bude) na odchode alebo to bola jeho zúfalá snaha obrániť svoj úrad bez toho, aby išiel cez DOD. Tu je na mieste podotknúť, najmä ak vezmeme do úvahy vyššie uvedené skutočnosti o AARO (absentujúce telefónne číslo, web stránka, záujem adekvátne vypočúvať svedkov, a pod.), že sa nemožno čudovať tomu, že potenciálni svedkovia AARO jednoducho nedôverujú. Zároveň sa tomu nemožno čudovať aj kvôli ďalšej dôležitej skutočnosti, ktorou je, že AARO sa ešte stále zodpovedá len a len OUSD(I&S), čo je podľa mnohých zdrojov, práve tá súčasť DOD, ktorá je primárne zodpovedná za desaťročia zakrývania celej problematiky Fenoménu.

 

3. A napokon sa dostávame k poslednej veľmi zaujímavej forme zastrašovania svedkov, ktorí majú záujem predstúpiť pred Kongres a verejnosť, a tá má priamo dočinenia s médiami. Pred tým než k tomu pristúpime musím niektoré americké a svetové (ešte stále nie Slovenské, aj keď zopár z nich o tom veľmi stručne informovalo – komentár pána Horáka pre N-ko do toho nerátam) mienkotvorné médiá trochu pochváliť, pretože sa tohto príbehu, či už viac alebo menej šťastne, chytili. Je síce pravda, že veľmi nemali inú možnosť, pretože po verejnom vypočutí Gruscha, Gravesa a Fravora by o ich objektivite začali mať ich čitatelia pomerne vážne pochybnosti. Mnoho médií však najmä o Gruschovi informovalo veľmi svojským spôsobom, keďže pri tom použili jeden nepekný trik, ktorý je, žiaľ pri médiách (aj tých lepších) pomerne častý – sugestívne titulné fotografie, ktoré automaticky čitateľovi vsugerujú čo si o tom dané médium myslí, prípadne to, čo by si o danej problematike mal myslieť čitateľ. Koniec-koncov posúďte sami, tu máte titulné fotografie z článkov informujúcich o vypočúvaní z vybraných médií: ABC; The Mirror; Newsweek; Mint; The Guardian; The Atlantic; The Times; Fortune; a pod. Poviem to veľmi jemne…pomerne ostro to kontrastuje s vážnosťou tejto udalosti, čo napr. vhodne vyjadruje táto fotografia. Pokiaľ je úlohou médií informovať, tak nech informujú, no bez sugescie svojmu čitateľovi/divákovi. To je v podstate ekvivalent toho, ak by nejaké médium začalo reportáž o tejto téme a do toho by pustilo zvučku z Aktov X. Mimochodom, čo myslíte, stalo sa to? Samozrejme, že áno a hneď nedávno. Je skutočne neuveriteľné, že stigma ohľadom tejto témy je natoľko silná, že ešte aj teraz keď sa Kongres, vedecká obec a verejnosť ako taká začína vážne zaoberať možnou existenciou Fenoménu, nehovoriac o tom, že tu je v hre aj kredibilita mnohých skalných inštitúcií tej najstaršej demokracie na svete, si médiá stále nedokážu pomôcť a nepostihnú mimoriadnu závažnosť situácie.

 

Ak sa stigma spojená s Fenoménom zlúči so stigmou spojenou s psychickým zdravím a do toho sa ešte pridá aj verejná represia a zastrašovanie svedkov, vznikne niečo absolútne odporné a obludné. Toho sme mohli byť svedkami len nedávno v mimoriadne hlúpom a podpásovom článku Kena Klippensteina v médiu The Intercept, ktoré je mimochodom známe svojím vehementným obraňovaním whistleblowerov, od Edwarda Snowdena až po Juliana Assangea. Tento článok som si prešiel dva krát a stačilo mi to, preto ho tu nebudem podrobne rozoberať. Uvediem len základné veci, ktoré sú pointov celého článku.

