Film s názvom Sleduj ma má cca. 50 min. (Holandsko, 2018, #follovlule, N. Veul)

Na úvod sa píše, že: „“ Všetko, čo vidíte, je táto okúzľujúca stránka. Nevidíte však, čo sa deje za oponou.“ vysvetľuje Mike zo spoločnosti Dovetale, ktorá analyzuje sociálne médiá. Instagram je ako výkladná skriňa, v ktorej ľudia propagujú samých seba. Zatiaľ, čo užívatelia a užívateľky nadšene rozdávajú lajky selfíčkam, v pozadí prebieha čulý obchod s používateľskými účtami…..Je vôbec možné niečomu veriť?“

A teda, ako to je s našou spoločnosťou, kedy jednoducho nie je čas udržovať vzťahy s ľuďmi, s ktorými nám nejde o niečo, čo umožní prospech, možný zisk, či už ide o vzťah udržiavaný v rámci zamestnania, či podnikania, keď ani na rodinu či priateľov, budovania priateľstiev, zážitkov spoločných, úspechu, dôvery…nie je čas a končíme v tej „stoke“, kde sa to javí ako ok, s mobilom v ruke si púšťame do vedomia neznáme obsahy, In – forma – cie, ľudí, Pc hry a on line hráči, kde doslova ako „kúzelník“ niekto niečo ukazuje, ponúka a iný sa javí, že je s nami, hrá z opačnej strany sveta, …jednoduché, rýchle, …a málo skutočné…

A čo tak ovplyvňovanie tzv. mienkotvornými médiami, ktoré sa tvária demokraticky, profesionálne a časom, vďaka ich „výchove“, formovaniu, In – forma -cie, ktoré sa k nám dostanú ako pojmy, tézy, heslá…hodnoty…etické spektrá hodnôt v rámci hierarchie od jedna po desať…ktoré tvoria nás, ako „správnych“ ľudí, hodných správnej skupiny, ktorá má dojem, že cestuje správne životom, s tými správnymi a vždy chápajúcimi a usmiatymi ľuďmi…tí, ktorí povedia: „ok“, či: „áno, hm, pokračuj…“ a majú ten správny image nad čelom vrásku či pohľad uprený do priestoru medzi naše obočie, priam sugestívne hypnotizujúc naše ego a udržiavajúc tak i ich ego, či všetky egá tých, ktorí neuhnú ni krok späť do sebareflexie, či pochybnosti, kritického úsudku, logiky…do priestoru amigdaly…

Teda, čo ak s dojmom, že tu je jasný nepriateľ, tu sú jasné hodnoty, tu je jasné svetlo pravdy, progresívnej budúcnosti, sveta, ktorý bude iný, lepší, zdravší, ekologickejší, udržateľnejší, postavený na informačnej spoločnosti…kde ani chlieb netreba už jesť, ..ani kúriť v zime…ani sa brániť. …kde stačí len veriť a kať do svetlejšej spoločnosti, v tými na večné časy a nikdy inak…

Teda, čo keď si zvykne niekto chodiť do svojho sveta, na nákupy, rýchle a bezprostredné, kde si i pravdu kúpim za jeden klik, a kde stačí prečítať hedlajn, názov, heslo…hodnotový úsudok, ktorý ma utvrdí v mojom svete…ktorý mi ho tvorí a udržiava…ako takú vežu … teda, čo keď taký „obchod“, kde si zvykne i väčšina spoločnosti „nakupovať“ s dojmom, že oni sú demokrati a tí, ktorí sa tak nazvali sú tiež demokrati, či liberáli, či tvorcovia liberálnej demokracie (lebo v normálnej demokracii je miesto i pre konzervatívnych, i pre liberálnych, i socialistov i ľudovcov…i tých mierne doprava i tých mierne doľava…asi niekto stále chápe logike, ktorá ukazuje rozdiel v oboch pojmoch (demokracia/liberálna demokracia…)…

A čo teda s tým, keď sa v svete, ktorý sa prudko mení, kde si treba všímať a učiť  veľmi rýchlo – mládež, čo je osvietené a čo je v tieni, ktorý sa tvári a kto ťahá nitky,…kto je na jednej strane palice a kto je na druhom jej konci…že to súvisí…i svetlo a tma, i noc a deň i jedna strana mince, ktorá nie je mincou bez jej druhej strany, že vnímame a chápeme komplexne…aby nás nenapálil nejaký podvodník, ktorý budí dojem…či niekto, kto nám ukazuje peniaze a máme dojem, že je úspešný, schopný a hodný úcty…teda ,keď sa v tomto svete skôr či neskôr z niečoho, čo vyzerá ako nezištne a jedine vedecké, či pravdivé, vykľuje ako účelové správanie ,systém, hierarchia, moc, ktorá sa snaží ideológiu vtlačiť do celku spoločnosti (ako od slova: totalita – na každom stupni spoločnosti niečo…od materskej výchovy po školstvo, armádu, štátnu službu…či súdy…poznáme tie zábery napr. s prvej štátnosti, kedy deti mali pušky z dreva a papierové čiapky a pochodovali pod píšťalkou pána s uniformou, so slušne zastrihnutým fúzom či vlasmi…príklad. vizualizácia…

Teda, v Ústave SR sa veľmi umne píše, hneď v úvode, že spoločnosť nie je viazaná na žiadnu ideológiu, náboženstvo, že je tu národ a menšiny… že rovnosť, zákonnosť, že to je občianske právo, ľudské práva, súdy, rozdelenie moci, a hlavne kontrola moci od občanov, ktorí sú suverénni v danej republike – ktorá sa práve preto nazývala demokratická….

