Denník N

Malý chaos

*

Niekedy nie je čas na zlé

a horšie, ako čo prehrmí.

 

Svitáme na Tvojom poli,

plným priehrštím napoly

 

Keď sa zase raz nakloníš,

aby sme zdvihli hlavy, oči,

 

vôňu mali aj kvety…

Vstúpime do zmeny.

 

*

 

Nechám sa spomaliť.

Nohy cítime s kamienkami.

 

V srdci urobíš poriadky.

Je z toho niečo:

 

niekoľko ľudí, stromov,

keď by si prijal viac

 

rozšíriť raj

k slnečniciam.

 

*

 

Občas sme sypkosť,

s ktorou si niekto poradil.

 

Dávame mená

na srdce, spomienky.

 

Nie sú to príčiny.

Možno jedna,

 

ktorá v nás zrodila

stvorenie sveta,

 

koncept,

čo po nás zostáva

 

*

 

V prachu strácam,

aké chceš opäť slová.

 

Dopúšťaš bolesť,

aby z nej bola rosa,

 

ktorá nás uzemní

a svetlo v napätí

 

premení potichu tvár

na konci hľadania

 

*

 

Na jednej ruke

upevníš most.

 

Polnoc a lomy svetla

namoria v nás

 

všetky tie krásy,

ktoré tak míňame,

 

akoby…

Nič,

 

nič nemalo ostrosť,

čo vráti dych.

 

*

 

Rok vie byť úžasná škola,

kto by menil…

 

Kríž otvorený od rany.

A mäkký, pretože cítiš.

 

Na Tvoje pery položím úsmev

s otázkou bolestne len krajší.

 

Stále nám odpúšťaš, a tak chceš,

aby sme boli Tvoji.

*

Teraz najčítanejšie

Eva Sládeková

Už dávnejšie niekto literárne a ešte inak spracoval hľadanie strateného času. V súčasnosti je to tak živá potreba... Ak chceme byť ľudskí alebo dokonca sami sebou, je nutné nájsť si čas, v ktorom sa pravidelnejšie usadíme a budeme sa učiť pustiť všetko z rúk, dopriať aj myšlienkam slobodu plynúť v tom vlastnom kruhu. A takto konečne svoje dýchanie a malé stopy vo svete premeníme na dar, modlitbu a pokoj.