Denník N

Zmoknutým učiteľkám z Námestia SNP

o súvislosti medzi neštrajkovaní, rozkrádaní a nezamestnanosti…

Všade je reč o štrajku učiteľov, ale v pondelok na námestí prevažovali ženy. Boli mokré, veselé a sebavedomé. A to sa tvrdieva, že v tejto profesii už ostali len zakríknutí ľudia! Tie učiteľky mi povedali, že ich od dobrej nálady neodradí ani premiér, hoci aj straší, že sa nesmú nechať „vtiahnuť do politiky“!
A prečo by aj nie? – pýtali sa s melodickým stredoslovenským prízvukom. A ja im dávam za pravdu : prečo by akurát vzdelávanie malo ostať bokom od pozornosti voličov? Či sa musí pred voľbami všade mlieť len o imigrantoch, ktorých tu navyše niet? A ak nie teraz, kedy by si ich požiadavky niekto všimol? Po voľbách? Cez prázdniny? O ďalšie štyri roky?
……………….
„Pedagogický“ štrajk nám pripomína známy fakt, že pokým ľudia na politikov nezatlačia vlastnými požiadavkami a nárokmi, tak s nimi budú zametať. To nie je porucha  systému, naopak. Demokracia je o tom, že sa zabezpečuje (a predpokladá), aby sa nespokojní ľudia ozvali. Potom by mal nastať dialóg a vyrovnávanie tlaku a protitlaku.
Ale my sa , hoci stále nespokojní, spravidla neozývame, nevytvárame protitlak. Neradi sa zasadzujeme za svoje záujmy , radšej „sa to“ má vyriešiť inak (napr. samo?). A neradi vidíme iných, čo v sebe prekonali náš strach a pohodlnosť, dráždia nás…  Asi preto  sa na štrajkujúcich pedagógov kade-tade nadáva

…………..
Pozrime sa na ich štrajk s odstupom  : kedysi sme sa dokázali zmobilizovať  dokonca aj na generálny štrajk (1989), ale potom ? Za vyše štvrťstoročie bol na Slovensku úspešným iba 1 (slovom jeden) štrajk, ten lekársky. Aj to iba vďaka predčasným voľbám r.2012 a nečakane agresívnym protestom Gorila, ktoré voľbám predchádzali. Inak nič…
Teraz tu je štrajk x-krát oklamaných sestričiek . A štrajkujú aj roky nedocenení pedagógovia. Všetci štrajkujú aj  proti zastaranosti systému a nepoctivým trikom politikov, čo ich z roka na rok opíjali sľubmi, rečami o reformách a úcte k ich profesii.
Ak títo štrajkujúci vytrvajú, pomôžu aj resustitácii slovenskej verejnosti z jej občianskeho bezvedomia. Je najvyšší čas , aby začali byť záujmy horných vrstiev politiky a oligarchov u nás vyvažované sebaobranou aktívnych občanov. Lebo zatiaľ sme adeptami – pokiaľ ide o odvahu a štrajky – na titul najpasívnejšieho národa Európy.
…………..
Tunajšie špecifikum, neštrajkovanie, súvisí s ďalším primátom SR, s dlhodobo vysokou nezamestnanosťou.  A tie obe súvisia s tretím primátom , najnepríjemnejším: s vysokou mierou politickej korupcie. Spolu tvoria spojené nádoby, s ktorým sa naši mocní naučili zručne hrať.
Napr. ak slovenská vláda venuje pozornosť (a naše peniaze) namiesto podpory domáceho podnikania a zamestananosti radšej  veľkopodnikateľom, dobre vie, že ide proti verejným záujmom, aj vlastným sľubom. Ale veľkopodnikatelia  vedia komu, aj ako, vyplatiť „vratky“… Potom nezostáva na podporu malých podnikateľov, alebo rodinných firiem, nevraviac živnostníkov. Tam nesmerujú žiadne „stimuly“, ani pozornosť vlády. Iba ak opačná : vláda ich tlačí  za medzu prežitia.
Rovnako drží vláda SR pri zemi aj pedagogických pracovníkov a zdravotné sestričky. Prečo aj týchto ? Lebo dosiaľ sa neobjavil spôsob, ako by vládnúci politici  vyžmýkali „všimné“ zo zvýšenia platov pre  tisíce a desať tisíce učiteliek a učiteľov, či zdravotných sestier. Takže čo, chápeme sa? Chápeme ich?
Tak si tu žijeme, priatelia, či už sme narodení v totalitnom komunizme, či v kradnúcom postkomunizme. Veľa problémov a výziev prežívame po prvý raz. Aj fenomén s menom štrajk. Našim spoločným údelom je život s učením sa za pochodu. Ako politická spoločnosť sme začiatočníkmi a  v mnohých postojoch neistí. Preto sme vždy aj tak trochu rozhádaní. Tentoraz v otázke, či je od našich učiteliek, učiteľov a sestričiek slušné a patričné , ak sa pred voľbami 2016 ozvali a zasadili za svoje platy?
Ja myslím, že je to v poriadku. Navyše – nemalo by sa hrať len o zvýšenie niečích osobných príjmov. Hovorme o nárokoch na vzdelávanie ako také. Čiže aj o kvalite každodennej práce pedagógov. Len nech sú lepšie zaplatení! Bude sa od nich aj viac čakať. Veď – ako sa tvrdí – obsahy hláv našich mladých  budú pre Slovensko 21 storočia jedinou obnoviteľnou „prírodnou surovinou“. Ak tak, potom sa o to vzdelávanie už konečne starajme!
Podporme učiteľov, učiteľky aj zdravotné sestričky – lebo štrajkujú aj za naše a vaše právo ozvať sa.
Ján Budaj

Teraz najčítanejšie

Ján Budaj

Venujem sa verejným otázkam. Vediem Zmenu zdola, demokratickú úniu, som poslancom NRSR.