Teda položil som si otázku, že  prečo vlastne tak malý záujem občanov je k tej škandalóznej situácií, ktorú tu postupne vytvárajú niektorí extrémisti, agresívni a sfanatizovaní členovia „dupotajúceho davu“ s tou svojou navonok „pjeknučkou ideológiou“ kráčajú v smere ďalšej utópie, krajšej budúcnosti, s priateľmi na večné časy…teda, čo s predstavou o potrebe radikálnych riešení v pomere k potrebe dodržiavania zákonov….

A uvedomil som si, že je to naozaj asi o tom, že ak si môže niekto vybrať tú ľahšiu cestu, pohodlnejšiu, v pomere j tej, kde čaká statočnosť, úsilie a možno sláva (známy príklad z mýtov už o Herkulesovi…keď prišli tri sudičky…)

No jednoducho, keď sme tak zo škôl naučení, bez toho, že by si uvedomovali to, že nás to príkladom – prirodzeným spôsobom – učia, že máme poslúchať tých, ktorí nás hodnotia, od ktorých sme závislí, tak za tú „kostičku“, ktorú nám pohodia, či už je to plat v korporácií, či IT sektore, kde cez klapky na očiach nevidím spoločenskú zodpovednosť (častokrát), hlavne, že mám na dovolenky, hypotéky, auto, ktorým deti vozím po meste v zácpach na krúžky…hlavne, že mi banky ešte môžu požičať, keby niečo, že mám tzv. bonitu…

A áno, keby niečo, idem do zahraničia robiť, lebo či tu, či tam, nik o mne nevie, som len malý člen, steblo trávy na lúke, v rámci monokultúry, GMO…ktorú tu niekto pestuje…

A áno, verím, že právo nepotrebujem. Načo. Veď súdy pracujú pomaly a to, čo sa deje, je len pánske huncútstvo.. Tak tomu verili predkovia, i keď nevedeli ešte čítať, písať, či keď ešte za monarchie museli ísť za cisára bojovať …do nezmyselných vojen…žiadna zmena, Žiadne ciele, sny a ciele…

A ten progres, ktorý sa sľubuje, tak to je naozaj krásne kúzlo nejakých „kúzelníkov“, keď sa to podarí. Naozaj, aby sa za zlo považovalo to, o čo sa snažili celé generácie v rámci civilizácie  v oblasti nastoľovania spravodlivosti, práva, lepších zákonov, rovnosti, občianskej spoločnosti…v porovnaní s tým progresom, kedy niekto niečo prečíta z papiera (kto mu to napísal, nevieme-…) a povedal, že niečo cíti, domnieva sa a že to je dobré a hento je zas zlé. Ukáže prstom na nepriateľa a je to. Žiadne argumenty, žiadne dôkazy, žiadne primerané použitie súdov, procesov, ktoré fungovali a zabezpečovali nejakú ochranu života, osobnosti, dôstojnosti. Načo? Veď sami sme sa za tú pohodenú kostičku tej dôstojnosti života vzdali.

Pred rokmi, keď som mal tú časť robiť pre ľudí v našom bytovom dome „predsedu“ vlastníkov bytov , zástupcu vlastníkov .. a keď som márne upozorňoval na potrebu riadiť sa zákonom a upozorňoval na potrebu riadiť sa uzneseniami, ktoré sme si sami odsúhlasili, narazil som na presne toto. Aký je môj záujem? Čo je pohodlnejšie? Čo je bezbolestnejšie? Čo ma neohrozí? A nech to iný urobí a keď to bude už vyhraté, potom sa pridám na stranu „víťaza“…

A vtedy som pochopil, že tu je tá mentalita taká, že ak im rovno (dospelým a aj o desať rokov starším) niekto povie: „Zajtra idete do gulagu, zoberte si kufor.“ Nik nepovie, že prečo. Skôr povedia, že sused – ukážu prstom – si zbalil dva kufre…Aby sa zapáčili. Zvykne si našinec na všetko. Ako to je vlastne v krajinách tu hľa na východ od nás, vďaka režimu, ktorý ich ovplyvnil… I tam stačí, keď niekto sa zmocní myšlienok, slov, lebo na počiatku bolo slovo…a povie, že to bolo zlé a teraz príde sila, ktorá spraví opak, ktorej sa treba podrobiť. Či to je sila s prvkami šialenstva, nacizmu, fašizmu, komunizmu, …s prvkami zjavného zla, nenormálnosti, neľudskosti, nenávisti, extrémov a tuposti….našinec verí, že sa to zmení, že bude lepšie…a hurá, vy choďte bojovať, my sme to vybavili, tu je dekrét…vy choďte teraz umierať, keď sa nepýtate, čo chce život od vás, ale len si žiadate od života nejaké „nepodstatné“ veci, zapredávajúc vlasť, otčinu, národ, rodinu, predkov, ktorí v pote tváre niečo budovali…

Ale ako hlása myšlienka pri vysadenom stromčeku v S. Smokovci, nesnažte sa zmeniť svet, snažte sa ho milovať…no skúsim to…

I keď zákon známy hovorí, čo dáš, to sa ti vráti. My sme zvyknutí len na závislú prácu, nič navyše, nie je čas, chceme sa mať hmotne lepšie a podmieňujeme čin možným prospechom…tak čo sa nám vráti?  Čo sme tu spravili za tridsať rokov? v porovnaní s tým, čo sa tu spravilo za štyridsať rokov predtým? Na čo môžeme byť hrdí? Na deti, ktoré priam neľudsky s chovajú, zvyknutí na to, čo im dá ponuka na smartphone? Hm? A čo sa nám vráti? Tento text bol vlastne o tom, že už teraz tu máme generáciu, ktorá kalkuluje, s kalkulačkou v ruke…,a to, ako premýšľa, aký má postoj, to sa ukazuje v tom zle, ktoré nechce vidieť… Tátu sme zapreli…(parafráza na K. Kryla) …a keby Boha nebolo, všetko by bolo možné (parafráza na F. M. Dostojevského)…