Denník N

Prečo zaostávame v kvalite zdravia za Čechmi? Dávame na zdravotníctvo výrazne menej peňazí

Oproti Českej republike máme v prepočte na obyvateľa o 2 mld. € ročne, tj. približne 35% menší rozpočet na zdravotníctvo. Za rozdiel môže dlhodobo nízka platba štátu za poistencov štátu, ktorými sú dôchodcovia, deti, nezamestnaní, matky na materskej. Druhou príčinou sú nižšie zdravotné odvody, ktoré súvisia s vyššou nezamestnanosťou (6,5% v SK vs. 2,5% v ČR) a nižšími priemernými mzdami o 22% od r. 2018. Ak sa chceme mať lepšie a dožívať sa v zdraví dôchodku, potrebujeme zdravotníctvo dofinancovať.

Všetci vieme, aké náročné je zohnať lekára a keď už sa to podarí, často nás to stojí nemalé peniaze z vlastného vrecka, aj keď poctivo platíme odvody na zdravotné poistenie. Zažívame štrajky lekárov, počúvame o alarmujúcich počtoch chýbajúcich sestier a odchodoch zdravotníkov do zahraničia. Nemocnice, v ktorých nás liečia rovnaký odborníci, ako sú v zahraničí, sú vo veľmi zanedbanom stave a nové sa nedarí postaviť. Aj zdravotné poisťovne sa začínajú prepadať do straty a musia obmedzovať nákup zdravotnej starostlivosti. Napríklad ich rozpočet na inovatívne lieky v onkológii sa vyčerpal za prvé tri mesiace tohto roka. Toto všetko sa odráža na našom zlom zdravotnom stave a zaostávaní v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie, dokonca i susednou Českou republikou.

Dôkazom je napríklad vysoký počet odvrátiteľných, liečiteľných úmrtí. Ide o zbytočné úmrtia ľudí do 75 rokov (teda aj 50- a 60-ročných, aby ste si nepredstavovali len dôchodcov), ktorí zomreli napriek tomu, že na ich choroby existuje liečba. V porovnaní s Českou republikou u nás ročne zbytočne zomrie na liečiteľné príčiny o 2 600 ľudí naviac. To je každý rok vymrie zbytočne 1 väčšia obec najmä na srdcové infarkty, mozgové porážky, rakovinu hrubého čreva, konečníka a prsníka ale aj zápal pľúc. Zámerne sa pozerám „len“ na Českú republiku a nie na priemer EÚ, za ktorým zaostávame ešte viac. S ČR sme boli 1 spoločná krajina a máme v mnohom podobnú mentalitu.

Čo je treba urobiť pre to, aby sme sa mali lepšie a dožívali sa v zdraví dôchodku? Jednou z príčin rozdielu vo výsledkoch zdravotníctva oproti ČR je výrazne menší rozpočet. Ako vidno na grafe, krajiny, ktoré dávajú do zdravotníctva viac peňazí, majú aj lepšie výsledky. Slovensko patrí do skupiny krajín spolu s Maďarskom a Poľskom, ktoré majú nižšie výdavky na zdravotníctvo i vyšší počet zbytočných úmrtí. Česká republika je blízko priemeru EU – má oproti Slovensku vyššie výdavky aj menší počet liečiteľných úmrtí. Z postkomunistických krajín je na tom ešte lepšie Slovinsko – má síce nižšie výdavky na obyvateľa ako ČR, ale menší počet liečiteľných úmrtí, porovnateľný s Talianskom a Španielskom.

Zdroj dát: Eurostat 2020

O koľko viac peňazí potrebujeme pre slovenské zdravotníctvo?

Na otázku, koľko peňazí je dosť, nie je jednoduchá odpoveď. Môžeme si však pomôcť porovnaním s Českou republikou z viacerých dôvodov. Na liečbu infarktu, porážky, či rakoviny potrebujeme rovnako ako pacienti v ČR kvalitných lekárov a zdravotné sestry. Ich mzda a pracovné podmienky by mali byť porovnateľné s tými v ČR, inak bez jazykovej bariéry odídu radšej za prácou tam. Ďalej potrebujeme lieky, zdravotnícky materiál a prístroje na liečbu. Toto všetko väčšinou nevyrábame samy, ale dovážame zo zahraničia a platíme za ne podobnú cenu ako inde v Európe.

Priemerný príjem verejného zdravotného poistenia na nákup zdravotnej starostlivosti na každého obyvateľa ČR bol v r. 2022 vo výške 1 621 €. Na Slovensku 1 201 €, teda o 35% nižší (aj po započítaní mimoriadnych výdavkov na očkovacie látky proti Covid-19, ktoré boli hradené mimo systém verejného zdravotného poistenia). Keby sme na Slovensku mali rovnakú sumu na  poistenca  ako v  ČR, rozpočet  pre  zdravotníctvo  by bol  v r.  2022  približne 9,5 mld. € a nie len 7,5 mld. €. To je rozdiel 2  mld. € a ten sa nedá vyriešiť len tým, že budú zdravotníci efektívnejší a budú trochu viac „makať“. Navyše ako vidieť v grafe, ten rozdiel v rozpočte na nákup zdravotnej starostlivosti existuje už minimálne 5 rokov a postupne sa zväčšil.

