Denník N

Predreferendná chaotológia alebo sex a kakofónia ino-hlasov

Ako inak. Francúzi majú problém s Mohamedom. A či sú Slováci horší? Nie, len inak orientovaní. Aspoň momentálne. Francúzske „Je suis Charlie“ je pre nich skôr vecou „Ja som bytosť sexuálna“ (ego sum homo-sexualis). Prekvapivé? Nie pre toho, kto to už dávno vie, ak nie je z toho zchaotčený.

J.W. Bush často pripomenul: Čas vojny (Irak) je časom aj vojny informačnej. Zavádzal? Vonkoncom! Aspoň v tom bol priamo pravdivý. Česť jeho pamiatke – povedal by Charlie Hebdo. Zavádzanie patrí k stratégii sily. To vedeli už múdri Rimania: Populus vult decipi, ergo decipiatur (Ľud chce byť podvádzaný, teda podvádzajme ho). Autorom tejto lat. vety je anonymný ktosi. Anonymný lebo má meno mnohých dejinných tvári.

Pred niekoľkými hodinami šéf Microsoftu Satya Nadella oznámil, že o pár týždňov bude k dispozícii nová verzia operačného systému. Windows 10 má byť distribuovaný for free. Celý biznis trik sa volá freemium. Free znamená bezplatný a pekne znejúce premium označuje odmenu i cenu zároveň, ktorú si zaplatíte pri postupnom dokupovaní apps do vášho kompu. Naši dedovia to popísali slovami: Keď vtáča lapajú, … mu spievajú. Prezieravý V. Havel na začiatku funkcie jeho prezidentovania post-kom Česko-Slovenska povedal: Mnohí nám núkajú veľa. Musíme byť preto veľmi opatrní, rozvážni a múdri. Takto preložil do jazyka jeho doby skúsenosť ohľadne povestného antického Trojského koňa.

A starí Gréci vedeli svoje o boji Gigantov proti Olympským bohom. Menom toho je gigantomachia. Zápas je strojcom dejín. Povzdychol by si Hérakleitos z Efezu. Azda predsa len patríme na SK do rasy hrdinov európskej tradície. Náš zápas je o sex. Taký malý-veľký neolympský boh. Teda zápas o sex? Ba čo, nie o ten, veď ten objavili už naši pradedovia. Inak by sme tu vôbec neboli. Presnejšie, oni ho neobjavili, iba náležite používali, aby sme sa my mohli dostať čo aj k čítaniu tohto odstavca. Aká je tá slovenská gigantomachia? Naozaj o sexe? Nie je o sexe. Ale o jeho mieste. Či azda ne-mieste?

Fakt sexuality je pre Sk-mozog nesporný. Sporným je preň jeho legitímne miesto. A to miesto ani nie ako skutočnosť, ale miesto v zmysle verejno-právneho zakotvenia. Sexualita v masmédiách, sexualita v bordeloch. Slováci nie sú až takí nerozumní, aby to tak nedokázali s kúskom realizmu života vidieť. Ale nie sú až takí nerozumní, aby dokázali nekriticky pripustiť akúkoľvek formu sexuality vo verejno-právnej inštitúcii, ktorú celé ľudské dejiny poznajú ako manželstvo.

Však je to logické. Ba tak evidentne logické, že aj najväčšia matematická hlava 18. stor. G. W. Leibniz by s tým nemohla nesúhlasiť. Totiž s faktom, že pojem manželstvo je v jeho nepodplatiteľnej významovosti neprenosným do regiónu, ktorý mu pojmovo nepatrí. Totiž pojmový rozhas výrazu manželstvo má identitu rozsahu, ktorý nepripúšťa jeho neoprávnené rozšírenie (a tým neprenosnosť pojmu) bez toho, aby pôvodný pojem nezmenil, a tým nestratil jemu vlastnú totožnosť.

