Denník N

Podnikanie v zdravotníctve? K nákupnej cene si prihodíte ešte 150 %

Alex Proimos (CC BY-NC 2.0)
Alex Proimos (CC BY-NC 2.0)

Bruchá na slovenskom zdravotníctve si mastia „cyperskí“ podnikatelia. A to napriek štátom ohlásenému boju proti schránkovým firmám. Niektoré ich firmy dosahujú v zdravotníctve obrovské zisky. A aj slová „vysoko rentabilné podnikanie“ sa zdajú nedostatočné – napríklad pri pohľade na výsledky firmy InterMedical.

Podiel pre cyperského vlastníka vylepšuje podnikanie

Slovenské špičkové kardiocentrá potrebným zdravotníckym materiálom a liekmi zásobuje asi 60 firiem. Z nich medzi dlhodobo vysoko ziskové patrí InterMedical, s. r. o. – firma s deviatimi zamestnancami. Jej príbeh je podnikateľským snom.

Firma pôsobí na zdravotníckom trhu od roku 2002. Pomaly sa rozvíjala a v roku 2010 sa jej podarilo predať tovar za 7,7 milióna eur. Jej prevádzkový zisk dosiahol takmer 253-tisíc eur. (Hospodársky výsledok pred započítaním finančných výnosov a nákladov ako sú napríklad kurzové zisky, či straty, výnosy z dcérskych firiem, bankové úroky a pod.)

Krátko po páde vlády Ivety Radičovej v roku 2011 došlo k zásadným zmenám v zložení vlastníkov firmy. Majiteľ Juraj Porubský predal značne zložitým spôsobom svoj 95 % podiel v InterMedical cyperskej spoločnosti Laurindol Limited, ktorá vznikla v polovici decembra 2011. Naďalej zostal konateľom firmy a 5 % podiel si udržala Jana Porubská. A stal sa podnikateľský zázrak.

Hoci konateľ firmy ostal ten istý, zmena majiteľa priniesla viac ako zásadný obrat. V roku 2012 firma predala tovar za 8,1 milióna. Oproti roku 2010 iba malý nárast. Prevádzkový zisk však vzrástol o 3,3 milióna eur. Teda na vyše desaťnásobok!

graf-intermedical-1

Pozn.: V roku 2014 prevádzkový zisk tvoril 8,6 % z tržieb, čo by bol pre väčšinu firiem vynikajúci výsledok. Prepad prevádzkového zisku oproti roku 2013 spôsobili o vyše 3 milióny eur vyššie odpisy dlhodobého majetku.

Údaje za rok 2011 nie sú verejne dostupné.

graf-intermedical-2-opr

Mimochodom, náklady na „získanie konkurenčnej výhody“ sa nedania

Obrovský nárast zisku v roku 2012 spôsobilo hlavne zníženie výdavkov na nákup služieb. Kým pred zmenou majiteľa v roku 2011 InterMedical nakúpil služby za vyše 3,3 milióna eur, hneď po zmene vlastníka dokázal na službách ušetriť vyše dva milióny eur.

Nákup služieb zvyčajne tvoria režijné náklady ako nájomné, výdavky na dopravu, komunikáciu, účtovníctvo. Znížiť tieto výdavky na tretinu je pri zabehnutej a rozrastajúcej sa firme neobvyklé. Aké výdavky sa asi podarilo zoškrtať InterMedicalu?

Pri predaji podielu si InterMedical nechal vypracovať odhad svojej hodnoty. Znalec Adam Heško v znaleckom posudku naznačil: „ … Do roku 2010 bol významný podiel nákladov na služby tvorený konzultačnými službami v oblasti manažmentu a predaja, ktoré umožňovali získať na veľmi špecifickom trhu špeciálneho zdravotníckeho materiálu konkurenčnú výhodu a zvýšiť trhový podiel.“

Náklady „na konzultačné služby, ktoré umožňovali získať na trhu špecifickú výhodu“ a prevedenie väčšinového podielu v InterMedicale do rúk cyperskej schránky sa evidentne oplatili. Napriek pôsobeniu v zdravotníctve, kde drvivá väčšina nemocníc musí nakupovať cez verejné obstarávanie, sa mu podarilo udržať si ziskovosť – akoby ani nemal konkurenciu.