Vždy v každej spoločnosti si najvýznamnejší a najschopnejší našli svoje miesto úplne hore a pre to, že boli cti hodní, mohli súdiť a ľud ich súd prijal…pokladali sa za nestranných, múdrych…ľudia sa poznali nie z médií, nie podľa toho, čo nás okúzľuje, aké pozadie či rollup si daný „kúzelníci“, ktorí chcú ovplyvniť a získať vplyv, moc…slovo…roztvoria za sebou… akých novinárov si „kúpia“ či už na správne otázky, rozhovory, či mlčanie, ktoré ohlušuje škandál, fenomén, ktorý sa stane v reálnom živote…ktorý treba „vysvetliť“, kde treba „zabrať“ a „poučiť“..

Je to i lákavé, keď v prostredí, kde nie je čas, kde sa treba „obracať“ mať prospech, ploduchtivé konanie…niekto rýchlo povie, čo je dobro a čo zlo, keď teda i novinár si zvykne súdiť a nejak ovplyvní i spoločnosť i tých sudcov, celý systém, pilier rozdelenia moci v republike (súdna moc – kde je človek s etickým kódexom so vzdelaním, s kontrolou a motiváciou…).

Sledoval som včera kúsok s cca. štvorhodinového prenosu zasadania súdnej rady a zaujalo ma tvrdenie pani z etickej komisie, ktorá vraví, že nikde vo svete nevidela taký vzťah, kde by novinár a sudca nejak riešili ľudí, členov spoločnosti, rôzne fenomény a podobne…no prečo to nenašla? No, asi preto ,že to je nenormálne, absurdné či škodlivé…hodné minimálne rozboru…že prečo…Kto je vlastne príčina a kto následok? Kto koho „potrebuje“? Kto l z koho prospech? Bolo skôr vajíčko, či sliepočka? Bola najskôr moc a potom láska? Alebo najskôr láska a potom „synergický efekt“ radosť ,moc, moc nad ľuďmi, životmi…? Kde jeden zodpovedá, jeden má „pečiatku“ a druhý je možno ten krk, ktorý otáča hlavu?

Musím končiť, len jedna vec ma zaujala. Pani sudkyňa povedala, že ona daný denník číta, že je predplatiteľ…Teda úsudok, že prijíma názory, hodnoty a možno i ideológiu, a ksa dokáže, že sa tu roky nejaká ideológia podsúva, zavádza…kde zjavne vyplývalo z kontextu, že niektorí sudcovia i vďaka vzdelaniu, skúsenosti zo súdenia ,z tvorby úsudkov, zo schopnosti v tom ,že vedia rozlíšiť hodnotiaci výrok od faktu či od manipulácie, zjavne ukázali divákom, že tu nie je jeden pohľad na svet. JE tu teda téma i pre tzv. globálne vzdelávanie? Ozve sa s novým metodickým materiálom s filmom zo zasadnutia súdnej rady pre školákoch festival Jeden svet, organizácia Človek v ohrození? Je človek, občan v ohrození? Predstavme si, že roky niekto niečo predkladá ako všeobecne dobro a je to jednostranný pohľad, možno i ideologický, a potom sa povie, že my sme dobrí, nás volte, a väčšina správne masírovaná jednoducho zaberie a dá moc niekomu, kto je neznámy, na druhom konci palice…niekto, kto oslnil.. a niekto sa tvári ako novinár a nevinný, bez zodpovednosti a ten, ktorý je možno tiež využitý, či so spoločným záujmom, tváriac sa ako dobro, ustanovujúc dobro – porušujúc možno i zákon, je obeť…je to teda len taký filozoficky sa javiaci textík, blog, na prípadne zamyslenie, že názor hodný možno do úvahy… Ako upozorňuje i doc. Pinc, na youtube, že už dávni Gréci rozlišovali medzi mienkou a pravdou, ktorá je nespochybniteľná. A tých, ktorí uveria hneď tomu na prvý pohľad jasnému, tomu, čo je na povrchu, tých volali“ idiota – človek, ktorý nevie rozlišovať…všetko najlepšie želám…ťažko sa žije ľahko, vraví sa…a ľahkovážni si ľahko zvolia jas…trblietanie…dojem…doxa…všetko plynie a dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky…a kto sa bojí, nejde do lesa….