Teda asi jedna z mojich najsilnejších vlastností je originalita. A ani nevadí fakt, že tu SR sa akosi zatiaľ nenašla sila, ktorá by to viac ocenila…

A tak prinášam svoj originálny pohľad na tému propagácie divadelnej sezóny v DPOH Bratislava.

Okrem polarizovania spoločnosti, kde je možné vnímať dva póly:

…jeden akože progresívny, kde sa upozorňuje na potrebu prekonať umelecké prostriedky a témy minulosti, odkaz totalít, akousi radikálnou chirurgickou ranou do beztak dokaličeného tela našej spoločnosti, kde imunitný systém akoby pred dvomi rokmi stratil skoro všetky potrebné rezervy…vďaka stope našich lídrov…tzv. demokratov a bojovníkov voči korupcii, lebo nepriateľ je niekde vonku a nie, nejde o boj lídra samého so sebou, v tom prvom rade…

…a ten druhý pól, prekonané minulosť, tradícia a múdrosť predkov, ktorá vraví o tom, že si chráňme to svoje, to, na čom možno stavať a že ide o provokáciu, o vyzdvihnutie symbolov cudzích a nepochopiteľných v tom našom „prirodzenom svete“ (vlajka s dúhou, ako prápor nejakých síl, ktoré sa tvária ako voje nasadené v boji za ľudské práva, vlajka susedného štátu, ktorý je vnímaný dosť kontroverzne a odkaz na potrebu zlikvidovať symbol štátu v našej krajine v rokoch 1938 – 1945 (taký zúžený dvojkríž). Tu najviac asi pobúril fakt, že niekto, kto dostal zadanie z prostredia divadla, ktoré má v názve meno najvýznamnejšieho básnika – P.O. Hviezdoslava si dal tú prácu a umiestnil do revolučného „kvasu“ akýchsi radikálnych síl s vlajkami, ktoré som popísal, jeho hlavu.

Tu jedni vravia, že je to odrezaná hlava a iní vravia, že nie, že to je busta, tak ako je vo vestibule divadla DPOH Bratislava. Každopádne argument, že busta má zvyčajne trochu viac telesnosti, že nekončí krkom (podobne ako hlava  na podnose v príbehom známym z Biblie), je dosť silný.

Ale predtým ako si budeme môcť pozrieť moju karikatúru, inšpirovanú danou témou, vzťahmi, akúsi hyperbolu ad absurdum, tak poviem len to, že na zamyslenie je i tá možnosť, interpretácia diela, že nejde možno o prvoplánové ukázanie na predvoj progresívnej mládeže, ktorá chce krajšiu budúcnosť a nosí tie správne znaky, ktoré jej dávajú status spoločenskej akceptácie …ale možno ide o to autorovi, chcel vyjadriť opak. Možno chcel poukázať na potrebu opatrnosti, rozvahy, v tom pochode za krajším zajtrajškom. Možno že je dobré viac hľadať dobrý cieľ a aj potrebu miery,  v spôsobe, akým sa použijú prostriedky, stratégia, výber metód, …a tak… Teda možno chcel upozorniť na to, že je fakt hlúpe, byť za ľudské práva, rovnosť a podporu tolerancie, inakosti …a skĺznuť pritom k násiliu, k netolerancii, že si cez pohľad zameraný do oblakov nedovidíme na špičky topánok, že si nebudeme vážiť predkov a bude nám bližší kabát ako košeľa. Teda, že možno radosť z toho, že ovládame cudzí jazyk, zastrie schopnosť a vôľu študovať domáce bohatstvo. Že si mládež nenájde čas pre ten pohľad do smart phonu na pohľad do myšlienok autorov, ktorí mali už dávno dostať svetové uznanie . – minimálne za dielo krvavé sonety… Teda možno autor, chce poukázať na nevhodnosť priam apokalyptického výjavu, vízie, kde mládež v dobrej viere si užíva odrezanú hlavu…jednoducho, ak niekto hlása „srdce“, nepatrí mu do rúk nôž…..a úsmev a la „Jocker“ nie je to úplne pravé, nie je to znak veselosti, mladosti…a ani sarkazmus a ani cynizmus nie je pre mládež …mládež, by nemala pôsobiť ako starci…

A tak, v pozadí môjho posolstva, apelu na mládež, aby dva krát merala a raz rezala, je vlajka s hviezdami a pruhmi. Je tu i viac našich literátov – známa z príbehov pre deti…: Ľ. Podjavorinská, M. Válek, J. Hollý, S. Chalúpka, P. O. Hviezdoslav…a teda v snahe priblížiť sa absurdite „umelca“ predlohy, ktorá inšpirovala k interpretácií, som ich „busty“ posadil na skateboardy…Môj osobný zážitok s týmto dopravným prostriedkom, symbolom mladosti, netradičnosti, alternatívy zážitku z pohybu, je asi taký, že na konci základnej školy som na to stál i ja, zakopol o malý kamienok a dopad na zub znamenal to, že mi dodnes chýba…taký progres v praxi…

Samozrejme, ak si dáme otázku“ „komu to prospeje““, pochopíme že nie je v záujme potreby boja ustúpiť v čas (v zmysle: múdrejší ustúpi…)…nie, pokračovanie v tomto chaose a v eskalácií negatívnych emócií, bez snahy vidieť i iný odkaz z Biblie (Miluj blížneho svojho…nie svoje ego, pýchu, namyslenosť…rešpektuj inakosť, i človeka „minulosti“,, „negumuj“ ani jeho a ani jeho práva…Normálny a zodpovedný predstaviteľ samosprávy, apolitický, by sa dištancoval a poprosil o zmenu stavu…

Tak i ja, možno ako autor predlohy, ktorá inšpirovala..si želám, buďme sami sebou, čítajme J. Hollého, P.O. Hviezdoslava…..navštevujme kvalitné divadelné predstavenia, rozširujme si obzory…imagináciu, tvorivosť…a neskrývajme sa ako zbabelci za vlajky a symboly… A ani za ideológie…Chce to jednoducho čas, trochu zotrvávania v tichu, trpezlivosť, ..aby svitlo…slniečko, prípadne lom svetla, dúha, taká prirodzená, vonku, príroda…symbol nádeje, dúha…kde krv, symbol obety….asi nie je úplne namieste…