Podporou ruštiny proti kremeľskej propagande
Postavenie ruského jazyka bolo citlivou politickou témou v mnohých postsovietskych krajinách ešte pred vojnou na Ukrajine. Najmä v Pobaltí a na Ukrajine je ruština vnímaná ako nástroj ruského vplyvu. V ruštine sa naozaj šíri veľa propagandy, no samotný jazyk za to nemožno viniť a zakazovať ho. Naopak, treba dať ruskojazyčným ľuďom možnosť čítať pravdivé informácie po rusky a podporovať ruštinu tak, aby sa necítili diskriminovaní a nepodliehali propagande Kremľa.
Najproblematickejšie sú prípady ako zákon z Lotyšska, ktorý vyžaduje od všetkých obyvateľov na predĺženie legálneho pobytu v krajine predĺženie povolenia na pobyt. Súčasťou procesu je test z lotyšského jazyka, ktorý môže byť pre mnohých ruskyjazyčných obyvateľov veľkým problémom.
Najhoršie je, že keď nespravia testy, hrozí im deportácia z krajiny. Takýto prístup nie len že porušuje ich práva, ale ženie týchto ľudí proti štátu v ktorom žijú a do náruče kremeľskej propagandy.
Pre úspešné zvládnutie testu je potrebné spraviť jazykovú skúšku úrovne A2, no aj to je pre veľkú časť ruskej menšiny problematické. Najmä pre ľudí vo vyššom veku žijúcich celý život v ruskojazyčnom prostredí, ale aj vzhľadom na špecifickosť lotyšského jazyka.
Ruskojazyčnej menšine v Pobaltí alebo na Ukrajine by malo byť povolené slobodne používať svoj jazyk. Malo by im byť vytvorené komfortné prostredie na používanie svojho jazyka a rozvoj kultúry popri hlavnom štátnom jazyku (ktorý by tiež všetci obyvatelia mali ovládať, no štát by ich k tomu mal motivovať pozitívne a nie pod hrozbou deportácie).
Štátne orgány sa krokmi obmedzujúcimi ruštinu snažia obmedziť vplyv Ruska a jeho propagandy na svoje obyvateľstvo, no takýmto spôsobom skôr rukojazyčnú menšinu presvedčia, že štát v ktorom žijú ich diskriminuje a Kremeľ má o rusofóbii pravdu.
Pobaltie na krížovej výprave proti ruštine
Pobaltské štáty sa snažia zbaviť ruského vplyvu aj elimináciou ruštiny v školách. Estónsko prijalo zákon o prechode na estónsky jazyk v doteraz ruskojazyčných školách. V Lotyšsku taktiež prešiel zákon presadzujúci ako jediný jazyk výučby Lotyštinu.
Menšinové jazyky, akým je ruština, sa môžu naďalej vyučovať ako samostatný predmet a predmet kultúry a histórie v menšinovom jazyku. Zákon kritizovali aj experti z OSN vyjadrujúci znepokojenie nad obmedzovaním práv ruskej menšiny.
Zakazovať ruštinu a zatvárať ruskojazyčné médiá či školy nie je cesta. Treba zakázať len zjavne klamlivé a dezinformačné médiá šíriace kremeľskú propagandu, no treba k nim ponúknuť aj alternatívu. Treba podporovať alebo zakladať ruskojazyčné médiá, ktoré sú nezávislé a objektívne, alebo minimálne nešíria propagandu a podporu vojny.
K tomuto majú bohužiaľ v Pobaltí ďaleko. V Litve sú dokonca schopí takých absurdít, ako zákaz ruskej opozičnej televízie „Dožď“. Televíziu kritickú ku Kremľu a odsudzujúcu vojnu proti Ukrajine zrušili len pre to, že ruskú armádu v jednej z reportáží o vojne označil redaktor za „našich vojakov“.
Tým samozrejme mysleli „naši“ iba v zmysle ruskí, pochádzajúci z tej istej krajiny ako televízia, no litovským úradom to stačilo, aby televíziu zakázali. K zákazu sa neskôr priadli aj Lotyšsko a Estónsko. Ukrajina zakázala televíznu stanicu už v roku 2017 za zobrazenie mapy na ktorej bol Krym súčasťou Ruska.
Takýmto prístupom však úrady a politici postupne zničia celý informačný priestor v ruštine a najmä starších ruskojazyčných obyvateľov ponechajú bez informácii a odrežú ich od politického diania. Prípadne títo obyvatelia napriek snahe úradov budú naďalej sledovať ruské média na internete – vrátane tých prokremeľských.
Jazykovým zmierením k zmiereniu národa
A to je len Pobaltie, nehovoriac už o Ukrajine, kde je nenávisť voči Rusku, najmä od februára 2022 úplne pochopiteľná. Pre povojnové zmierenie národa a susedských vzťahov s Ruskom však bude potrebné prehodnotenie vzťahu k ruštine. Najmä ak má Ukrajina znovuzískať kontrolu nad územím Donbasu či dokonca Krymu (65% obyvateľov Krymu sú etnickí Rusi).
Bude potrebná revízia niektorých zákonov potláčajúcich ruštinu a ruskú kultúru, zrovnoprávnenie ruštiny minimálne s ďalšími menšinovými jazykmi Ukrajiny a na juhu a východe krajiny aj s Ukrajinčinou, pokiaľ sa bude k ruštine stále hlásiť aspoň určité percento obyvateľov.
Nie je správne potláčať a zakazovať celú kultúru a jazyk štátu len preto, že jeho diktátor vedie agresívnu imperiálnu politiku. Treba naopak podporovať ruskú kultúru a médiá, ktoré vystupujú proti tomuto zločineckému režimu a jeho propagande. Tak dokážeme získať týchto ľudí na správnu stranu a zo spárov propagandy.
Ako hovorí v reklame na svoju stanicu motto ukrajinskej televízie FREEDOM: „Na ruskom tože govorjat pravdu“ – V ruštine tiež hovoria pravdu. A o to by sa mali štáty s ruskou menšinou na svojom území snažiť. Podporovať objektívne médiá a kultúru v ruštine bez propagandy.