Zdroj dát: UDZS: Správa o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia (2019, 2021), 2022 – vlastný výpočet, Hodnocení vývoje systému veřejného zdravotního pojištění (2021), Hodnocení předpokládaného vývoje systému veřejného zdravotního pojištění na základě návrhů zdravotně pojistných plánů zdravotních pojišťoven na rok 2023

Za menej peňazí v slovenskom zdravotníctve môže štát i slabšia ekonomika

Prečo máme tak výrazne menej peňazí na zdravotníctvo ako pacienti v ČR? Zhruba polovica rozdielu, tj. približne 1 mld. € súvisí s tým, ako málo platí štát na Slovensku do verejného zdravotného poistenia za štátnych poistencov. To je za dôchodcov, deti, rodičov na materskej a rodičovskej dovolenke či nezamestnaných. V súčte viac ako polovicu obyvateľov Slovenska. V roku 2017 bola platba štátu na Slovensku a v Čechách porovnateľná – cca 35€  na poistenca štátu. Od roku 2018 nás však Česko začalo postupne predbiehať, pričom počas Covidových rokov platbu štátu výrazne navýšilo, aby pokrylo zvýšenú potrebu zdravotnej starostlivosti počas pandémie. Platbu štátu ponechali v ČR na vyššej úrovni aj po skončení pandémie, pretože je potrebné zaistiť dostatok zdrojov pre českých pacientov na skrátenie predĺžených čakacích lehôt a plánovanú starostlivosť odloženú v čase pandémie. Pre rok 2023 je preto platba štátu v ČR na úrovni 80€ a v roku 2024 sa očakáva na úrovni 80€.  Prístup štátu na Slovensku je veľmi odlišný. V roku 2020 platba štátu klesla pod úroveň roka 2019, v rokoch 2021 a 2022 stagnovala na úrovni 37 € a v roku 2023 bola mierne zvýšená na 51 €, stále však iba na úroveň 64% z platby v ČR.

Druhá polovica rozdielu súvisí so silnejšou ekonomikou v ČR a nižšou mierou nezamestnanosti – 2,5% v ČR vs. 6,5 % na Slovensku a vyššími priemernými mzdami v ČR – o 22% v rokoch 2018 až 2022. Takže v ČR majú väčší základ pre zdravotné odvody a tým pádom aj vyšší príjem z nich. Keďže ekonomika je slabšia, viac peňazí pre zdravotníctvo by tak malo prísť najmä z platby štátu. Ako som ukázala na začiatku, krajiny s vyšším rozpočtom majú aj lepšie výsledky zdravotníctva. A podľa štúdie renomovaného McKinsey Global Institute (Prioritizing Health – A prescription for prosperity, 2020) , lepší zdravotný stav pracujúcich môže prispieť k ekonomickému rastu a to zas k rastu odvodov na zdravotníctvo.

Zdroj dát: ako predchádzajúci graf, VZP ČR, r. 2023 a 2024 vlastný výpočet

Podľa prieskumu Slovenskej akadémie vied, MNFORCE a Seesame z februára 2023 vnímame lepšie fungovania zdravotníctva ako prioritu (prvé miesto v prioritách, 68% respondentov).  V blížiacich sa voľbách nám budú zrejme sľubovať viac lekárov či sestier, cestu pacienta, dostupnejšie inovatívne lieky, reformy DRG či dlhodobej starostlivosti. Ak však volebné programy nebudú obsahovať konkrétne návrhy, ako priniesť stabilne aspoň o 1 mld. € ročne naviac na zaplatenie tejto potrebnej zdravotnej starostlivosti, mali by sme sa mať na pozore. Bez peňazí naviac, bez významného dofinancovania zdravotníctva aspoň o 1 mld. € sú to len prázdne, nerealizovateľné sľuby. Horšie už je asi len nevyjadrovanie sa k tejto téme a zachovávanie status quo.

Zdroj dát k obrázku: UDZS: Správa o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia (2019, 2021), 2022 – vlastný výpočet, Hodnocení vývoje systému veřejného zdravotního pojištění (2021), Hodnocení předpokládaného vývoje systému veřejného zdravotního pojištění na základě návrhů zdravotně pojistných plánů zdravotních pojišťoven na rok 2023

Teraz najčítanejšie

Henrieta Tulejová

Som partnerkou a lektorkou Advance Institute Praha, kde sa venujem vzdelávaniu primárov, prednostov, vrchných sestier a manažérov v zdravotníctve. Mojou hlavnou témou je ekonómia zdravotníctva. Môže sa zdať, že ekonómia do zdravotníctva nepatrí. Zdravotníctvo má predsa liečiť. Ale aj tu platí v ekonómii dôležitý princíp vzácnosti. Najvzácnejším zdrojom nás všetkých je čas. Všetci chceme žiť dlho, bez bolesti a chorôb. A zdravotníctvo má dnes k dispozícii odborníkov a liečebné technológie, aby nám v tom pomohlo. Viacerí z nás však každodenne zažívame, že v ňom niečo nefunguje – nevieme zohnať k lekára, musíme platiť rôzne netransparentné poplatky, nemocnice sú zadĺžené, trpia nedostatkom personálu a ich priestory nevyzerajú „lákavo“. Baví ma premýšľať o tom, ako sa dá zdravotníctvo spraviť lepšie. Pristupujem k tomu z 2 pohľadov. Po prvé ako analytička, ktorá sa snaží popísať skutočné problémy slovenského zdravotníctva. Po druhé, som pragmatik a preto premýšľam o praktických a uskutočniteľných riešeniach. Inšpirácie hľadám v dobre fungujúcich príkladoch v nemocniciach a poisťovniach v strednej Európe (Slovensko a Čechy) a v rozvinutých zdravotných systémoch najmä v Európe (Holandsko, Švajčiarsko, Veľká Británia) i USA.