Dnes je tomu koľko rokov, koľko vody teda pretieklo, čo sa naši rodičia zobudili do šokujúceho rána? Do sveta, kde sa začalo klamať a kde sa stratila ľudská tvár?

Kto má ešte trochu schopnosť diskutovať, počúvať starších, spýtajte sa rodičov, kto mal pravdu v časoch, keď jedna strana – komunistická – tu vládla nad všetkým, totalitne.

A ako to je v svete iných radikálnych riešení, kde sa niekomu zdá ako jediné riešenie zničiť spoločenské triedy, národy, rodín, spoločenský poriadok, ktorý prirodzene medzi ľuďmi plnil storočia a tisícročia prirodzený tmel? Ako je to v svete nie marxistickom, ale v tzv. neomarxistickom? Kto bude víťaz? Naozaj si člen tohto hnutia, často bez znalosti a skúsenosti, myslí, že on? No nech sa pozrie na predchodcov, keďže história je matka múdrosti, ako dopadli mnohí boľševici. Teror a nezákonnosť je cesta do pekla. V svete, kde Boha niet, je všetko možné. Tak nejak vravel vlastne vizionár toho, čo prišlo neskôr, celého toho pekla_ F. M. Dostojevskij. A opak pekla, je v tom priestore medzi nami, v dialógu, v dobrej vôli sa stretnúť a s chuťou spoznávať svet toho druhého, tam sa vytvára či nachádza „nebo“… Vráťme sa sami s sebe a svorne napred…Vo vlastnom jazyku, s o vzájomnou podporou…žičlivosťou …v snahe vytvárať tzv. sociálny kapitál…pozitívne myslenia a iné postoje,..to by mala učiť škola…i tzv. globálne vzdelávanie…nik nemá patent na pravdu a etika predchádza zákon. Etika je snaha presadiť dobro do spoločnosti a asi väčšina ľudí, nie fanatikov, členov nejakého tábora, či fanúšikov politických strán či bojov – minimálne cíti, že to čo sa tu deje posledné týždne nie je dobré…nie pre spoločnosť, rodinu, národ, Jakub zaspal na ceste, na púšti, s hlavou na kameni, s výčitkami svedomia, že oklamal brata i otca Izáka, a prisnil sa mu sen a potešilo to jeho srdce. Nevzdávajme sa snov a ani srdca, žime ako ľudia, nie ako zver. To je môj sen, že toto tu niekto dočítal a skúsil to – srdcom – pochopiť. Spomenul si na svojich rodičov a skúsil odtiaľ budovať postoj k sebe , k svetu…že láska, úcta…nie peniaze či poslušnosť ya každú cenu…už len z úcty k tej minulosti, k snahám „otcov“, bojovníkov za lepšiu spoločnosť, slobodu, spravodlivosť medzi ľuďmi…aby za drú prácu dostal každý dôstojnú prácu…i policajt hodnosť i česť …či v opačnom prípade, opak…

A k výročiu (55 rokov)…ktore zda sa zmenilo narod, spolocnost, nieco od vizionara, fenomen K. Kryl, teror a strach popisal umelecky a presne:

Karel Kryl
Veličenstvo Kat

V ^Emiponurém osvětlení ^Dgotického ^Emisálu
^Gkupčíci vyděšení ^Amihledí do mi^Hsálů
^Emia houfec ^Cmordýřů si žádá^D požehnání,^G, D
/: ^Amivždyť první z ^Emirytířů je ^H7Veličenstvo ^EmiKat. :/^D, Emi, D
2.Kněz-ďábel, co mši slouží, z oprátky má štolu,
pod fialovou komží láhev vitriolu,
pach síry z hmoždířů se valí k rudé kápi
/: prvního z rytířů, hle: Veličenstvo Kat. :/
®:^GNa korouhvi ^Dstátu ^Cje emblém s gilo^Dtinou,
z ^Gostnatýho ^Ddrátu ^Cpáchne to shni^Dlotinou,
v ^Amikraji hnízdí hejno krkav^Emičí,
^Amilidu vládne mistr poprav^H7čí.

3. Král klečí před Satanem na žezlo se těší
a lůza pod platanem radu moudrých věší
a zástup kacířů se raduje a jásá,
/: vždyť prvním z rytířů je Veličenstvo Kat. :/

Na rohu ulice vrah o morálce káže,
před vraty věznice se procházejí stráže,

z vojenských pancířů vstříc černý nápis hlásá,
/: že prvním z rytířů je Veličenstvo Kat. :/

®:Nad palácem vlády ční prapor s gilotinou,
děti mají rády kornouty se zmrzlinou,
soudcové se na ně zlobili,
zmrzlináře dětem zabili.

Byl hrozný tento stát, když musel jsi se dívat,
jak zakázali psát a zakázali zpívat,
a bylo jim to málo, poručili dětem
/: modlit se jak si přálo Veličenstvo Kat. :/

S úšklebkem Ďábel viděl pro každého podíl,
syn otce nenáviděl, bratr bratru škodil,
jen motýl smrtihlav se nad tou zemí vznáší,
/: kde v kruhu tupých hlav dlí Veličenstvo Kat. :/