Kto skutočne ohrozuje rodiny? Možno aj konzervatívne denníky

Včera som si prečítala text Filipa Struhárika „Letné čítanie konzervatívnych médií: Progresívci sú ako komunisti a nacisti, homosexuáli majú vymyté mozgy“ a nemôžem nesúhlasiť. Nie zo zvráteného plezíru, ale zo skutočného záujmu si priebežne otváram texty na týchto konzervatívnych denníkoch.

Po každom prečítaní mám pocit, že v našej spoločnosti je obrovská priepasť. Priepasť medzi strachom a slobodou, priepasť medzi nenávisťou a láskou, priepasť medzi lžou a toleranciou. Mám pocit, že v našej spoločnosti existujú dva nespojiteľné svety. Mám pocit, že vyvolávanie strachu a pocitu odcudzenia je hlavným nástrojom týchto manipulatívnych denníkov.

Keď čítam texty „konzervatívnych“ denníkov, cítim zdesenie a strach. A mám pocit, že presne to je cieľom týchto textov. Umelé vyvolávanie strachu, šírenie nenávisti a netolerancie. A to všetko pod rúškom kresťanskej lásky, konzervativizmu a úcte k tradícii. V ich textoch len márne hľadám snahu o pochopenie či dokonca prijatie inakosti.

Nenachádzam tam nič, len nenávisť, strach a lži, ktoré majú za cieľ ešte viac prehĺbiť priepasť medzi liberálnym a konzervatívnym. Neustále štvanie proti inakosti, ktorú označujú za chorobu. Manželstvo (pre každého, kto miluje), zase mnohí považujú za zvrátenosť zo západu.

Prečo chcete rozdeliť rodiny?

Avšak nie je to len neurčitá spoločenská masa, ktorú tieto média rozdeľujú. Ich práca, ich nenávisť, má konkrétne obete. Sú nimi rodiny. Rodičia a ich deti. Pretože na týchto denníkoch nenájdete jediný článok, ktorý by inšpiroval a motivoval rodičov k dialógu s generáciou ich detí. Žiaden článok nehovorí o potrebe dialógu, o potrebe pochopenia a prijatia.

Anonymní progresívni a liberálni nepriatelia týchto denníkov však majú v skutočnom živote skutočné mená a tváre. Sú to deti rodičov, ktorí tieto články denne konzumujú. Sú to deti, ktoré túžia po prijatí, tolerancii a láske. Proti týmto ľuďom tieto konzervatívne neustále vedú boj. Nazývajú ho bojom s LGBTI+ ideológiou, s genderom, s progresivizmom. V skutočnosti však vedú boj s láskou, toleranciou a pochopením.

Láska, tolerancia a pochopenie sa začína v rodinách. A pokiaľ budú rodičia neustále čítať o tom, že homosexualitu treba liečiť, že Istanbulský dohovor chce zničiť Boha a LGBTI+ zahubí tradičné rodiny, dovtedy budú ich deti trpieť skrývajúc svoju inakosť. Lebo možno aj oni patria do jednej z tých skupín, ktorú chce konzervatívny denník vymazať z tejto spoločnosti. O ktorej šíri lživé informácie a strach.

A vydesení rodičia zabúdajú hovoriť so svojimi deťmi, prepadajú nenávisti nevediac, že nenávidia to, čím môžu byť aj ich vlastné deti. Namiesto toho, aby povzbudzovali rodičov a ich deti k rozhovorom o budúcnosti, strašia ňou.

Rodičov nepovzbudzujú k hľadaniu pochopenia, ale živia v nich strach a nenávisť. Aj voči ich vlastným deťom. A tak rodičia namiesto toho, aby načúvali svojim deťom a bojovali za ich slobodnú budúcnosť, bojujú proti vlastným deťom.

V žiadnom článku sa nedočítate o tom, ako podporiť deti v hľadaní ich vlastnej cesty. Ba práve naopak. Ak tieto denníky čítajú rodičia napríklad homosexuála či feministky, priepasť medzi nimi sa zväčšuje každým článkom. A tak konzervatívne denníky ničia reálne rodiny.

A my ostatní buďme vďační za rodičov, ktorí nás podporujú v hľadaní, objavovaní, strácaní a nachádzaní. Ktorí nás počúvajú a načúvajú našim predstavám o budúcnosti, na ktorú nakoniec zostaneme predsa len my sami.