Dokonca ani v časoch, keď šírili a stále šíria lži, dezinformácie a hoaxy.

Tento odkaz vyprovovokuje len ľudí, ktorí k voľbám ísť nechceli, ale zároveň nie sú kresťania. Tentokrát a opäť cirkev pomohla jedine tým stranám, ktoré za registrované partnerstvá sú. Pretože ortodoxný kresťan, ktorý praktizuje vieru každý deň, nebude za tieto strany hlasovať v žiadnom prípade, ale zároveň nepotrebuje ani výzvu biskupov, aby sa rozhodol nevoliť ich.

Tam, kde sa vnáša len zlo a netolerancia, tam sa presne tým istým, ktorí to zlo a netoleranciu vnášajú, bezpečne vráti. Možno by bolo dobré pozrieť sa na štatistiky, koľko ľudí za posledných 10 rokov vystúpilo z cirkvi. To číslo nebude veľmi malé.

Cirkev na Slovensku už dlhodobo prestala plniť svoju funkciu v rámci evanjelizácie, tolerancie a seriozného dialógu. Jej zaostalosť niekde v stredoveku už nezvláda čeliť čomukoľvek inému. Nedokáže rozoznať, čo je skutočne zlé a čo je naopak prirodzené. A to postupne vedie k strate autority.

Cirkev prestala reflektovať na skutočné hrozby pre spoločnosť. Postavila si jednu jedinú komunitu na vrchol nepriateľstva. Ktovie, možno aj preto, že sama nezvláda zdôvodňovať homosexualitu vo svojich vlastných radoch a týmto sa snaží len ospravedlňovať vlastné zlyhania.

V takýchto prípadoch, kedy v samotnej cirkvi je postupne odhaľovaná homosexualita a často spojená s pedofíliou, dá sa očakávať, že cirkev namiesto priznania tohto problému, bude radšej nezmyselne šíriť nenávisť a hnev v ľuďoch, aby si zachránila svoj status “čistoty”.

Podstatou ostáva, že homosexualita je dnes hlavným problémom aj kňazov už dlhodobo a doteraz neprijala žiadne nápravné opatrenia na riešenie tohto problému. Prekrývanie tohto problému alebo obrátenie tohto problému na jednu komunitu je bezpochyby záhubou pre cirkev samotnú.