Blog8 zobrazení

Zlaté pravidlá štátnej správy V.

Máte pocit, že úradníci a politici občas akoby rozprávali kódovým jazykom, zo všetkého sa vedia vykrútiť a každú otázku vedia zahovoriť? Machiavelizmus a byrokracia sú veľmi mocné zbrane. Brániť sa dá najlepšie tak, že im rozumieme. Aspoň je to dobrý začiatok. Ponaučenia z knižiek, na ktorých som sa vtipným spôsobom niečo naučil. Dnes je tu piate pokračovanie. Témou je výkladový a prekladový slovník úradníkov. To preto, aby bežný človek vedel, že keď niečo rozprávajú, čo tým naozaj myslia. Aké sú pravidlá pri komunikácii s médiami a inými „nepriateľmi“? Opäť platí, že situácie sú len hypotetickým príkladom a podobnosť s realitou musí byť určite čisto náhodná.

A máme tu ďalšie pokračovanie vo vzrušujúcej virtuálnej ceste fascinujúcim rozprávkovým svetom, ktorý len vzdialene pripomína štátnu správu. Po tom čo sme si v prvom dieli ukázali kto koho vlastne ovláda a ako to vlastne funguje, sme v druhom dieli rozpracovali základný kódex správania sa a rozdelili sme si úlohy  a okruhy zodpovednosti pre jednotlivé postavy. Tretí diel bol úvodom do komunikácie medzi jednotlivými predstaviteľmi – ako sa vykrúcať, byť lojálny ale zároveň aj informovať o niečom, o čom by sa v podstate nemalo informovať lebo by to mohlo spôsobiť problém, ale keby sa o tom neinformovalo, zase by sa zákon porušil… atď. Štvrtý diel bol o meraní úspechu úradníka, ministra či dokonca ministerstva. O tom, aké sú ich skutočné ciele a motivácie.

Výkladový slovník štátnej správy alebo keď sa niečo hovorí, čo sa tým skutočne myslí?

  • Niečo nie je vo verejnom záujme (Preklad: Je to vo verejnom záujme, ale nie je v záujme štátnej správy).
  • Verejnosť nie je pripravená (Je pripravená, ale štátna správa nie je).
  • Ide o závažný problém a preto navrhujeme vytvoriť Komisiu pre štúdium tohto problému (Je to veľmi nepríjemná záležitosť a preto dúfame, že než Komisia spíše správu, čo bude tak za štyri roky, všetci na to zabudnú).
  • Je potrebné postupovať veľmi opatrne (Nehodláme to urobiť.)
  • Nedomysleli ste všetky dôsledky (Nerobte to.)
  • Je to pomerne prekvapivé rozhodnutie (Idiotské rozhodnutie.)
  • Nie úplne štandardný postup (Je to trestné.)
  • Zo všetkou úctou… (Toto je najdebilnejší nápad, aký sme počuli.)
  • Cítim povinnosť Vám povedať, že by ste sa mal urýchlene a veľmi zodpovedne nad touto záležitosťou zamyslieť a spytovať svedomie, či ste zvážil všetky implikácie (Pekne ste to spackal.)
  • Ministrove aktivity v tejto oblasti hrozia mať následky, ktoré môžu byť nešťastné až dokonca poľutovania hodné (Zodpovednej osobe za ministra, teda osobnému tajomníkovi, hrozí preloženie do nejakej treťoradej komisie a na kariéru môže zabudnúť.)
  • Všeobecne prijateľná politika (To je tá, ktorá môže štátna správa robiť bez ohľadu na to, kto je práve pri moci.)
  • Kontroverzný návrh (Kvôli nemu stratíte hlasy.)
  • Odvážny návrh (Kvôli nemu prehráte voľby)
  • Originálny návrh (Prejav najväčšieho opovrhnutia, ak vám úradník povie, že niečo je skutočne originálne, radšej na to rýchlo zabudnite.)
  • Nechcem vás kárať, ale… (Hrozba vážnej a prísnej kritiky s neistými dôsledkami.)
  • Táto záležitosť by mohla ostatných primäť k tomu, aby si položili otázku, či ste dosť súdny (Hrozí preradenie do treťotriednej komisie či na nejakú funkciu v EÚ a koniec kariéry.)
  • Archivácia dokumentov (Uloženie na také miesto, kde ich nikto nenájde ešte najbližšie dekády)
  • Neortodoxný prístup (Nezodpovedný a idiotský prístup.)
  • Plán odložíme na bližšie nešpecifikovaný dátum (Plán pochováme.)
  • Nepravidelné skloňovanie slova indiskrétnosť
    • ja sa dôverne oboznamujem so situáciou
    • ty si indiskrétny
    • on je žalovaný podľa odstavca 2a Zákona o utajovaných skutočnostiach (to v prípade, že chcete hodiť únik informácií na niekoho tretieho)
  • Najlepšia obrana je útok. Otázka: Bol ste diskrétny? Odpoveď: Vy ste snáď nepredpokladali, že budem diskrétny? No … áno. Reakcia: No vidíte.
  • Keď chcete niečo spochybniť:
    • vzhľadom na absenciu dokumentov, ktoré budú uvoľnené až dodatočne podľa zákona o premlčacej lehote je tento článok poľutovaniahodne neférový a úplne nepresný
    • časový odstup a nedostupnosť oficiálnych záznamov autorovi možno zahmlili pamäť
    • nie, nič sme sa nepokúšali zakázať. Autor len prekrúca rutinné jednanie, nijaký zákaz publikovania neexistuje
    • celé je to nepodstatná záležitosť, ktorá nemá celoštátny význam a je to typický príklad toho, ako médiá niečo nafúknu, aj keď je to triviálna záležitosť

Komunikácia s médiami. Otázky sú ako tenisová loptička na vašej strane kurtu. Okamžite ju tu treba odpáliť a to veľmi premysleným odpalom. 

  • Systém parlamentnej lobby, ktorý bol vynájdený na krotenie a umlčovanie tlače
    • vybraní novinári sú vpustení do zákulisia, kde vidia a počujú úplne všetko. Od nich závisí, čo sa dostane von. Ak sa toho dostane von priveľa, do zákulisia sa už nedostanú.
    • tento systém je výborný aj v tom, že vonku sa dostane nie len časť pravdy, ale aj hlúposti, ktoré politici chcú, aby sa dostali von
    • vonku sú púšťané aj rôzne balóniky, ktoré by sa oficiálne nemohli vypustiť. Tieto úniky informácií sa eufemicky nazývajú „testovanie verejnej mienky“
      • Tento systém sa môže využívať aj na potláčanie rôznych nevhodných iniciatív – predčasne sa spustí echo, že niečo sa chystá a rovno sa vykreslia aj (zveličené) dopady tohto kroku – verejná mienka je z toho pobúrená a iniciatíva je pochovaná
    • oficiálne sú však úniky informácie prijímané s pohoršením, pretože je to nečestné, nekorektné a nepoctivé – väčšinou sa zriadi aj interné vyšetrovanie, ktoré samozrejme oficiálne nič nezistili, pretože inak by museli zverejniť, že informácie unikli z vlády
      • Ak to má na svedomí štátny úradník, je neprijateľné to zverejniť. Všetci túžia, aby si to odniesol nejaký politik
      • Ak to má na svedomí politik, nie je bezpečné to zverejniť. Ten by totiž odhalil aj ostatné úniky informácie, ktoré majú na svedomí jeho kolegovia vo vláde
    • často sa deje, že novinárom niečo priamo povie predstaviteľ vlády či parlamentu na rovinu, ale novinár potom musí informácie pripísať ako „dobre informovanému zdroju“ “zdroju z úradu vlády“ „zdroj blízky premiérovi“ atď.
  • Nikdy sa nič nezatajuje. To je predsa prax totalitných režimov. V demokracii sa proste môže rozhodnúť, že sa niečo nezverejní. To je rozdiel. A prečo by sa niečo nemalo zverejniť?
    • 1. Stupeň: Záujem verejnosti:
      • Naznačíte, že v hre sú bezpečnostné riziká
      • Zdôrazníte, že správa by mohla byť prekrútená (prekrútené môže byť všetko, však?)
      • Poviete, že čakáte na výsledky rozsiahlejšej a podrobnejšej analýzy zahrňujúca dlhšie časové obdobie
      • Pokiaľ takáto analýza ešte neprebieha, tým lepšie. Zriaďte príslušnú komisiu a získate viac času
    • 2. Stupeň: zdiskreditujte výsledky, ktoré nechcete zverejniť (je to jednoduchšie ako zdiskreditovať niečo, čo zverejnené bolo. Dá sa to urobiť nepriamo, anonymným zverejnením tlači)
      • Dôležité otázky zostali nezodpovedané
      • Väčšina zhromaždeného materiálu je nepriekazná
      • Uvedené čísla by mohli byť interpretované aj inak
      • Určité závery si vzájomne odporujú (body I – IV sú zaručene pravdivé, môžete ich povedať bez toho, aby ste materiál vôbec čítali)
      • Niektoré z hlavných záverov si odporujú (pokiaľ to nie je ešte pravda, tak ich spochybnite. Potom to bude pravda.)
    • 3. Stupeň: znevážte doporučenia, ktoré daný materiál obsahuje (stačí použiť pár klišé)
      • Neobstojí to ako základ pre rozhodovanie v dlhodobom horizonte
      • Nie je dostatok informácii, aby mohli byť závery jednoznačne vyhodnotené
      • Neposkytuje dôvod na akékoľvek zásadné zmeny súčasnej politiky
      • Zhruba povedané, dáva to za pravdu doterajším postupom (táto fráza upokojí ľudí, ktorí správu vôbec nečítali a neprajú si zmenu)
    • 4. Stupeň: ak ešte stále existujú pochybnosti, zdiskreditujte autora správy
