Svet je možno plný klamu, nie jednoduchý. Možno je iný, ak osme si mysleli, možno je smutne skutočný. Možno prázdni ľudia chcú v ňom vládnuť, smejú sa nám možno do očí…alebo na nás, ak sme hlúpi… (parafráza textu piesne (Tublatanka: Pravda víťazí…pravde čas nevadí…)

Hovorí sa, že hlúposť je večná. A jej nárast môže byť spôsobená i tým, že sa nezachytí v sieti, v sitku, ktorým prechádza to nepodstatné (predstavme si napríklad piesok, či prach…) a ostáva to cenné, na čom sa dá stavať, čo možno spracovať, kuť (napríklad železná ruda či striebro, zlato…).

Zapamätajme si slová ako: „podstatné“/ „nepodstatné“.

Ak teda v centrách, ktoré zodpovedajú za aritmetiku, či fyziku, schopnosť merať, vážiť, sčítanie a odčítanie, násobenie či delenie…sa dá „zachytiť“, dostať do pozornosti, skúsiť na tom pracovať, kuť železo za horúca…tak možno to je progres, proces, ktorý začína tu, v prítomnosti, a pokračuje po ceste, bo, nie cieľ je dôležitý, ale samotná cesta…

Niečo, čo sa dá trénovať, ak je čas a dobrý učiteľ. A áno, učenie, mučenie, …bolí to v priestore „medzi ušami.“ A čo ponúka mase niekto, kto chce zarobiť?

Možno niečo, čo je ľahké, pohodlné, sľuby, že v budúcnosti i pečené holuby nebudú problém, aby len tak padali…na úžitok…

Len tak, pre myšlienku rovnosti, že si nás za tuposť a lenivosť bude niekto vážiť a dá nám …to, čo má.

Že na nás bude myslieť…A kto na nás má myslieť?

(Príbeh, „rozprávka“, film Pinocchio je podľa mňa nedocenený…)

Ak nik iný, tak odpoveď je tá, že môžeme to robiť my. Máme čas. I keď to možno bolí. Sloboda a zodpovednosť za svoj život…

Predstavme si mobil, smart phone. A ak ho máme po ruke a sme on line, môže sa stať, že treba niečo spočítať, zmerať, zistiť, poznať odpoveď, riešenie…

…a tak dám vyhľadať a stručný nadpis, popis, novinár, ktorý si uvedomuje svoju povinnosť vysvetľovať, nájde zadosťučinenie. Ovečka, ktorá prípadne nemá chuť a čas hľadať viac, kriticky, a stačí prípadne i propaganda utópia, ideologické vysvetlenie sveta, žitia, bytia…

A sme doma.

Možno preto sa môže stať i to, že je reálna potreba vysvetliť to, čo nám vtĺkli do hláv iní učitelia pred rokmi. A to napríklad, že rodina je základ spoločnosti. Rodina je základná jednotka spoločnosti. Otec je ten, ktorý chráni rodinu, prináša určité prostriedky…a matka je doma a dodáva teplo domova, lásku, pochopenie…prijatie dieťaťa…

Predstavme si obraz. Je teplo. Vyprahnutá krajina a niekto stúpa do výšky. Sleduje akýsi oblak.

Je to hora Sinaj a tu sa Hospodin prihovára tomuto sprostredkovateľovi informácie.

Dozvedáme sa z príbehu, že je tu sľub, zmluva: Ak ty budeš verný, budeš uznávať, že je nejaká príčina toho, že si tu, že je tu toto všetko okolo, že je zákon, logos, slovo, že je zdroj toho všetkého, že je udržiavateľ toho všetkého, jediný, večný, všemohúci, Hospodin, ktorému prislúchajú všetky pocty a zbožňovanie, že ho budeš mať v srdci, verný…tak potom budeš medzi tými, ktorým sa bude dariť, budeš požehnaný…Teda známe desatoro, prikázania a jedno z najznámejších, je to o láske. Láska je princíp žitia. A teda platí, že nemáš milovať nikoho viac než ten zdroj, princíp lásky…

Tak som to nedávno čítal v jednej knižke, kde to pekne daný pán spísal. Bol to asi samizdat, z roku 1966, keďže tá knižka z „knižnej búdky“ nemala nejaké to informovanie o náklade, vydavateľovi…a podobne…

Bolo tam tiež niečo takéhoto spísané (to už čítam zo svojej druhej karikatúry, ktorá vznikla za účelom trochu priniesť iný pohľad na tie práva, ego, účel, zmysel, výkonnosť, individualitu, ktorá možno preniká do „našich sŕdc“ viac ako to, čo možno naozaj v dobrej snahe hovoria učitelia či rodičia…cez média, očakávania ,siete sociálne, väzby..sa to stáva prirodzenou súčasťou žitia a nemáme čas to revidovať, teórie, či sú naozaj pravdivé, verifikovať, konfrontovať s praxou, s realitou.

Možno teraz, keď sa verejnosť ozvala, keď sa smeje lacnej propagande, keďže niekto je naozaj starší, viac zažil, je skúsenejší…možno niekomu nejaká „kontrolka“ sa rozsvieti, ..tomu tento text i píšem, ako možný prameň na skúmanie, základ, kameň, to podstatné. Nie prach, piesok…

„Veru, nedovolí, aby v našich srdciach vyrástla nenávisť, závisť, alebo zlostný pocit voči blížnemu. Ak každým slovom vzniká druhým škoda, či cez konanie, či cez pokus niekoho oklamať, je to „nemilovanie blížneho…“

Teda, áno, nemáme milovať len seba, svoje videnie sveta, svoju silu, mladosť, …ale máme vidieť blížneho.

