Denník N

Kde sa vyučuje neodborne?

Podľa údajov Ministerstva školstva je najnižšia odbornosť vyučovania na druhom stupni základných škôl, a to najmä v predmetoch technika, občianska náuka, informatika a etika. Naopak vysokú odbornosť pozorujeme pri všetkých jazykoch, biológii aj matematike. Na gymnáziách je odbornosť vyučovania vo všetkých krajoch výrazne vyššia ako na 2. stupni ZŠ, pričom ide o učiteľov s rovnakou požadovanou kvalifikáciou. V krajských mestách (okrem Žiliny) je odbornosť na základných školách v priemere vyššia ako vo zvyšku kraja.

Nedostatok (kvalifikovaných) učiteľov je známy a často diskutovaný problém. Analýza IVP a SAV [1] na základe mikrosimulačného modelu predikuje, že budúci nedostatok učiteľov[i] predstavuje až 1 500 – 2 100 učiteľov ročne. Ako indikátor aktuálneho nedostatku učiteľov sa často používa počet voľných pracovných miest, ktorý odráža dopyt po učiteľoch [2]. Iba z počtu voľných pracovných miest však nie je zrejmé nakoľko je ich obsadzovanie pre školu problematické a či môžeme hovoriť o nedostatku učiteľov. Práve miera toho, nakoľko je vyučovanie vedené odborne odzrkadľuje, okrem iného aj ako sa so situáciou vyrovnávajú jednotlivé školy, t.j. či sa im podarilo zohnať alebo udržať učiteľa, ktorý spĺňa kvalifikačné požiadavky.

Kedy prebieha vyučovanie odborne? Odbornosť vyučovania je posudzovaná na základe vyhlášky MŠVVaŠ SR č. 1/2020 o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. V praxi to znamená, že ak učí napríklad informatiku na 2. stupni niekto, kto vôbec nevyštudoval učiteľstvo alebo niekto kto má vyštudované učiteľstvo biológie alebo učiteľstvo pre predprimárne vzdelávanie, tak táto hodina nie je odučená odborne. Zahraničná literatúra naznačuje, že vyučovanie predmetu nekvalifikovaným učiteľom môže mať vplyv na jeho kvalitu, prípadne na výsledky žiakov [3, 4, 5].

Na stránke Ministerstva školstva boli zverejnené prehľadové tabuľky  o odbornosti vyučovania v materských, základných a stredných školách, zo zberu z Rezortného informačného systému MŠVVaŠ (RIS) zo septembra 2021, ktoré následne spracovalo Centrum vedecko-technických informácii (CVTI) v spolupráci s IVP. V tomto článku by sme radi upozornili na najdôležitejšie zistenia z týchto údajov. Okrem toho na IVP pripravujeme podrobnejšiu analýzu, ktorá má za cieľ sledovať odbornosť vyučovania v širšom kontexte a analyzovať vplyv rôznych faktorov na mieru odbornosti na školách.

Najmenej odborne odučených hodín je v bežných triedach na 2.stupni ZŠ (88 %). V ostatných druhoch škôl bola podľa údajov zo zberu odbornosť vyučovania viac ako 95 %, v bežných triedach gymnázií až 98,3 %. K podobným záverom dospela aj Štátna školská inšpekcia vo svojej správe v školskom roku 2019/20 [6], podľa ktorej odbornosť vyučovania na navštívených školách bola najvyššia na gymnáziách (96,6 %), na ZŠ dosahovala v primárnom vzdelávaní 93,4 % a  v nižšom strednom vzdelávaní 85,6 %.

Odbornosť vyučovania je na súkromných školách v priemere nižšia ako v štátnych školách (všetky druhy škôl okrem 2. stupňa ZŠ). Výnimkou je 2. stupeň ZŠ, kde súkromné školy dosahujú v priemere najvyššiu odbornosť vyučovania. Cirkevné školy vykazujú najvyššiu priemernú odbornosť v materských školách, na 1. stupni ZŠ aj na stredných odborných školách (SOŠ).

Podiel vyučovacích hodín učených odborne pre vybrané druhy škôl podľa formy vlastníctva

Druh školy všetci zriaďovatelia cirkevná súkromná štátna
Materské školy 97,8 % 98,2 % 95,2 % 97,9 %
ZŠ 1. stupeň 95,5 % 96,6 % 93,0 % 95,6 %
ZŠ 2. stupeň 88,0 % 90,3 % 90,6 % 87,7 %
Gymnáziá 98,3 % 97,8 % 97,6 % 98,6 %
Konzervatóriá 97,6 % 93,4 % 95,0 % 99,4 %
SOŠ 96,5 % 97,5 % 94,2 % 96,8 %
Špeciálne školy 95,9 % 98,6 % 95,6 % 95,8 %
Zdroj: Rezortný informačný systém MŠVVaŠ, k 15.9.2021, spracované IVP
Pozn.: pre každý druh školy je zvýraznená tučným písmom forma vlastníctva škôl s najvyššou priemernou odbornosťou vyučovania.

