P. Krištúfek: Morytáty (Čitateľský denník 33/2023)
„Hneď na začiatku im ktosi chcel počariť. Ak zavesíte pravé krídlo drozda na čiernej stužke do domu, v ktorom doteraz nikto nebýval — prinesie to novým obyvateľom ťažký a nepokojný spánok. Mária si krídlo našťastie okamžite všimla a tú odpornú vec zakopala v lese. Potom tu žili s mužom sedem rokov. Šťastie má veľa tvárí a toto bola, pri skromnom prižmúrení oboch očí, jedna z jeho podôb. Až kým jej neumrel.“
Hrôzostrašné historky, morytáty, sú fascinujúcou literárnou formou. Veď to možno poznáte z detstva — neobišlo sa bez nich asi žiadne posedenie pri táboráku. Čierna sanitka, Krvavá bečka, to Niečo pod posteľou, čo striehne na detské nohy.
Peter Krištúfek, ktorý by sa sa, mimochodom, tento rok dožil päťdesiatky, si vytvoril vlastné miniatúry s touto hororovou atmosférou. Deti stratené na Kračún v snehovej búrke. Nepríjemný ekzém od otravného nápadníka. Utopenci s citom pre poéziu. Najsilnejšie na mňa zapôsobil príbeh Had, ktorý je celý vyskladaný z klasických slovenských povier. Doslova etno-folk horor.
Niektoré poviedky majú síce banálne pointy, ale vďaka krátkej forme, výbornej atmosfére a striedaniu kulís i storočí sú Morytáty príjemnou jednohubkou s pridanou hodnotou vo forme dizajnu Pala Bálika. Vreckový formát, červené strany, ilustrácie Pala Čejku a font Sigismundus Martina Pyšného vychádzajúci z istého neskoro barokového spisu (prečítajte si o ňom poznámku na záverečnej strane, stojí to za to) z nich robia krásny zberateľský kúsok.
P. Krištúfek: Morytáty
Artforum, 2020
102 strán
70 %
plusy
• dizajn, ilustrácie, typografia
• atmosféra
• striedanie historických období
mínusy
• viacero banálnych poínt
Čitateľský denník vo forme podcastu môžete počúvať na:
Spotify, SoundCloude, Apple alebo Google podcasts.
Moju výtvarnú tvorbu môžete sledovať na:
Facebooku alebo webe.