Skúsiť mu porozumieť, nesúdiť ho, nevidieť v ňom nepriateľa. Ak si neveríme, že v prípadnej debate by jeho argumenty nás mohli presvedčiť, tak, čo nám bráni, si to najskôr sám, v tichosti, napríklad v knižnici, naštudovať? Hm?

Lebo najsmiešnejšie, či najviac nebezpečné je to, že sa prestaneme spolu rozprávať, že sa bojíme, že nás niekto spolu uvidí, odfotí, udá, nejaký „hlupák“, lebo hlúposť je večná, Lebo ako vravel jeden ekonóm, kde sa prestáva obchodovať, tam sa začína bojovať…

Obchod, chuť sa stretnúť a hľadať príležitosti plniť potreby, kooperovať, niečo ponúknuť (tovar či službu),  je prejav sebavedomia, slobody…

Teda karikatúra ukazuje dvoch, ktorí sa spolu našli v spoločnom videní sveta. Vnímajú potrebu zbaviť sa zloby, nenávisti.

Možno si uvedomili, že to, čo ich trápi, má príčinu v rodine.

Možno „chybí táta, nebo jiný cit“…

….H. Nedvéď…

Možno naozaj nebol príklad otca v rodine, ruka láskajúca, ruka trestajúca. Otec v archetypálnom význame logos, zákon, poriadok…

Možno matka bola viac v práci, v kostýme chodila po schôdzach, stratil sa z nej cit…kto vie…Tak zmierenie, skúsme odpustiť, nenesme to bremeno, uľaví sa nám…nám to ubližuje, sebe robíme násilie…

Nie každý sa potrebuje v šíku na pochode za hocijaký ideál, za ideálny svet, producírovať pod symbolom, pod zástavou hocijakou…

Svet nezmeníme, môžeme ho však milovať, i toho seniora, skúsiť pochopiť…vypočuť…

Pekná je knižka: Lekce lidskosti, J.A. Komenský, kde sa veľa pekne a stručne povie. Zaujala myšlienka, kde hovorí, že zažil i hojnosť a zvykol si i na útrapy (J.A. Komenský žil počas náboženskej, tridsaťročnej vojny, počas strašnej vojny veľa strádal, o veľa prišiel…nevzdával sa…hlavne nie snahy porozumieť iným, …pochopiť…nevzdával sa ľudskosti…).

Naučil sa žiť v nedostatku a hojnosť tiež ho stretla, život na Zemi je však krátky, načo sa tým všetkým nejak trápiť, …“jen v to péči maje, aby se Pánu Bohu líbil…“

Teda, viac ako myslieť na názor, dojem, niečo o sebe, o pravde, skúsme nejaký čin…len tak, bezpodmienečne, teda nepodmienene, nie hypoteticky, ale kategoricky.

My sme sa napríklad o niečo pokúšali v rámci občianskeho združenia. Máme históriu už desiaty rok. A ak aj niečo nevyjde, cítiť ten posun, to „zrenie“, posun k tvorivosti,…Ak si zasadil čo len jeden strom v živote, nežil si nadarmo. Indické príslovie. Tým sa môžeme riadiť…

Vážiť si predkov, odkaz, tradície, hodnoty tých najväčších z nášho národa, ktoré sa zachovalo v jazyku rodnom, to môžeme skúmať, študovať, o nich čítať, ich dielo objavovať, z toho sa radovať…

Kde by sme boli, keby sm esa nenaučili ako prvé vyslovovať slovo: „mama“?

A čo naše deti, keď sa naučia ako prvé vyslovovať slovo: „rodič jedna“-

Lebo len to „r“ som sa ja osobne učil vyslovovať možno do svojich piatich rokov…a slovo „mama“…..hm…..skúsme sa vcítiť….spomienky…a tak…

…trochu citu si doprajeme na tej ceste za výkonom…aspoň na chvíľu…neberme sa až tak vážne.. i keď nám vravia …že máme možno o mesiac uvažovať, že odtiaľto je treba odísť..bo iní prichádzajú…migrantov si všade vážia, lebo všade si vážia inakosť, príbeh, ľudskosť,…pozrime sa na hranicu s Mexikom…či tú u nás na juhu…

Samozrejme nemusíme, môžeme ísť tou ľahšou cestou, možno si nás niekto v tom stáde bude vážiť, všimne si nás.. Veď možno poznáme príbeh WD, Pinocchio, ten najstarší animovaný film o tom, ako sa zabávali, užívali si a potom prišlo vytriezvenie, oslie uši a ťahanie vozíka na farmách pre krutého „sedláka“…

 

Je to o tom, dávať si otázky typu: „prečo“. „Komu to prospeje?“  Príčina/následok…. Zhromaždiť poznatky dostupné, uvažovať, urobiť si vlastný názor. Poskytnúť riešenie… Ako v prípade témy Pinocchio…

Príklad:

Pinocchio – VÅ¡etko o slávnej rozprávkovej postave z Talianska