Na lokalite záleží

V materských školách (MŠ) je najnižšia miera odbornosti vyučovania v Bratislavskom, Nitrianskom a Banskobystrickom kraji. Zaujímavosťou je, že napriek nízkej priemernej odbornosti v MŠ v Nitrianskom kraji, materské školy v meste Nitra vykazujú 100 % hodín učených odborne.

Najvyššia priemerná odbornosť vyučovania je na 1. aj 2. stupni ZŠ v Trenčianskom, Žilinskom a Prešovskom kraji, pričom na 2. stupni ZŠ sa k nim pridáva aj Bratislavský kraj. Naopak, na prvom stupni základných škôl pozorujeme v Bratislavskom kraji výrazne najnižší podiel hodín odučených odborne. Je to zapríčinené najmä nízkou odbornosťou v okresoch Malacky a Senec. Keď sa pozrieme podrobnejšie na priemernú odbornosť na ZŠ podľa okresov, najvyššia je v okresoch Košice I, III, IV a okresoch Martin a Dolný Kubín. Naopak najnižšia priemerná odbornosť na ZŠ je v okresoch Malacky, Revúca, Sobrance, Krupina a Veľký Krtíš. Vo všeobecnosti sa v spodnom kvartile nachádzajú najmä okresy na južnom Slovensku (okrem Košíc).

V krajských mestách (okrem Žiliny) pozorujeme na 1. aj 2. stupni ZŠ vyššiu mieru odbornosti vyučovania ako na školách mimo krajského mesta v rámci daného kraja. Najväčšie rozdiely na 1. stupni vidíme v Bratislave a Košiciach, na 2. stupni sú rozdiely najmä v Prešove, Nitre a Banskej Bystrici. Časť týchto rozdielov (najmä pre 2. stupeň) je možné vysvetliť vyššou priemernou veľkosťou škôl v krajskom meste, avšak predpokladáme, že za nimi stojí spektrum ďalších dôvodov [7, 8].

Odbornosť vyučovania na gymnáziách je vo všetkých krajoch výrazne vyššia ako na 2. stupni ZŠ (v priemere o 10 p.b.), pričom ide o učiteľov s rovnakou požadovanou kvalifikáciou. Medzi krajmi sa odbornosť líši iba minimálne. Výrazne nadpriemernú odbornosť vyučovania na SOŠ pozorujeme v Bratislavskom a Žilinskom kraji. Na konzervatóriách je to v Košickom, Prešovskom a Bratislavskom kraji.

Na základe týchto údajov by sme mohli nadobudnúť pocit, že v Bratislavskom kraji v prípade 2. stupňa ZŠ a stredných škôl nie je problém s nedostatkom kvalifikovaných učiteľov. V Bratislavskom kraji však zároveň evidujeme najvyšší počet neobsadených učiteľských pracovných miest [2], pričom dopyt po učiteľoch v tomto kraji podľa našich prognóz bude v prípade stredných škôl výrazne rásť [1]. Je preto zaujímavé, že problémy s nedostatkom učiteľov sa v tomto kraji neprejavujú v nižšej miere odbornosti. Riaditelia škôl zrejme v danom čase (rok 2021) nepotrebovali zamestnávať nekvalifikovanú pracovnú silu a s nedostatkom sa pravdepodobne vysporiadali inými spôsobmi. Navyše, na priemernú odbornosť  vplývajú okrem nedostatku učiteľov mnohé iné faktory, ako napríklad veľkosť školy alebo pracovné podmienky, ktoré sa medzi krajmi líšia.

Medzi predmetmi sú výrazné rozdiely v odbornosti vyučovania

Na druhom stupni ZŠ je najnižšia odbornosť vyučovania v predmetoch, technika, občianska náuka, informatika a etická výchova. Pod priemerom 80 % odborne odučených hodín je aj vyučovanie výtvarnej a hudobnej výchovy a fyziky. Naopak, vysokú odbornosť vyučovania pozorujeme pri všetkých jazykoch (vrátane slovenského), náboženstve, biológii a matematike.

