Denník N

Grécka cesta nášho dôchodkového systému a ako z toho von

Dôchodkové systémy Grécka a Slovenska majú toho veľa spoločného. Oba sú závislé na dotáciách priamo zo štátneho rozpočtu, oba sú zneužívané ako prostriedok volebnej korupcie a oba vytvárajú stále väčšie nároky na verejné financie. Len Gréci sú približne 15 rokov pred nami. Sociálny štát skrachoval. Gréci sú na kolenách a plačú. Tak ako Giorgos Chatzifotiadis.

V roku 2011 išla štvrtina gréckeho rozpočtu na dotovanie dôchodkového systému. Celkovo pochádzala zo štátneho rozpočtu viac ako polovica výdavkov na dôchodky. Kým v roku 2006 vydali Gréci podľa údajov OECD na dôchodky 11,5 % svojho HDP a v roku 2008 11,9 % HDP, v roku 2012 už po prvých znižovaniach dôchodkov to bolo 17,7 % (Eurostat) a dnes je to vraj 15,7% HDP, pričom dôchodky sa škrtali za posledné štyri roky už 8-krát. Priemerný dôchodok klesol v Grécku o viac ako tretinu a stále to nestačí. Ako sa celá ekonomika scvrkáva a nezamestnanosť rastie (nad 25 %), záťaž dôchodkov na štátny rozpočet sa počas krízy zvyšuje. Gréci aj na dôchodky míňali dlhodobo viac ako je pre ekonomiku únosné bez toho, aby tvorili rezervy.

Kde je dno, kam až budú musieť grécke dôchodky padnúť? Je to tretina pôvodnej sumy? Nikto nevie. Viete si predstaviť, že by sa na Slovensku priemerný dôchodok 409 Eur skokovo znížil o tretinu na 272 Eur alebo nebodaj na 135 Eur? Rovnako ako na Slovensku aj Gréci majú priebežný dôchodkový systém, v ktorom míňali viac ako vybrali na odvodoch.

U nás na Slovensku dnes vydáme na dôchodky 6,24 miliardy Eur ročne (2014). Aby ste si uvedomili, aká je to veľká suma, vedzte, že je to viac ako polovica príjmov nášho štátneho rozpočtu za rok 2014. Z toho na dôchodkovom poistení vyberie Sociálna poisťovňa iba dve tretiny potrebnej sumy a 2,16 miliardy ide z iných zdrojov (33 % verzus 50 % v Grécku). Áno, je v tom aj 438 miliónov pre druhý pilier, ale aj bez toho bola chýbajúca suma rovná 14 % našich príjmov do štátneho rozpočtu. Ešte že máme prebytkové ostatné fondy Sociálnej poisťovne, ktoré to čiastočne vždy zatiahnu.

Kolobeh príjmov a výdavkov (2014)
Kolobeh príjmov a výdavkov (2014)

Na dôchodky vydávame 8,5 % HDP (Eurostat) verzus gréckych predkrízových 12-13 % HDP. Na Slovensku je počet obyvateľov nad 65 rokov 13,6 %, v Grécku 20,2 % (OECD). V Grécku sú štyria pracujúci na troch dôchodcov, pokým na Slovensku zatiaľ na troch dôchodcov pracuje skoro 5,5 človeka. Demografický trend je však jasný.

Byť, či nebyť v druhom pilieri?, SaS (2015)
Byť, či nebyť v druhom pilieri?, SaS (2015)

Tak ako dôchodkové odvody nepostačovali Grécku, tak nepostačujú ani nám. Náš dôchodkový systém je v rebríčku udržateľnosti iba niekoľko priečok nad Gréckom, patríme do klubu najhorších na svete.

Martin Vlachynský z INESSU napísal: „Grécky dôchodkový systém je príkladom par excellance voličskej korupcie. Po niekoľko dekád bol používaný ako primárny nástroj vlád na kupovania popularity… Korunu tomu nastavila absolútna závislosť na štátnom rozpočte, keďže investície fondov boli len naoko a smerovali zase len do štátnych dlhopisov. Výsledkom sú rozvrátené verejné financie a bieda státisícov dôchodcov, ktorých rozpadávajúci sa systém postupne povypľúval s víziou 25 rokov „užívania“ si minimálnych dôchodkov. Tu už rýchla pomoc nie je. Ale je to výborné memento pre krajiny ako Slovensko.“

Pozrime sa na teoretický náčrt kolobehu peňazí o takých 30-35 rokov, ak by sa nemalo zmeniť vôbec nič. Počet prispievateľov sa scvrkol, počet poberateľov narástol a výrazne narástol aj počet potrebných balíkov peňazí. Môže toto fungovať?

Za 30 rokov

Ako zísť z gréckej cesty

Pomer výšky dôchodkov z prvého piliera ku priemernej mzde sa musí časom znižovať. Každý iný vývoj má grécku príchuť. Nevidí to iba slepý. Ak nechceme my aj naši rodičia raz plakať ako Giorgos Chatzifotiadis, ten výpadok musíme nejako nahradiť. Druhý pilier je jednou z foriem, žiaľ nedostatočnou, aj keby bol zachovaný v pôvodnej sile a vo svojej najlepšej kondícii.

Musíme si otvorene povedať, že budúce dôchodkové zabezpečenie je najmä vecou osobnej zodpovednosti každého jednotlivca. Pokiaľ nenaštartujeme tvorbu úspor, veľkú časť budúcich dôchodcov čaká chudoba alebo naše verejné financie armagedon.

Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť začne prvý pilier spôsobovať vážne problémy asi za 15 rokov. To je grécka cesta. Vlastný ilustratívny náčrt.
Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť začne prvý pilier spôsobovať vážne problémy asi za 15 rokov. To je grécka cesta. Vlastný ilustratívny náčrt.

Zelená čiara predstavuje výšku dôchodku, akú by ste mali mať zo súkromných zdrojov na horizonte 30 rokov. Spolu s červenou čiarou, dôchodkom z I. piliera, tvoria rovnakú náhradu príjmu ako ponúka náš dôchodkový systém dnes. Modrá čiara je pomerne verne zobrazený vývoj dôchodkov v Grécku aj s predpokladom, kde sa škrty dôchodkov asi zastavia.

Predpokladom pre naštartovanie zelenej čiary je nielen poriadne urobený druhý pilier, ale aj benchmarking produktov, ktoré dnes finančný trh ponúka. Produkty, kde viac ako 50 % výnosov požerú poplatky, sa viac nemôžu predávať ako sporenie na dôchodok.

Prvý pilier je potrebné zastabilizovať a jeho nároky na verejné financie „zmraziť“ zavedením fiškálnej vyrovnanosti prvého piliera. Rovnako ako to majú napríklad vo Švédsku.

Viac o plánoch strany SaS v oblasti dôchodkového zabezpečenia si povieme nabudúce.  Aby sa na Slovensku oplatilo žiť, pracovať a podnikať.

Giorgos Chatzifotiadis plače pred miestnou bankou. (Sakis Mitrolidis/AFP)
Giorgos Chatzifotiadis plače pred miestnou bankou. (Sakis Mitrolidis/AFP)

Teraz najčítanejšie

Peter Cmorej

Venujem sa najmä finančnej oblasti, dôchodkom, daniam a odvodom. Člen strany SaS a komunálny poslanec v Bratislave. A ešte sem tam vyvíjam softvér, radím s investíciami, či chránim spotrebiteľov ;) Viac na mojom LinkedIn.