U Leibniza poznáme jeho zákon identity nerozlišiteľností /vecí/ (le principe d’identité des indiscernables). Ten hovorí o tom, že dve veci sú si totožné len a len vtedy, ak všetky vlastnosti jednej sú bezozvyšne vlastné aj druhej, a naopak. Príklad, ktorému sa zaiste nedá odporovať:

A (ako poslanec KSČ) = B (ako mjr. Jakubec) = C (ako Hayden) = D (ako J.A. Komenský). Málo presvedčivé? Iste, ak by sme opomenuli pridať aj posledný prvok „E“. Teraz už máme jasný vzorec: A = B = C = D = E. Pričom E = slov. herec Ladislav Chudík. A ten hral naznačené úlohy ako spomenuté postavy v A, B, C, D, a to v týchto resp. filmoch: Boj sa skončí zajtra; Volanie démonov; Zabudnite na Mozarta; Velká filmová loupež. Ešte jeden a troška jednoduchší príklad: X (Zornica) = Y (Večernica) = Z (Venuša) = W (Hesperus) = Q (Phosphorus). Skupina A, B, C, D, E ako aj skupina Y, X, Z, W, Q sú len iné mená tej istej veci. A tá je nemenne totožnou sama so sebou.

Leibniz by zvažoval možnosť uplatnenia pojmu manželstvo pre dva druhovo rozlíšené výrazy: pôvodné a dejinami odskúšané heterosexuálne a eventuálne skúmané homosexuálne manželstvo. Pričom vie, že nesmie rozšíriť prvky manželstva o žiadne vlastností, ktoré by zvrhli pôvodný pojem. A ten je evidentne budovaný na muž-žena typológii. Je nesporné, že pre geniálneho a rozumného Leibniza jav spolužitia muž-muž či žena-žena je absolútne inou, a tým s typológiou muž-žena nezlučiteľnou kategóriou. Takže pre Leibniza preniesť pojem manželstva z hetero- do homo- formy spolužitia by znamenalo falošne použiť jasne a presne nastavený koncept, a tým ho preniesť do sféry, ktorá je výrazom iného pojmu, nakoľko vlastnosti spolužitia muž-muž či žena-žena nie sú tie, ktoré sú vlastnosťami muž-žena v pojme manželstva. Pojem manželstvo v jeho nezákonnom prenose z hetero- formy do homo- formy by podstúpil nenapraviteľnú konceptuálnu deformáciu. A tá rozhodne nezapadá do rámca Leibnizovho zákona o identite nerozlišiteľností /vecí/. Zákon identity nerozlišiteľností pripúšťa len logicky správne usporiadané znenie jeho formulovania. Takým je aj nasledovné znenie: A (úmyselné celoživotné spoločenstvo muža a ženy) = B (úplné hetero-sexuálne spoločenstvo) = C (celostné rôzno-pohlavné spolužitie) = D (manželstvo).

Vďaka veľkému Leibnizovi máme veľké potvrdenie. Spolužitie homo-pohlavných jedincov je kategóriou, ktorá je nezlučiteľná s pojmom manželstva. A to práve z dôvodu toho, že sa obsahom jej vlastností podstatne vydeľuje z rámca toho, čo je pojmovým obsahom výrazu manželstva. Dve rôzne označenia nie sú si totožné/identické čo do vypočítania tých istých vlastnostných obsahov ich pojmovosti. Pretože typ muž-žena je nepopierateľne iným tak od typu muž-muž ako aj od typu žena-žena. Takto vzorec A = B = C nie je platný. Lebo A nie je ekvivalentné (rovnocenné) ani s B ako ani s C. Identita pojmu manželstvo sa ukázala falošná. Záver: hetero-pohlavné manželstvo je v plnom a opodstatnenom význame označením, ktoré napĺňa obsah typologicky pôvodného pojmu manželstvo. Na strane druhej homo-pohlavné spolužitie nemôže byť nazvané manželstvom, pretože neoprávnene presahuje logicky a jazykovo jasne zakotvený, evidentne pochopiteľný a presne účinkujúci pojem manželstva.