Keď nemôžeš predať viac, predaj drahšie. V zdravotníctve sa to dá.

V spomínanom posudku znalec v roku 2011 zhodnotil aj budúce možnosti firmy: „V plánovanom období sa počíta s udržiavaním objemu tržieb z dôvodu vyčerpania rastovej kapacity trhu z hľadiska množstva predaných produktov.“ Ľudsky povedané – firma nasýtila trh, nemá ako predávať viac, a preto až do roku 2015 možno rátať len s tým, že jej tržby z predaja sa budú naďalej pohybovať okolo 7,7 milióna eur. Znalec mal pravdu. Ale len čiastočne.

Podľa účtovných údajov Inermedicalu to vyzerá skutočne tak, akoby firma predávala viac-menej to isté množstvo tovaru – pokiaľ sa pozeráme na sumu, za ktorú predaný tovar kúpila. Tá sa hýbe veľmi málo. Medzi rokmi 2010 až 2014 sa pohybovala v rozpätí od 4,4 do 4,0 milióna eur. (Za rok 2011 nie sú verejne dostupné údaje.)

Inak to bolo s tržbami za predaný tovar. Tie rástli výrazným spôsobom. Zjednodušene povedané – nakúpený tovar firma predávala čoraz drahšie. Kým v roku 2010 si InterMedical na nákupné ceny „prihodil“ v priemere 73 %, v roku 2013 to už bolo o 157 % navyše.

graf-intermedical-3

Tých rekordných 157 % navyše (teda predaj za vyše 2,5 násobok nákupnej ceny) je priemer zo všetkých predajov. InterMedical vo výročnej správe však uvádza, že jej najväčším odberateľom je firma Pharma Group. Keďže ide o distribučnú firmu, zrejme tovar od InterMedicalu odoberá za nižšie ceny ako nemocnice – a sťahuje tak priemer nadol. Dá sa teda predpokladať, že pri predaji priamo nemocniciam si InterMedical prihadzuje viac ako spomínaných 157 %.

Koľko je primeraný zisk v zdravotníctve?

Veľký rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou (obchodná marža) však nemusí vždy znamenať neprimerané predraženie. Sú typy podnikania, keď na predaj tovaru treba udržiavať nákladnú distribučnú sieť (prípadne servis, či investovať obrovské peniaze do reklamy a pod.), ktorá (aj bez nafukovania výdavkov) „zožerie“ veľkú časť marže.

Prípad firmy InterMedical to však očividne nie je. Aj po odrátaní miezd a všetkých prevádzkových nákladov jej zisk v roku 2013 predstavoval 5,6 milióna eur. Jednoducho za každé euro investované ten rok do výdavkov firmy sa jej vrátilo 2,05 eura. Dalo by sa povedať: 105 % úrok.

Takúto „ziskovosť“ má len 1,3 % firiem registrovaných v SR. (Firiem s tržbami cez pol milióna eur, neúčtujúcich systémom IFRS.) 85 % firiem nevyprodukuje „navyše“ ani len 10 % svojich nákladov. Cyperský majiteľ InterMedicalu musí byť nadšený.

Dlhodobé dosahovanie vysokých výnosov je buď znakom veľkého rizika, ktoré musí investor/firma podstupovať, prípadne ojedinelého know-how, či ovládnutia trhu (patenty, IT biznis) a neexistenciou/elimináciou konkurencie. A skutočne – po roku 2012 firma vyhrala viacero verejných obstarávaní. A takmer vždy „súťažila“ sama. Jej konkurencia stála nenápadne bokom.

