Denník N

Pravda niekedy bolí

Poznámky z medzinárodného festivalu Ars Electronica 2023 s podtitulom „Who owns the Truth?“ / Komu patrí pravda?

Téma festivalu Ars Electronica bola sformulovaná ako otázka zameraná na kľúčové sporné témy našej doby: pravda a vlastníctvo, interpretačná autorita a suverenita. Môže byť pravda vlastnená? Existuje právo na pravdu, a ak niekomu patrí, aká kontrola a zodpovednosť sú s ňou spojené? Ako si môžeme klásť takéto otázky v dobe globálnej prepojenosti a rýchlo sa rozvíjajúcej výkonnosti takzvanej umelej inteligencie?

Plagát a kontexty mesta…

Festivalové problémy a riešenia

Za pravdu sa dá biť, v našich hymnických piesňach aj horieť. Otázka, kto vlastní pravdu sa ukázala ako veľmi inšpiratívna, zároveň dostatočne otvorená a inkluzívna voči všetkým (aj menej vydareným) interpretáciám. Pravda je, že niektoré pokusy o hľadanie autentickej umeleckej výpovede uviazli v slepej uličke gýču, ako veľkolepý VJing k tónom hudby hornorakúskeho rodáka, skladateľa z obdobia romantizmu Antona Brucknera počas takzvanej Big Concert Night. Ťažko si predstaviť prvoplánovejšie vizuály ako podobizeň organistu a obrázky kostolíkov, darmo boli prehnané cez smart softvérové filtre. Našťastie nasledujúci DJi sa odviazali viac. Zlé jazyky vravia, že je to už len megalomanský festival zameraný hlavne na efekty blikajúcich inštalácií. Na rozdiel od iných „blikajúcich festivalov“ však mozgové závity majú čo v presýtenom line-upe konzumovať. Popri vážnom i menej vážnom umení festival ponúkal niekoľko prednáškových blokov s top odborníkmi a odborníčkami. Môžete si pokojne vystavať 4 dni plné relevantných reflexií pravdy a gýčikové klamstvá veľkoryso odignorovať.

Silke Grabinger, SPOTSHOTBEUYS. Ide o výskumné predstavenie o modernej robotike a subjektivite, ktoré pracuje s robotickým psom SPOT vyvinutým spoločnosťou Boston Dynamics. Autorka vychádza z performance Josepha Beuysa Mám rád Ameriku a Amerika má rada mňa a zaoberá sa súčasným vzťahom medzi ľuďmi a technológiou. Hoci pes už nie je symbolicky pôvodnou prírodou ako kojot, ale skôr výsledkom v súčasnosti najvyspelejšej kultúry, vzťah k nemu nie je nepodobný.

Organizátori sa v kurátorskom statemente nazdávajú, že riadenie kolektívnych znalostí si uzurpoval malý počet ľudí neo-feudálnym spôsobom. Máme tiež dobrý dôvod pochybovať o tom, že technológie predstavujú riešenie našich problémov. Jednou z hlavných otázok je, ako môžeme fantastické výdobytky vedy a techniky sprístupniť VŠETKÝM ľuďom. Osobne by som teda všetkým umelcom a umelkyniam oné výdobytky nedávala do rúk, lebo ich to síce môže baviť tvoriť a vymýšľať, diváka však nemusí baviť sa na to pozerať. Premýšľalo sa o „digitálnom humanizme“; o forme „digitálneho socializmu“, teda o „pospolitosti“, „spoločenskej zmluve“, pomocou ktorej môžeme prekonať hlboké, rozsiahle zmeny digitálneho veku a ešte viac globálne kolektívne dôsledky klimatických zmien.

Znie to asi trošku desivo pre občanov postsocialistických režimov. Nie je to o návrate totalít, ale o vnímaní stratégii falošných informácií a konšpirácií v sociálnych médiách a machináciách lobistických skupín a veľkopriemyslu, od ovplyvňovania vedeckých základov klimatických zmien spôsobených človekom až po podvody v súvislosti s dieselovým škandálom. Ide o pravdu ako manifest interpretačnej autority a suverenity, o vyrovnanie sa so stratou nároku na „tú“ pravdu, a teda o to, že si musíme zvyknúť myslieť pravdu ako pluralitnú. Je to o pravdivosti ako základe hodnôt „autentického“ a „pôvodného“, ako ich vnímame, a o tom, ako sa tieto pojmy už transformovali v digitálnej sfére. Ide o slobodu slova a názoru, o to, ako sa vysporiadať so zjavnými klamármi až po najvyššie štátne úrady a ako sa vysporiadať s ľuďmi, ktorí zverejňujú nepríjemné pravdy, ako sú napríklad Edward Snowden a Julian Assange. Je to o tom, či je pravda pre ľudí prijateľná, a o význame vedeckých poznatkov a dôkazov.