Po tom, čo slúžil David Grusch v Afganistane sa mu prihodilo niečo, čo, žiaľ, postretáva približne 20% veteránov v Spojených štátoch a tým je post-traumatická stresová porucha. Gruschovi bola PTSP diagnostikovaná v roku 2014 a niekoľko rokov sa z nej snažil dostať. Mal pri tom aj problémy s alkoholom. V roku 2018 sa odohral incident, pri ktorom jeho manželka volal miestnemu šerifovi, pretože sa bála o život svojho manžela, ktorý jej dal najavo, že si mieni vziať vlastný život. Následne bol Grusch krátko hospitalizovaný na psychiatrickej klinike a prepustený do domáceho liečenia. Potom vyhľadal odbornú pomoc a, ako je vidieť z jeho spôsobu komunikácie, zo svojho ochorenia sa mu podarilo vyliečiť. Čo sa v uvedenom Klippensteinovom článku už nedozviete je, že krátko pred týmto incidentom hovoril Grusch so svojím blízkym priateľom, takisto veteránom s PTSP, naposledy, keďže si tesne potom siahol na život, čo bolo spúšťačom celého incidentu.

A teraz niekoľko postrehov:

1. Grusch na vypočúvaní okrem mnohého iného spomínal aj to, že má informácie o plánovaných represiách súvisiacich so snahami pred verejnosťou zničiť jeho kredibilitu a povesť.
2. Je nesporný fakt, že organizácie spravodajskej komunity, pre ktoré Grusch pracoval, mu po prešetrení prípadu a jeho zdravotného stavu ponechali všetky bezpečnostné previerky, v rátane tej najvyššej možnej (tzv. TS/SCI clearance – Top Secret/Secret Compartmented Information).
3. Krátko pred tým než vyšiel článok v The Intercept zverejnil Grusch nasledovné vyhlásenie: „Zápas o mentálne zdravie amerického vojenského a spravodajského personálu je širokým problémom, ktorý je môjmu srdcu veľmi blízky a verím v to, že by sa o tom malo diskutovať otvorene vzhľadom na stigmu, ktorá je s touto témou spojená. Dostala sa ku mne informácie, že The Intercept sa chystá zverejniť článok o dvoch incidentoch z roku 2014 a 2018, ktoré zvýrazňujú môj minulý osobný zápas s post-traumatickou stresovou poruchou, smútkom a depresiou. Tak, ako mnohí iní veteráni som zápasil so svojím návratom domov z Afganistanu. Navyše ma o niekoľko rokov neskôr osobne zasiahlo, keď si môj blízky priateľ, spravodajský príslušník slúžiaci vo Velení špeciálnych operácií letectva, vzal život krátko po tom, čo sme spolu naposledy hovorili. Som hrdý na to, že som ohľadom toho transparentný a som rád, že som vyhľadal pomoc, ktorú som potreboval na to, aby som vo svojej práci v spravodajstve pokračoval a udržal si TS/SCI bezpečnostné previerky v niekoľkých agentúrach. Ako som už povedal pod prísahou v mojom svedectve v Kongrese, viac ako 40 poverených spravodajských a vojenských príslušníkov mne a mojim kolegom poskytli informácie, ktoré som sprostredkoval Generálnemu inšpektorovi pre spravodajskú komunitu a rozhodol som sa zohrať vedúcu úlohu v tom, aby som reprezentoval obavy týchto vážených a vlasteneckých jednotlivcov. Toto nie sú len moje tvrdenia, no ide o tvrdenia niekoľkých jednotlivcov, ktorý riskujú svoje kariéry a reputácie na to, aby zdieľali svoje obavy z aktivít, ktoré sú mimo dohľadu Kongresu.“
4. K tomu, že bol Grusch ohľadom svojho zápasu s PTSP transparentný svedčí aj krátke video zverejnené stanicou NewsNation a Rossom Coulthartom, ktoré bolo natočené dávno pred tým, než Klippenstein začal skúmať Gruschovu minulosť. Ide o (z pochopiteľného dôvodu) neodvysielaný segment zo siahodlhého rozhovoru Rossa Coultharta s Davidom Gruschom.
5. Za zmienku stojí aj to, že v rozhovore pre Breaking Points sa Klippenstein priznal, že tip na to, aby sa hrabal v Gruschovom súkromí dostal od „zdrojov zo spravodajskej komunity“.
6. Čo ale stojí jednoznačne za zmienku je, že otec Klippensteina pracuje pre Ministerstvo energetiky (DOE), teda okrem DOD, ďalšiu veľmi často skloňovanú vládnu entitu, ktorá má podľa mnohých ľudí na svedomí dekády trvajúce zatajovanie Fenoménu. To môže znieť ako tvrdenie, ktoré stojí úplne na vode, no faktom je, že v navrhovanej legislatíve Vodcu senátnej väčšiny, Charlesa Schumera, sa nachádza aj zmienka o zneužívaní zákona o utajovaní informácií spojených s nukleárnym výskumom na prísne utajovanie dát, prípadne programov v súvislosti s UAP. Ako to súvisí s DOE? Jednoducho. DOE je vládna entita, ktorá má pod svojou výhradnou správou celý jadrový arzenál a jadrový výskumný program Spojených štátov.