Ak by sa legislatíva pokúsila vyrobiť právne zdanie homo-sexuálneho spolužitia ako manželstva a nie ako ino-kategoriálneho spoločenstva života (registrovaného partnerstva, či nemanželskej vzájomnosti), tak potom by zrádzala poriadok vecí, logiku myslenia i jazyka. Stať sa neverným logike myslenia by stálo právny poriadok právo na jeho existenciu. Násilie práva s menom myšlienková slepota. Rozumnosť a usporiadanosť myslenia je tou múdrosťou, ktorá nie je diskriminačná voči ničomu a voči nikomu, lebo neznásilňuje ani poriadok vecí, ani poriadok myslenia ako ani poriadok jazyka.

Zapredať rozum, podplatiť múdrosť overenej dejinnej skúsenosti, zanedbať kritické rozlišovanie, nechať sa strhnúť duchom tzv. novoty, sú riziká, s ktorými zápasili už starí otcovia Európy. Antické Grécko sa chránilo proti predavačom prvo-plánových a populárnych výrokov, t. j. proti sofistom práve kultivovaním lásky k múdrosti, t. j. zakotvením filozofov ako otcov toho dedičstva a tradície, z ktorej žijeme dodnes.

Výhra dielčieho zápasu o čistotu jazyka, a tým aj o nepodplatiteľnosť pravidiel myslenia, nie je ešte, pochopiteľne, výhrou celej vojny. Problém optiky registrovaného partnerstva, ostáva v celospoločenskom vizuálnom poli predmetom sporu. Jeho prijatie je záležitosťou praktického a pragmatického riešenia, ktoré však nemôže nerešpektovať odvekým časom ľudskej skúsenosti odskúšané a overené morálne normy. Veď vieme predsa, že zákon je legislatívnou činnosťou a nie eticko- či morálno-latívnou, čiže morálku či etiku ustanovujúcou činnosťou. Teda je zákonodarnou a nie eticko- či morálno-tvornou aktivitou. /Neveríte? Opýtajte sa detí na druhom stupni zákl. školy./)

Smrť Sokrata dala dejinám viac ako sofistické Ministerstvo pravdy G. Orwella (v jeho románe 1984). Freemium, Trojské kone či Ministerstvá pravdy ako mixéry slov pre vôľu k moci sú len neo-verzie toho istého stroja. Mašiny chaotologickej nadprodukcie. Ich veľkou prednosťou je však skutočnosť toho, že volajú k prebudeniu rozumu, k rozvahe, k listovaniu v dejinách a k pokore toho, že homo sapiens je človek hľadania a nie človek propagandy.

Cesta od chaosu, ak vôbec ešte niekam má viesť, tak jedine len k odchaotičteniu. Referendum, odhliadnuc od výsledku, je už teraz možné chápať ako dobré, ak nás od zmätkov opäť usmerní k stredu. K bodu, kde človek vie počítať dokonca ešte aj poza logické hranice Leibnizovho zákona totožnosti nerozlíšiteľných vecí.

Autorom je Jozef Fekete

Teraz najčítanejšie

Spoločenstvo Ladislava Hanusa

Sme katolíckym akademickým spoločenstvom, ktoré je otvorené všetkým kresťanom a ľuďom hľadajúcim pravdu. Chceme, slovami Benedikta XVI., ohlasovať Krista najmä tam, kde je mlčanie o viere najrozšírenejšie: v politike, kultúre, médiách, profesionálnom živote a intelektuálnej sfére spoločnosti. V našich textoch chceme poctivo hľadať pravdu a viesť polemiku s úctou a rešpektom k oponentom. Texty uverejnené na blogu SLH nemusia nevyhnutne vyjadrovať postoje celého spoločenstva.