Víťazné dielo Golden Nica v kategórii Artificial Intelligence & Life Art. Unerasable Characters Series, Winnie Soon (HK/UK) Umelec Winnie Soon (HK) využíva techniky strojového učenia v kombinácii s DIY a open source prístupmi na komplikovanie kontroly a moci. (…) Transformáciou cenzurovaného obsahu na „nové“ zážitky, ktoré sa vyhýbajú dohľadu alebo ho obchádzajú, Soon v konečnom dôsledku kladie otázku, či sa tá istá technológia, ktorej cieľom je odstrániť informácie, môže zmocniť vymazaného, aby sa stalo nevymazateľným.

Spoločenské dopady

Väčší rozpočet, väčšia vizibilita a snáď aj väčšia relevantnosť v mainstreamovej spoločnosti snáď prinesie aj širšie spoločenské zmeny v EÚ. Tie v prevádzke festivalu už vidíme, keď v kuloároch so skalnými teoretikmi vyplakávame nad časmi, keď bol media art ešte poctivo produkovaný autentickou skupinkou „tých pravých“ nadšencov a nadšenkýň a nedalo sa na ňom príliš ryžovať granty. Bolo viac autentickej zábavy a menej politických prejavov? Pravda bude zasa niekde uprostred. Festival prijali za svoj viaceré inštitúcie EÚ, svedčí o tom prítomnosť niekoľkých projektov podporených z programu Kreatívna Európa, ale aj Horizont Európa a Erasmus +. Sponzori aj tí, ktorí chcú niečo v svete umenia a technológií znamenať, pochopili, že tento festival prináša dokonalú platformu na výmenu know-how a stretnutie so svojím publikom.

Kým v sekciách ako Gardens či Campus nadobudol návštevník pocit, že si umelci vystavujú čo len chcú, v kurátorskej sekcii (Co)Owning More-than-Truth sa kurátori snažili trochu viac upratať. Vyzýva na úplnú zmenu nášho pohľadu na svet, vzťahov, jazyka, vedomia a rozprávania na celej planéte. Od významných príznakov klimatických zmien až po fake news je zrejmé, že pravdy, ktoré ľudstvo zhromažďuje o planéte – či už ide o čísla, fakty, rozprávania, hlasy alebo životné poriadky – sú stále nesúrodé a neobjektívne, pričom ich vplyv a dôsledky sú pre jednotlivé bytosti, spoločnosti a prírodu rôzne. Hoci pravda je pre ľudský pokrok a rozvoj nevyhnutná, potrebujeme viac než len pravdu; potrebujeme nové súbory činností, aby sme prekročili hranice ľudského pokroku. (Spolu)vlastnenie začína vnímaním a uvedomovaním si toho, čo je pred nami, ako aj toho, čo si možno predstaviť a s čím možno experimentovať. Umelci predstavujú nové formy ekosystému, potravinového reťazca a symbiózy, ktoré rozširujú obzor toho, ako by sa pravdy mohli vnímať a rozvíjať. Prostredníctvom umeleckej špekulácie a vedeckej imaginácie o queer a postkoloniálnych budúcnostiach, marginalizovaných rozprávaniach o územiach, technológiách, ktoré kalibrujú využívanie prírodných zdrojov, ako aj vedeckých teóriách sa vytvára základňa pre pochopenie rôznych záležitostí, tiel, druhov a ich vzťahov, pričom sa rozpoznáva a spochybňuje individuálna šošovka vyrezaná na tvorbu právd.

Cartographies of the Unseen, Felipe Castelblanco (CO), Lydia Zimmermann (CH). Tento projekt je prezentovaný v rámci projektu More-than-Planet spolufinancovaného programom Kreatívna Európa Európskej únie.

S+T+ARTS je cena Európskej komisie za inovácie v oblasti technológií, priemyslu a spoločnosti stimulované umením ktorá vznikla v roku 2016. S+T+ARTS je aj iniciatíva na podporu spojenectiev medzi technológiou a umeleckou praxou, ktoré účinne implementujú európsku politiku na podporu inovácií a ktoré sú prospešné aj pre svet umenia. Zameriava sa na ľudí a projekty, ktoré prispievajú k zvládnutiu sociálnych, ekologických a hospodárskych výziev, ktorým tento kontinent čelí. V Linzi bola k dispozícii výstava najlepších projektov a prebehlo odovzdanie trofejí, ktorých získanie bolo oznámené už v júni. Laureátmi 2023 sa stali dva projekty:

Broken Spectre
Richard Mosse (IE)
Udeľuje sa za inovatívnu spoluprácu medzi priemyslom alebo technológiou a umením (a kultúrnym a kreatívnym sektorom vo všeobecnosti), ktorá otvára nové cesty pre inovácie. Film oživuje ničivé následky 4 000 kilometrov dlhej Trans-Amazonskej diaľnice.