      • Hnevá sa na vládu
      • Chce sa zviditeľniť
      • Chce sa dostať k vyznamenaniu
      • Býval konzulantom nadnárodnej spoločnosti alebo…
      • … chce byť konzultantom nadnárodnej spoločnosti
    • Môže nastať nejaká situácia, kedy chce nejaké médium zverejniť niečo nevhodné. Je nemysliteľné, aby v slobodnej spoločnosti vláda blokovala jeho snahu, ale aj tak tu máme rôzne možnosti
      • je možné tvrdiť, že v správe sú vecné chyby – niektoré informácie sú zastaralé
      • nedopatrením sa tam mohli dostať veci, ktoré predstavujú bezpečnostné riziko
      • tým pádom nemôže byť vo verejnom záujme niečo také vysielať
    • Nepríjemné otázky novinárov:
      • ak neviete čo a ako, kategoricky to poprite
      • ak musíte klamať, klamte presvedčivo
      • prejdite do protiútoku, môžete povedať, že všetky tie obvinenia sú symptómom ťažko chorej spoločnosti, na ktorej majú média svoj podiel. Prečo by chceli nepodloženými obvineniami (napr. z investičnej korupcie) pripraviť krajinu o množstvo pracovných miest? Môže predstierať znepokojenie nad tým, čo tlač predviedla týmto hanebným útokom atď. Novinári si tým pádom budú oveľa menej istí, hlavne ak nemajú žiadne presvedčivé dôkazy.
    • Prejav politika nikdy nie je určený publiku, ide skôr o zmes posolstiev a stanovísk, ktoré sa majú šíriť ďalej. Vždy zároveň je najpríhodnejší a najvhodnejší prejav ten bezobsažný, pretože v skutočnosti je ten menej zaväzujúci.
      • ak chcete zamaskovať nedostatok obsahu prejavu, kompenzujte ho interiérom (supermoderný), zariadením (špičková elektronika), oblečením (výrazný oblek), výzdobou (žlté tapety nabité energiou, abstraktné obrazy). Dôležitá je aj hudba: Bach znamená nové myšlienky, Stravinsky zase nič nového
      • ak chcete povedať niečo dôležité a prevratne nové a nechcete zase robiť veľký rozruch (ideálne nijaký), všetko ostatné musí byť nudné, konzervatívne a všedné (výzdoba, farby, hudba)
    • Prieskumy verejnej mienky je možné tiež optimalizovať
      • muž na ulici nechce vyzerať ako hlupák a preto sú otázky, ktoré mu dáva šarmantná dievka robené tak, aby mohol odpovedať konzistentne. Príklad:
        • Robí vám starosti vzrastajúca kriminalita mládeže? (ÁNO)
        • Myslíte si, že na školách upadá disciplína a výchova ku kázni? (ÁNO)
        • Mladí ľudia majú sklon k organizovaniu a potrebujú vodcu? (ÁNO)
        • Že vedia prekonávať prekážky? (ÁNO)
        • Ste za zavedenie všeobecnej branej povinnosti? (ÁNO zaznie automaticky, pretože inak by respondent vlastne poprel čo hovoril predtým. Zároveň prieskum vo výsledku uvedie odpoveď len na poslednú otázku)
      • Chcete radšej odpoveď NIE resp. proti zavedeniu branej povinnosti? Tak otázky treba upraviť:
        • Máte strach že bude vojna? (ÁNO)
        • Trápia vás závody v zbrojení (ÁNO)
        • Myslíte si, že je nebezpečné dávať mladým ľuďom zbrane do rúk a učiť ich strieľať? (ÁNO)
        • Myslíte si, že je nesprávne nútiť mladých ľudí proti ich vôli zachádzať so zbraňami? (ÁNO)
        • Ste proti zavedeniu branej povinnosti? (ÁNO)

No a nabudúce si povieme, ako sa dajú presadzovať vaše záujmy. Keď sa na to totiž pozrieme skutočne systémovo, zodpovedne a zistíme, že presadením našich záujmov vznikne skutočné riešenie problému :)

Tomáš MikulíkTomáš Mikulík

Som slušný človek s veľkou hubou :) (dovolil som si citovať klasika).

Blogy