Je tu teda snaha o zdiskreditovanie a zastrašovanie Davida Gruscha a ďalších potenciálnych priamych svedkov, ktorí sú ochotní vypovedať o programoch nadobúdania UAP a ich reverzného inžinierstva? Ťažko kategoricky povedať, no indícií je rozhodne príliš veľa na to, aby sa to nemohlo pokladať za veľmi reálnu možnosť.

…

Na samotný záver dnešného informačne nabitého a pre čitateľa (aj pre mňa) istotne vyčerpávajúceho príspevku si dovolím byť osobný a, ako o chvíľu pravdepodobne už bývalý riaditeľ AARO, sa trochu „opustím“ aj ja. Článok, ktorý sa nehanbil zverejniť The Intercept ma šokoval aspoň tak veľmi, ako šokoval americkú verejnosť, no nie v negatívnom slova zmysle. Nech už išlo Klippensteinovi a jeho „zdrojom zo spravodajského prostredia“ o čokoľvek, vrátilo sa im to ako bumerang nevídanou silou. Bol som mimoriadne prekvapený keď som videl skutočne obrovskú podporu, ktorú David Grusch dostal od americkej verejnosti, novinárov, vojnových veteránov, lekárov, právnikov, ako aj samotného Kongresu. Je priam neuveriteľné, že v 21. storočí vo verejnom priestore sa ešte stále dá pracovať s myšlienkou, že človek, ktorý si v živote zažil mimoriadne náročné veci a zápasil s psychickým ochorením a vyhral nad ním do takej miery, že si dokázal zachovať svoj pôvodný život, rodinu a prácu, si po tom všetkom, podľa jedného „novinára“ nezaslúži elementárnu dôveru spoločnosti, nech sa jeho tvrdenia akokoľvek priečia zdravému rozumu. Sám sa nehanbím priznať, že aj ja som si prešiel niečím trochu podobným a bolo to pre mňa mimoriadne náročné, no napriek tomu som sa z toho dokázal dostať, vyštudovať, nájsť si prácu a založiť si nádhernú rodinu, na čo som, dovolím si tvrdiť, aj právom hrdý.

A ešte jedna vec kým to dnes konečne zabalíme. To, či sa Gruschovi dá veriť alebo nie, je v zásade jedno. V jednom z predchádzajúcich príspevkov som napísal, že tento príbeh nestojí na nepadá na tvrdeniach Davida Gruscha. Zistiť či Grusch hovorí pravdu je momentálne iba a len v rukách Kongresu a Generálneho inšpektora pre spravodajskú komunitu, donekonečna o tom polemizovať je úplne zbytočné. Ďalšia vec, ktorú je dobré mať na pamäti, je, že ani to všetko, čo sa v súčasnosti deje nemusí byť úplne smerodajné, pretože máme pred sebou ešte stále všetko to, čo o Fenoméne vieme a nie je toho málo. Ledva sme sa tu spolu dostali len tesne pod jeho povrch a nabudúce si, konečne, ukážeme, že Fenomén je skutočne niečo, čo ma globálny charakter a rozhodne nie je limitovaný na Spojené štáty, aj keď je pravdou, že sa tam sústreďuje o niečo viac, ako inde.

V prípade akýchkoľvek otázok alebo postrehov ma neváhajte kontaktovať na e-mailovej adrese [email protected].