Pollinator Pathmaker
Alexandra Daisy Ginsberg (GB)
Udeľuje sa za umelecký prieskum a umelecké diela, v ktorých má privlastnenie umením silný potenciál ovplyvniť alebo zmeniť používanie, nasadenie alebo vnímanie technológií. Umelecké dielo opeľovačov vytvorené nástrojom umelej inteligencie a vysadené a udržiavané ľuďmi.

Na tomto festivale bola uvedená aj ďalšia cena Európskej únie za Citizen Science (občianske vedy). Oceňuje, prezentuje a podporuje výnimočné projekty, ktorých spoločenský a politický vplyv napomáha ďalšiemu rozvoju pluralitnej, inkluzívnej a udržateľnej spoločnosti v Európe. Európska komisia poverila organizáciou tejto prestížnej a vysoko odmeňovanej súťaže spoločnosť Ars Electronica v Linzi. Cena Citizen Science Award, ktorá bola prvýkrát vyhlásená v roku 2023, je zakotvená v rozsiahlom projekte IMPETUS. Cenu s dotáciou 60 000 eur získava iniciatíva Isala s projektom: Občianska vedecká mapa vaginálneho mikrobiómu z Belgicka. Cenu Európskej únie za Citizen Science za rozmanitosť a spoluprácu v hodnote 20 000 eur získava projekt Urban Belonging z Kodane a Cenu Európskej únie za za digitálne komunity, tiež v hodnote 20 000 eur, získava projekt The Restart: Právo na opravu a opätovné použitie elektroniky.

Huby, huby, huby 

Svet ríše fungi nás už niekoľko rokov bombarduje z výstavných sál galérií, pódií festivalov i pultov kníhkupectiev. Ani na festivale Ars Electronica nechýbali diela obsahujúce minimálne odkaz na nejaký fenomén zo sveta húb. Moje pocity dokonale vystihol krátky filmík rakúskeho dua Rita Weiss a Alessa Wolfram, ktorého trailer prikladám. Na Festival animácie Ars Electronica sa tento rok prihlásilo približne 100 produkcií, išlo o pestrý výber najnovších diel počítačovej animácie, pôsobivých filmových produkcií a špičkových vizuálnych efektov. V tejto súťaži sa umelecká originalita počíta rovnako ako technické majstrovstvo. Kategória počítačovej animácie/filmu/VFX každoročne oceňuje vynikajúce výsledky v týchto oblastiach. Ocenené sú rôzne projekty, od nezávislých umeleckých alebo vedeckých prác až po špičkové komerčné produkcie vo filmovom, reklamnom a zábavnom priemysle. Hlavná cena Prix Ars Electronica Golden Nica je jedným z najprestížnejších ocenení za kreativitu a priekopníckeho ducha v oblasti využívania digitálnych médií. Animované obrazové svety, ktoré vychádzajú z kategórie počítačovej animácie medzinárodnej súťaže Prix Ars Electronica, boli základom festivalu Ars Electronica od počiatkov tejto disciplíny. Od roku 2005 prináša festival animácie Ars Electronica mnohostranný program na pomedzí animácie, umenia a technológie.

Nenechajte sa blikajúcimi obrazovkami zničiť ale inšpirovať!

Študenti Ateliéru architektúry III Vysokej školy umeleckopriemyselnej v Prahe sa opäť prezentujú na medzinárodnom festivale Ars Electronica v rakúskom Linzi. Na tému „Komu patrí pravda?“ reagujú výstavou „Revízia digitálneho“, ktorá pozostáva z niekoľkých tímových projektov. Boli aj huby.
ZOE, Noor Stenfert Kroese (NL), Amir Bastan (IR) Projekt s hubou reishi. Bez toho, aby sme tvrdili, že vieme, čo príroda chce alebo potrebuje. ZOE vytvára možnosť spojenia neznámych. Vedci nevedia, čo táto komunikácia v rámci mycélia zahŕňa. Práve zvedavosť, čo sa stane, keď nepoznáme výsledok, nám zase umožňuje zažiť tento proces.
ZOE, Noor Stenfert Kroese (NL), Amir Bastan (IR) Projekt s hubou reishi. Bez toho, aby sme tvrdili, že vieme, čo príroda chce alebo potrebuje. ZOE vytvára možnosť spojenia neznámych. Vedci nevedia, čo táto komunikácia v rámci mycélia zahŕňa. Práve zvedavosť, čo sa stane, keď nepoznáme výsledok, nám zase umožňuje zažiť tento proces.

Teraz najčítanejšie

Zuzana Duchová

Site specific súčasné umenie, architektúra, dizajn, reprezentácia Slovenska a iné presahy Kreatívna Európa