Denník N

Korene svetového bohatstva 1: Maltuziánska pasca

Čítate prvý článok zo série Korene svetového bohatstva, ktorá má za cieľ vysvetliť, prečo to dnes na svete vyzerá z ekonomického hľadiska tak, ako to vidíme. Tento článok načrtne základ pre celú sériu a vysvetlí základy populačnej explózie.

Hrubý domáci produkt je pojem, ktorý pozná takmer každý. Politici ho obľubujú, pretože ľahko zakryje skryté problémy ekonomiky. Makroekonómovia ho obľubujú, pretože je relatívne ľahko merateľný a vysvetliteľný. Aj školáci vedia, že ide o hodnotu vyrobeného tovaru alebo služieb v ekonomike, ale už menej ľudí rozumie, že podstatný údaj je hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa, pretože nárast populácie prirodzene prispeje k zvýšeniu výroby a teda rastu.

Zdroj: G. Clark, A Farewell to Alms (2007), s.2

Graf ktorý môžete vidieť nad týmto textom ukazuje vývoj hrubého domáceho produktu na jedného obyvateľa za posledných 3000 rokov. Podľa teórie ktorú ako prvý publikoval Thomas Malthus každý nárast v produktivite spôsobil iba nárast v populácii a nie zlepšenie životnej úrovne. Využívanie ohňa, vynález kolesa či základné medicínske objavy síce podporili ekonomický rast, no následné zníženie úmrtnosti, či už detskej alebo starobnej obmedzilo zlepšenie životnej úrovne. Populácia bola ďalej držaná v limitoch vďaka epidémiám, vojnám či náboženským pravidlám.

Zhruba 1600 rokov pred našim letopočtom si bežný robotník v Babylone mohol kúpiť  za denný plat okolo 6,8 kg obilia. Počas rozkvetu Atén, okolo roku 320 p.n.l. si podobný robotník mohol kúpiť 10,9 kg, no a v Anglicku v roku 1800, približne v čase keď Malthus publikoval, dokonca iba 5,9 kg. S výnimkou krátkeho (ale dôležitého) obdobia po rozšírení morovej epidémie čiernej smrti v západnej Európe ostávali platy robotníkov takmer konštantné po stáročia. Ak sa človek narodil okolo roku 1500 v Uhorsku, bol takmer rovnako chudobný ako keby sa narodil do rovnakej ekonomickej skupiny (napríklad do rodiny roľníka) v ktorejkoľvek inej krajiny na svete.

Svet pred rokom 1800. W. Offshots sú kolónie západnej Európy, teda USA, Kanada, Austrália a podobne. Zdroj: A. Maddison
Svet pred rokom 1800. W. Offshoots sú kolónie západnej Európy, teda USA, Kanada, Austrália atď. Zdroj: údaje od A. Maddison

Ako je možné vidieť na druhom grafe, ktorý zobrazuje priemerný hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa podľa svetového regiónu, západná Európa rástla už dlhšie a rozdiel bol viditeľný približne od konca morovej epidémie, Čiernej smrti. Tá, ako som už naznačil, bola veľmi dôležitá, pretože preriedila populáciu, nech to akokoľvek cynicky znie, spôsobila nárast produktivity práce a zvýšila možnosť nutričného a potravinového príjmu pre obyvateľstvo čím priamo predĺžila život. Západná Európa mala aj ďalšie dôležité faktory, ktoré výrazne dopomohli k úspechu, ale k tým sa dostaneme až nabudúce.

svet po 1820

Keď sa pozrieme na pokračovanie, teda graf po roku 1820, uvidíme, že rozdiel, ktorý bol niekedy polovičný, sa znásobuje. Nastáva obdobie, ktoré je označované ako Great Divergence – Veľký rozdiel dejín či Európsky zázrak, podľa prekladu ktorý vám viac vyhovuje. Životná úroveň ľudí sa v určitých častiach sveta, hlavne v západnej Európe a bohatých kolóniách, neuveriteľne zlepšuje – sanitácia, vzdelanie či mechanizácia výroby sú nielen výsledky, ale tento proces aj znásobujú. Priemerná výška a váha v Anglicku a Francúzsku, začína pomaly rásť už zhruba od roku 1750, vďaka zvýšeniu objemu živín v potrave a zníženiu dojčenskej úmrtnosti, spôsobuje zmeny v ekonomickej aktivite obyvateľstva.

Nie je to však globálnym pravidlom, pretože určité časti sveta neprofitujú z technologického pokroku a práve naopak, vo veľkej miere sú kolonizované krajinami západnej Európy a ich prírodné bohatstvo je využívané na zlepšenie úrovne života vo vyspelých krajinách. Rozdielom sa stáva Priemyselná Revolúcia, obdobie, ktoré v jeho epicentre, Anglicku, trvalo zhruba medzi rokmi 1750 a 1820. Čas uhlia a pary bol zlom v dejinách, pretože prvý raz sa na výrobu používali iné zdroje energie, než ľudská sila, či slnečné lúče. Prečo sa však Priemyselná Revolúcia udiala v Anglicku a západnej Európe skôr než kdekoľvek inde? Mali iba šťastie vďaka prírodným podmienkam alebo im pomohli spoločenské normy? Ako to zaplatili? Toto všetko postupne vysvetlím v najbližších týždňoch.

 

Clark, Gregory (2007). A Farewell to Alms: A Brief Economic History of the World. 

Fogel, Robert W. (2004). The Escape from Hunger and Premature Death, 1700-2100.

Malthus, Thomas Robert (1826). An Essay on the Principle of Population: A View of its Past and Present Effects on Human Happiness; with an Inquiry into Our Prospects Respecting the Future Removal or Mitigation of the Evils which It Occasions . London: John Murray

Pomeranz, Kenneth (2000). The Great Divergence: China, Europe, and the Making of the Modern World Economy.

Teraz najčítanejšie