Nízka miera odbornosti vyučovania nejakého predmetu nemusí nutne odzrkadľovať nedostatok učiteľov s danou aprobáciou. Predpokladáme, že niektoré predmety môžu riaditelia vo vyššej miere využívať na vyskladanie úväzkov pre učiteľov. To pravdepodobne závisí napríklad od subjektívneho pohľadu riaditeľa na náročnosť a dôležitosť predmetov alebo od ochoty učiteľov daný predmet učiť neodborne. Napríklad až 75 % vyučujúcich etickej výchovy na 2. stupni ZŠ učí iba 1 alebo 2 hodiny týždenne (55 % iba 1 hodinu). V prípade techniky je to takmer polovica a v prípade chémie iba 18 % vyučujúcich daného predmetu. Hlbšej analýze toho, či je nízka odbornosť vyučovania konkrétneho predmetu spôsobená nedostatkom učiteľov s touto aprobáciou sa venujeme v pripravovanom materiáli.

Podiel vyučovacích hodín učených odborne na 2. stupni ZŠ podľa predmetu

Vzdelávacia oblasť Predmet Podiel vyučovacích hodín učených odborne
človek a hodnoty etická výchova 68,4 %
náboženská výchova alebo náboženstvo 98,6 %
človek a príroda fyzika 78,4 %
chémia 86,5 %
biológia 93,8 %
človek a spoločnosť občianska náuka 67,2 %
geografia 86,0 %
dejepis 88,8 %
človek a svet práce technika 56,9 %
matematika a práca s informáciami informatika 67,3 %
matematika 92,3 %
jazyk a komunikácia ruský jazyk 91,3 %
nemecký jazyk 91,7 %
slovenský jazyk a slovenská literatúra[ii] 93,9 %
anglický jazyk 94,9 %
jazyk národnostnej menšiny a literatúra 96,1 %
slovenský jazyk a literatúra 97,6 %
španielsky jazyk 99,0 %
francúzsky jazyk 100,0 %
umenie a kultúra výtvarná výchova 71,1 %
hudobná výchova 74,4 %
zdravie a pohyb telesná a športová výchova 88,8 %
Zdroj: Rezortný informačný systém MŠVVaŠ, k 15.9.2021, spracované IVP
Pozn.: tučným písmom sú zvýraznené predmety, v ktorých je priemerná odbornosť vyučovania nižšia ako 80 %.

Výstupy v tomto blogu deskriptívne popisujú situáciu s odbornosťou vyučovania v rôznych druhoch škôl, regiónoch a predmetoch. Avšak, radi by sme zdôraznili, že ide o priemerné hodnoty, ktoré sa môžu na úrovni škôl líšiť (napr. nízky priemer v okrese nemusí znamenať nízku odbornosť na každej škole v danom okrese). Sledovať tieto aspekty odbornosti vyučovania pokladáme za dôležité, nakoľko podľa mnohých zahraničných štúdií existuje súvis medzi odbornosťou vyučovania a kvalitou vzdelávania, prípadne vzdelávacími výsledkami žiakov [3, 4, 5]. Navyše  v určitých prípadoch považujeme mieru neodbornosti vyučovania za indikátor nedostatku učiteľov.

Na záver je potrebné zdôrazniť, že kvalita vzdelávania závisí nielen od odbornosti vyučovania, ale aj od množstva ďalších faktorov ako napríklad pedagogickej praxe a kontinuálneho vzdelávania učiteľov, ich vnútornej motivácie a flexibility, ale aj klímy a vybavenia školy [3, 9]. Aby sme zabezpečili rovnaké príležitosti pre všetkých žiakov bez ohľadu na to, kde žijú, je dôležité, aby sme pokračovali v hlbšom skúmaní tejto problematiky a zároveň hľadali spôsoby, ako zlepšiť kvalitu vzdelávania vo všetkých školách na Slovensku.

Ivana Janotíková, analytička IVP


[i] Pre učiteľov aj učiteľky sa v tomto článku používa generické maskulínum.

[ii] Predmet slovenský jazyk a slovenská literatúra sa vyučuje na základných školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny.

Metodika:

  • Odbornosť pedagogických zamestnancov (PZ) je pri zbere údajov v RIS posudzovaná na základe vyhlášky MŠVVaŠ SR č. 1/2020 o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov.
  • V údajoch sú zahrnutí všetci pedagogickí (aj odborní a iní) zamestnanci, ktorí sa podieľajú na priamej vyučovacej činnosti. Medzi PZ sú okrem kategórie učiteľ zahrnutí aj vychovávatelia a časť pedagogických asistentov (cca polovica asistentov, keďže pre nich nie je vyplnenie údajov o odbornosti povinné)
  • Druh školy v článku členíme o niečo podrobnejšie ako je definovaný v školskom zákone (§ 27) - základné školy rozdeľujeme na 1. a 2. stupeň.
  • Mieru odbornosti analyzujeme podľa podielu odborne vyučovaných hodín.

Teraz najčítanejšie

Inštitút vzdelávacej politiky

Sme analytický tím ministerstva školstva. Veríme, že najlepšie systémové zmeny sa začínajú analýzou založenou na hodnoverných dátach, ako aj na overených domácich a zahraničných skúsenostiach.