Zdravotníctvo nie je biznis ako iný

Podnikanie v zdravotníctve je špecifické – pacient ako „koncový zákazník“ si totiž nedokáže povedať niečo podobné ako pri kúpe auta: „Na operáciu srdca teraz nemám peniaze, pre nasledujúce roky sa uspokojím len s lacnejšou operáciou slepého čreva.“

Nejde o voľný trh a zdravotnícky biznis má preto svoje obmedzenia. Ministerstvo zdravotníctva SR určuje maximálne ceny liekov, zdravotníckych pomôcok a špeciálnych materiálov. Pre veľkú časť zdravotníckeho biznisu určuje dokonca aj maximálne marže.

Čo nás stojí predraženie

Ak by firma InterMedical s ôsmimi zamestnancami mala ceny nastavené tak, aby v roku 2013 vyprodukovala mimoriadne slušný prevádzkový zisk na úrovni 10 % nákladov (namiesto 105-percentnej reality), tak by 5,1 milióna eur ostalo pre slovenských pacientov. Mimochodom, je to ročný plat približne pre stovku lekárov a dvesto sestier. Peniaze však potešili majiteľov cyperskej schránky.

Je vhodné podotknúť, že InterMedical je menšia firma. A je len jedna z mnohých, ktoré zarábajú v slovenskom zdravotníctve.

Vláda sa mlčky prizerá

Hoci premiér Robert Fico roky aktívne brojí proti zisku zdravotných poisťovní, jeho vláda nerobí nič, aby peniaze v zdravotníctve neskončili u majiteľov firiem, ktoré dosahujú vyššiu ziskovosť ako mnohí úžerníci.

„Náš cieľ je jasný – všetky prostriedky vybrané na povinnom poistení majú smerovať k pacientovi,“ povedal Robert Fico v roku 2012. Prešli tri roky a finančný kolaps zdravotníctva pokračuje.

Vďaka podrobným výkazom DPH má štát dokonalý prehľad o tokoch peňazí v zdravotníckom biznise. Pohodlne by sa dali odhaliť firmy, cez ktoré sa odlievajú peniaze. (A nielen v zdravotníctve.) Ministerstvo zdravotníctva napriek tomu evidentne odobruje ceny, ktoré vyvoleným umožňujú bohatnúť rozprávkovým tempom.

Úrad pre verejné obstarávanie spokojne roky sleduje exhibíciu „súťaží“ jedinej firmy. Polícia začína vyšetrovať medializované prípady predraženia, no po čase sú obvinenia v tichosti stiahnuté. Pacienti trpezlivo týždne čakajú na operácie. Do nemocnice si potom prinesú vlastný toaletný papier a príbor. Najlepšie aj vlastnú sestru, lebo tú „štátnu“ štát vraj nemá z čoho primerane zaplatiť.

Je úplne zrejmé, že štát má všetky prostriedky, aby túto hostinu na pacientoch mohol zastaviť. Otázkou je len to, prečo to premiér Fico len v tichosti sleduje.

Zdravotníctvo ticho živorí, vláda sa bez slova prizerá a ľudia nenápadne zomierajú.

Peter Kunder

Pozn. o oprave: 26. januára o 0:51 sme opravili nepresnosť v druhom grafe – výška stĺpca nekopírovala číselný údaj.

Tento materiál vznikol aj vďaka podpore bežných občanov. Ak aj vy chcete prispieť k lepšej verejnej kontrole, môžete veľmi jednoducho finančne podporiť Alianciu Fair-play, aby sme sa podobným témam mohli venovať intenzívnejšie. Ďakujeme.

Darujte

Ďakujeme všetkým individuálnym darcom, ktorí nás podporili priamo tu, cez portál Dobrá krajina alebo cez 2 % z daní. Tento blog vznikol aj vďaka podpore Open Society Foundations a Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho kráľovstva.

Teraz najčítanejšie