Pár všedných, nevinných znakov. Písmenko, dve čísla, bodka, nula, nič, prázdno… presne tak sa cíti obeť tejto beštie v terminálnej fáze choroby. Patologické hráčstvo, gambling!

Pre drvivú väčšinu populácie je „F63.0“ naozaj len nič nehovoriaci zhluk znakov. Iní tvrdia, že gambleri si za všetko môžu sami, veď to nie je seriózna choroba, iba charakterová chyba, nedostatok zdravého rozumu, sebaovládania, pevnej vôle… Kedysi museli čosi podobné počúvať obete porúch prijímania potravy. Dobre si pamätám, ako som ešte za socíka so sestrou a s našimi sledoval klasickú pondelkovú televíznu inscenáciu o nešťastnom dievčatku, bulimičke, ktorá takmer zomrela. Môj ocino, skvelý človek, vysokoškolsky vzdelaný inteligent, zrazu rozhorčene zahlásil: „Blbosť, aká choroba, veď si prestane strkať prsty do krku a je po probléme!“ Niečo podobné som si vypočul aj neskôr, keď som debatoval s redaktorom nemenovaného vydavateľstva o budúcnosti svojej knihy Gambler: „Chujovina, to je vykonštruované, žiadna choroba, proste prestaneš tipovať a si v pohode!“ Dúfam, že aspoň o bulímii a anorexii už dnes nikto nepochybuje, snáď sa podobného uznania raz dočká aj gambling. Mimochodom, slovutný pán redaktor moje dielo okomentoval aj takto: „Kurva, máš tam moc vulgarizmov!“

A ako berieme F63.0 my, gambleri? Podľa toho, v akom štádiu závislosti sa nachádzame. Ak by sme si celý priebeh choroby predstavili ako jeden deň, tak minimálne 23 hodín a 55 minút si závislý nešťastník problém neprizná, svoj vzťah so stávkovými kanceláriami nevníma ako nebezpečenstvo, definuje ho inak. Automat na prachy zadarmo, koníček, vášeň, zmysel života, najlepší kamarát, najkrajšia milenka, prelietavá frajerka, žiarlivá manželka… Až tesne pred polnocou prichádzajú fázy neverná kur… prostitútka, čierna vdova či zubatá s kosou, až vtedy gambler dopadne na dno a má konečne šancu plávať späť k hladine, dosiahnuť ju a zhlboka sa nadýchnuť. Mne sa to podarilo, čistý vzduch bez tipovacieho smradu dýcham už osemnásť rokov. Rád by som pomohol aj ďalším.

Keď som mal sladkých šestnásť, dostal som na Vianoce od sestry zaujímavú knihu, Memento od Radka Johna. Výrazne mi ovplyvnila život, požičiaval som ju aj kamarátom a všetci sme boli vydesení z osudov partie pražských narkomanov. Potom som ušiel do Bratislavy na výšku, hneď vzápätí sme robili revolúciu, prišla sloboda, divoké deväťdesiate roky, keď sa na intráku dala zohnať dávka marihuany či pervitínu doslova vo vedľajšej izbe… Ktovie, ako by som vtedy skončil, keby mi v hlave nezvonil alarm z Mementa. Drogy boli pre mňa proste vždy tabu, neprekročiteľná červená čiara, hlavne vďaka nenápadnej a nedocenenej knihe Radka Johna. Aj rodičia mi stále hučali do kotrby, aby som nefetoval, nechľastal, nefajčil, no o gamblingu ani slovko. A dnes? Stávkové kancelárie sú prezentované ako štedrí sponzori, záchrancovia profesionálneho športu, tipovanie je vraj úctyhodná a prospešná činnosť, neškodný koníček, možnosť stretávať sa s priateľmi a relaxovať. A keď si dovolím vyjadriť iný názor, hneď ma označia za maniaka a diktátora milujúceho prohibíciu. Nie, ja nenavrhujem zákazy, to nie je môj štýl! Chcem iba…

Aby mi už nikdy o druhej v noci nebúchal na dvere vydesený kamarát, či mu nevenujem desaťtisíc eur, musí ich do dvanástej vrátiť, inak mu mafiáni upália dcérku. Aby mi nevolala plačúca teta, že jej syn sa už týždeň neozval, neberie telefón a ona vie, že zúfalí gambleri sa zabíjajú pri plnom vedomí. Aby mi kamarátka nevyčítala, prečo som to jej mužovi dovolil, prečo som jej nič nepovedal. Aby… aby sa to nestalo ani vám či vašim blízkym! Chcem vás varovať, len preto som pred pár rokmi začal písať knihu, niečo v štýle gamblerského Mementa. Bojoval som s touto pre mňa novou zábavkou celú večnosť, no a keď som skončil, zrodené monštrum malo tisíc strán, pre vydavateľstvá čosi absolútne neprijateľné. Aby som vyhovel IKARu, musel som román výrazne zredukovať, rozdeliť na dve časti, no a prvú so zmeneným názvom Gambler mi v roku 2020 vydali. Predalo sa sotva päťsto výtlačkov, takže pokračovanie nedostane šancu a ja som sa rozhodol, že nezredukovanú druhú časť budem pod názvom Dvaja kamaráti publikovať na blogu.

Asi by som mal začať od pôvodnej prvej kapitoly, ale zmluva s IKARom mi nedovoľuje zverejniť rozsiahlejšie pasáže z jednotky, takže to urobím inak. Hodím sem pár článkov o gamblingu, svoje názory, postrehy, myšlienky, snáď vás neunudím na smrť. No a ku každému príspevku pridám na spestrenie krátky úryvok z Gamblera, z pôvodného rukopisu, nie IKARovskej verzie, tak mi to hádam dovolia. Poskladám to tak, aby som po tomto rýchlokurze gamblingu mohol plynule prejsť na novú knihu. Budem sa snažiť produkovať dva texty týždenne, vždy v utorok a v piatok, dúfam, že to zvládnem. Mám pre vás aj súťaž – prvým trom záujemcom, ktorí nájdu môj Facebook profil a ozvú sa mi cez messenger, pošlem podpísaný výtlačok Gamblera. No a ďalší si ho môžu kúpiť, zrejme už stojí nejaké dve-tri eurá.

Dnes by som sa vám ešte chcel trochu predstaviť – kto som, čo som, odkiaľ som. No a tu môžem využiť prvý úryvok z Gamblera: